Brusel 17. júla 2024 (HSP/Foto:TASR/AP-Virginia Mayo)
Mnohí Slováci očakávali, že voľby do europarlamentu mnohé zmenia. Koľko sme sa pred voľbami z úst slovenských politikov napočúvali, ako dôležité je neprísť o veto pri rozhodovaní v Európskej únii o veciach, politikách, oblastiach, ktoré si dnes ešte riadime sami. Vo veciach, kde ak moc posunieme do Bruselu, táto sa nám už nikdy nevráti späť a my strácame možnosť uplatnenia národnej suverenity v danej oblasti
Jednou z takto skúšaných oblastí, kde SR zastúpená nominantami Hlasu-SD potvrdila, že bude lepšie kompetencie ďalej odovzdávať, je zdravotníctvo.
27. júna 2024 schválila Rada Európskej únie (Rada pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti (zdravie) návrh, ktorým nastavuje budúcnosť európskej zdravotnej únie (EZÚ). Napriek tomu, že v súlade s Chartou základných práv EÚ podmienky realizácie práva občana na prístup k preventívnej zdravotnej starostlivosti a práva využívať lekársku starostlivosť si nastavujú členské štáty, Európska únia prostredníctvom EZÚ túto kompetenciu salámovou metódou preberá od členských štátov na seba a zbavuje tak členských štátov suverenity.
Súčasná vláda tak v rezorte v kompetencii Hlasu-SD pokračuje v začatom Matovičovom diele. EZÚ vznikla v novembri 2020 na základe skúseností s krízou spôsobenou ochorením Covid-19 ako uvádza Európska komisia v tlačovej správe, v ktorej hodnotí štvorročné fungovanie a význam EZÚ v máji 2024. Aké skúsenosti s Covidom mohli členské štáty mať v novembri 2020? Aké skúsenosti malo vtedy Slovensko?
V novembri 2020 sme mali minimum úmrtí na, prvé lockdowny, prvé testovania a štartovalo 2. SNP Matovičovej vlády (vynútené celoplošné testovanie Slovákov v chrípkovom období), ktorého výsledkom bola národná katastrófa, cez 20 000 mŕtvych na Covid.
Európska komisia za úspech EZÚ považuje skutočnosť, že vďaka solidarite, spolupráci a rozhodným opatreniam z úrovne EÚ, kde počíta zabezpečenie rovnakého prístupu k vakcínam pre všetkých občanov EÚ a zavedenie digitálneho COVID preukazu EÚ, sme mohli v únii bezpečne fungovať. Keď k tomu pridáme skutočnosť, že od júna 2023 začala WHO využívať systém Európskej únie (EÚ) na vydávanie digitálnych COVID preukazov v globálnom meradle, je zrejmé, že v prípade ďalšej vyhlásenej pandémie si bez COVID pasu, či už európskeho alebo svetového veľa „slobody“ neužijeme.
V správe sa neuvádza, že spoločné obstaranie vakcín dohodnuté predsedníčkou EK Ursulou vo der Layenovou so šéfom Pfizeru je dnes predmetom vyšetrovania európskeho prokurátora. A vieme dobre s akou nevôľou sa u nás stretla segregácia obyvateľov najskôr na základe modrého papierika a neskôr na základe zelenej v Covid pase. Zelenú dostali len tí, čo do seba nechali pichnúť experimentálnu látku, ktorá ako napriek propagande „Vakcína je sloboda“ priniesla slobodu len tým, čo po nej umreli, alebo tým, čo zomreli na Covid, nakoľko sa zistilo, že „vakcína“ nechráni pred nakazením a nebráni šíreniu infekcie.
Po tejto skúsenosti a bez toho, aby bolo ukončené vyšetrovanie zlyhaní pri riadení pandémie za čias Matoviča, či Hegera, odovzdáva slovenská vláda riadenie budúcich pandémií, ktoré tvrdo dopadá na život, práva a základné slobody každého z nás, do rúk nikým nevoleným úradníkom Európskej únie.
Európska komisia považuje za hlavné úspechy EZÚ po 4 rokoch jej trvania:
Rada EÚ zhodnotila, že Európska zdravotná únia je úspešným projektom a schválila jeho pokračovanie na ďalších päť rokov s cieľom vybudovať úniu, ktorá sa stará, pripravuje a chráni. Čo sa rozhodol položiť Hlas-SD na oltár jednotného trhu únie? O ktoré ďalšie kompetencie prostredníctvom EZÚ prídeme? O čom budú rozhodovať za nás úradníci EÚ?
Riadenie pandémie
Prevzatie riadení budúcich pandémií zdôvodňuje EK tým, že cezhraničné ohrozenie typu Covid nie je možné riešiť izolovane na úrovni členského štátu.
Ďalšími ohrozeniami nášho spokojného života, ktoré vnímajú nielen úradníci EK, ale aj ministri zdravotníctva sú: starnutie obyvateľstva, technologické a inovačné otázky, existujúce a vznikajúce nové zdravotné hrozby, zmena klímy a chemické, biologické, rádiologické a jadrové, hrozby/bioterorizmus, sociálne a hospodárske nerovnosti, migrácia, nedostatok liekov, a zdravotníckych pomôcok a kontext rastúceho rozpočtového tlaku.
