Európu obchádza Orbánov prízrak: Začal export liberálnej demokracie?

Bratislava 6. októbra 2024 (HSP/Foto:TASR/AP/MTI-Szilard Koszticsak)

Prívrženci liberálnych „hodnôt“ a kolektívneho Západu sa trasú: Naprieč strednou Európou víťazia euroskeptické strany, zastávajúce pronárodnú, suverénnu politiku. Niektorí novinári tvrdia, že sa realizuje „tajný Putinov plán“…

V rozhovore so Štefanom Hríbom vyjadril zakladateľ GLOBSECu obavu, že „slobodný svet“ stojí na vážnej križovatke: Že liberálnou demokraciou sme nedospeli do konečnej politickej formy dejín, pretože tu máme snahy globálneho juhu a východných mocností o samostatnú, svojprávnu politickú a ekonomickú individualitu. Inými slovami – západu vadí, že tri štvrtiny sveta „vystrkujú rožky“…

Mimochodom, ten tzv. „slobodný svet“, teda USA, Austrália, Kanada, Veľká Británia a Západná Európa, stoja na tom, že si najprv zotročili práve globálny juh a ďalšie civilizácie…

Tak o čom nás chcú teraz školiť?

Ale iste, oni sa polepšili – tým, že majú plné ústa „demokratických hodnôt“! Kdeže – krvavé ruky nejde zmyť slovami. A zvyšok sveta si pamätá, a preto ho dnes neopijete rožkom. Dokonca ten velebený poloboh liberálnych fanatikov Macron sa odmietol ospravedlniť Alžírsku za francúzsku kolonizáciu.

Tak o čom sa bavíme? Aký slobodný svet? Aké „hodnoty“?

Dejiny neoklameš:O tom, aká je pravda, vedia svoje aj tzv. suverenisti, teda politici stojaci názorovo oproti globalistom. Idea, že celý svet zahrnieme „výdobytkami“ liberálnej demokracie padla, veľké tradicionalistické civilizácie – napr. čínska, ruská, moslimská – jasne dali najavo svoj nezáujem.

Ľudia ako Orbán či rakúsky víťaz volieb Kickl si to veľmi dobre uvedomujú. Aj Robert Fico, keď hovorí o „politike na všetky svetové strany“ hovorí defakto o prijatí nového svetového poriadku, tzv. multipolárneho sveta. Len zrejme odhaduje nateraz spoločenskú klímu u nás za nie dostatočne pripravenú na to, aby použil priamy výraz. Veď spojenie „multipolárny svet“ v našich médiách takmer nezaznie. A pokiaľ áno, priam vidíte, aká husia koža naskakuje tým, ktorí ho vypustili z úst. Akoby išlo o nadávku, nie zrovnoprávnenie svetových krajín a národov, a predovšetkým ich ekonomické vyslobodenie z okov západného sveta, riadeného z Washingtonu.

Ktokoľvek otvorene hovorí o alternatívach „pax americana“, je preto považovaný za „Putinovho trójskeho koňa“ – Viktor Orbán si túto prezývku vyslúžil už dávno. Maďarské médiá si všímajú, aká panika pochytila tie rakúske teraz, po tamojších voľbách. Vraj s víťazstvom Kicklovej FPÖ (Slobodní) môže začať export „iliberálnej“ demokracie do Rakúska…

A teraz sa podržte, ideme z kopca: Podľa článku z Der Standard sa takto realizuje Putinov scenár, resp. sme svedkami výsledkov ruských snáh o destabilizáciu západu.

Môžeme sa na chvíľu zastaviť, aby nám úplne došlo, akú absurditu tam tvrdia?

Prakticky každý deň sa mainstream vysmieva údajnej nemohúcnosti a zaostalosti Ruska, či jeho neschopnosti predvídať budúce situácie a uskutočňovať plány v geopolitickom meradle. A odrazu, keď im to vyhovuje, je Putin geniálnym zloduchom ako z filmovej Bondovky, ktorý dokázal naplánovať a zorganizovať rakúske voľby podľa svojej chuti. Napokon, Orbána si „odchytil“ už dávno… A teraz sa snaží spôsobiť ďalší chaos prostredníctvom Le Penovej (Francúzsko), či nemeckej AfD. To sú vraj všetko jeho vplyvy.

Toto nám chcú nahovoriť? Seriózne?

Poľský novinár Wieliński sa bojí o svojich západných kolegov. S odovzdaním moci do rúk „populistov“ z FPÖ sa podľa neho dostanú do hľadáčika vlády slobodné médiá. Vraj budú držané nakrátko – tak, ako v Maďarsku. Čistá panika, čistá tragédia… Ale hlavne čistá paranoja.

A vraj – ani Maďari nechceli primitívny nacionalizmus, ale už je neskoro plakať nad rozliatym mliekom…

Inými slovami, pokiaľ dnes netancujete, ako Brusel píska, dostanete na seba toľko nálepiek, ako detský zošit zo základnej školy. Čím sa potom líši tak von der Leyneová od Orbána alebo Putina? O oboch mužoch hovoria, že si dokážu zotrvanie pri kormidle moci „zariadiť“. Ona vari nie? O oboch mužoch hovoria, že sú silné riadiace osobnosti, od ktorých sa odvíja všetko v krajine – o nej to vo vzťahu k EÚ azda neplatí?

Paralely sú zjavné. Akurát s tým rozdielom, že Brusel si vie svoje hodnoty „slobody a liberálnej demokracie“ lepšie predať. Pretože dáva ľuďom to, po čom túžia: Možnosť napĺňať svoje každodenné túžby až do omrzenia. Čo je, mimochodom, to, o čom písal Platón vo svojej Ústave, ako o jednom z dôsledkov postupného rozkladu demokracie: Keď si každý donekonečna egocentricky robí čo chce, systém prestáva držať pokope, nič už nie je celkom isté, a poriadok je nahradený chaosom, až anarchiou… Veľmi blízko sme k tomu mali napríklad za covidových čias.

A určite nik nechce, aby sa také šafárenie so štátom znovu opakovalo.

Voliči to podvedome cítia, preto v strednej Európe vkladajú svoju dôveru do rúk konzervatívnym silám s výraznými lídrami na čele. Žiadne „putinovské sprisahanie“ sa nekoná, liberáli si teda pokojne môžu vydýchnuť…

Prečítajte si tiež:

• Der Spiegel: 34 rokov po zjednotení sa Nemecko znova rozdeľuje
• Patrioti tiahnu do boja proti nekalým praktikám EP