Brusel 3. septembra 2024 (HSP/Foto:TASR-Jaroslav Novák)
Voľby v Durínsku a Sasku potvrdzujú zaujímavý európsky trend. Úspechy krajnej pravice a krajnej ľavice (ak použijeme v západnej “demokracii” zavedené pojmy) neprinášajú ani jednej z nich moc. (Pozri príklad Francúzska, kde sa Macron po všetkých rozpakoch chystá vymenovať premiéra, ktorého chce on). Takéto výsledky však neprejdú bez toho, aby mali nejaký zmysel. Politický proces sa mení na čoraz sofistikovanejšie politicko-technologické manipulácie s cieľom úplne obísť alebo aspoň čo najviac neutralizovať nesystémové strany s rastúcou podporou, píše Fedor Lukjanov v ruských novinách Vzgljad
Čím vyšší je počet tých, ktorí „nie sú komfo“, tým ťažšie je vytvárať koalície bez ich účasti. To si vyžaduje, aby boli ostatní ideologicky vyrovnaní, čím volebný proces stráca zmysel. Veď počas kampane strany zdôrazňujú svoje rozdiely a po kampani sú nútené zdôrazňovať podobnosti.
V zásade je to normálne, je to podstata každej demokracie viacerých strán, kde je viac ako dvaja hlavní aktéri a tí sa po voľbách zjednocujú na základe vzájomných kompromisov. Ale objavenie sa „slona v miestnosti“ – politických síl, ktorých vplyv jednoznačne rastie, ale ktorých účasť na správe vecí verejných sa považuje za neprípustnú – deformuje predtým prirodzený proces.
Ježkovia a užovky sa krížia nie na základe záujmov a rozumných ústupkov, ale v mierne panickej atmosfére „len nie toto!“. V dôsledku toho sa reprodukuje presne to, čo robí extrémne, ale ideologicky označené hnutia príťažlivými: spájanie rešpektovaných síl do spoločnej centristickej masy nejasných a dnes už častejšie aj gumených názorov.
Takto vzniká dichotómia nie v zmysle názorov, ale v zmysle kóšer: „čistí – nečistí“. Voličov to dráždi a podiel tých, ktorí si myslia, že ich vodia za nos, rastie. A priťahujú ich „nečistí“, ktorí sa im zdajú byť čestnejší. Je to začarovaný kruh.
Zatiaľ všade (okrem Talianska) nemajú „extrémisti“ dostatok zručností a dôvtipu, aby v tejto povolebnej hre prekonali svojich protivníkov. A taliansky prípad ukazuje, že ten, kto „prevalcoval draka“, sa stáva jeho vlastnou podobizňou.
Napriek tomu nárast nespokojných ľudí, ktorí volia „nesprávne“, neustále pokračuje. To pridáva establišmentu na strachu. Hoci sa mu zatiaľ darí držať kormidlo, istotu do budúcnosti nemá.