Riadenie kríz spôsobených cezhraničnými hrozbami vyžaduje centralizovaný manažment opatrení. Či už preventívnych v rámci prípravy na budúce krízy, ale tých, ktoré budú aplikované počas samotnej krízy. K tomu sa ministri zdravotníctva EÚ dohodli, že posilnia mandáty centra ECDC, EMA ako aj Úradu pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie (HERA).
HERA je ten úrad, ktorý podpísal 11.6.2024 v mene 15 členských štátov rámcovú zmluvu o spoločnom obstarávaní na dodávku až 665,000 predpandemických dávok vakcín aktuálnej zoonotickej chrípkovej vakcíny Seqirus proti vtáčej chrípke, ako aj možnosť ďalších 40 miliónov dávok počas trvania 4 ročnej zmluvy.
Faktom je, že Slovensko pri riadení pandémie Covid-19 zlyhalo. Kompetencia riadiť pandémiu, či inú krízu vyvolanú budúcimi hrozbami mení naše životy, obmedzuje vzdelávanie, likviduje malé biznisy, dokonca obmedzuje dýchanie. Mali by sme túto kompetenciu odovzdať európskym úradníkom len preto, že sme mali nekompetentnú vládu, ktorá riadila Slovensko počas krízy z tlačových konferencií? Bez toho, aby sme najskôr pomenovali kde všade sme zlyhali?
A čo ak sa ukáže, že sme zlyhali aj preto, že sme slepo počúvali „odborníkov“ ako bol Dr. Fauci z amerického národného inštitútu zdravia, CDC, WHO a nedostali sa k nám závery výskumu z Inštitútu Róberta Kocha v Nemecku, lebo sa to politikom nehodilo? Veď doteraz nevieme, či išlo o zoonetickú infekciu alebo umelo vytvorený vírus, ktorý unikol z laboratória. A teda, či išlo o pandémiu alebo o akt bioterorizmu.
V tejto chvíli by mal byť postoj suverénneho štátu taký, že kým nebude pandémia vyšetrená, nevzdáme sa jej riadenia v budúcnosti. Alebo si máme myslieť, že vyšetrovanie splnomocnenca vlády, do ktorého sa dnes pustili všetci „odborníci“ má len odviezť pozornosť od skutočnosti, že sa kompetencie riadiť budúcu pandémiu vzdávame?
Čo sa týka ďalších cezhraničných hrozieb, ktorými vyvolané krízy má EÚ ambíciu riadiť, stojí za zamyslenie, či sme tomuto všetkému, čelili, kým sme členmi EÚ neboli. Okrem toho mi chýba pomenovanie ich príčin a či by nebolo efektívnejšie riešiť spoločne tie a nie sa spájať na riešenie dôsledkov, hoci za ne nenesieme zodpovednosť.
Zabezpečenie efektívneho riadenia budúcej pandémie Európska únia spája s požiadavkou riadiť ekosystém klinického testovania a potrebou spravovať (transparentne a bezpečne) zdravotné záznamy občanov EÚ k rozvoju lekárskeho výskumu a pre formovanie politík v oblasti verejného zdravia.
Zdravotné/ osobné údaje, dokonca vzorky biologického materiálu zbierala počas pandémie Matovičova vláda. O tom, ako je to „bezpečné“, tieto údaje centrálnej moci zveriť sme sa mohli presvedčiť, keď v jednej chvíli o údaje o občanoch, ktorí dovtedy absolvovali PCR testy unikli do sveta.
Zdravotná dokumentácia je citlivá, osobná vec. Ak niekto, či už štát, únia alebo WHO podmieňuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti za to, že bude tieto naše citlivé údaje spravovať, vlastniť, treba sa mať na pozore. Navyše, ak to robí pre dobro celku.
Z úloh pre EK v návrhu Rady vyplýva, že nás čaká rozsiahle simulačné cvičenie v oblasti riadenia zdravotných kríz v EÚ so zapojením všetkých príslušných aktérov na vnútroštátnej a európskej úrovni, berúc do úvahy prístup zohľadňujúci všetky riziká a celú spoločnosť.
To sme tu už mali, celosvetové pandemické cvičenie v roku 2019, po ktorom sme si užili ostrú pandémiu Covidu). Za nové krízové scenáre sa považujú hrozby súvisiace so zmenou klímy, hybridné, kybernetické alebo bezpečnostné hrozby.
Boj s AMR na princípe „Jedno zdravie“
Za ďalšiu rizikovú oblasť v dokumente považujem záujem únie adresovať prostredníctvom EZÚ, teda z úrovne EÚ ako celku, oblasť boja s infekciami spôsobenými Antimikrobálnou rezistenciou (AMR).
AMR vzniká, keď sa mikroorganizmy, ako sú baktérie, vírusy, huby a parazity, časom zmenia a prestávajú reagovať na lieky, čím sa stávajú neúčinnými. To má ďalekosiahle dôsledky na zdravie ľudí aj na životné prostredie. AMR je síce prirodzený proces, ale k jeho zrýchleniu dochádza pri nesprávnom, najmä a nadmernom používaní antimikrobiálnych látok – vrátane antibiotík, antivirotík, antimykotík a antiparazitík u ľudí, zvierat a rastlín.
Boj s AMR, nakoľko zasahuje prierezovo človeka, živočíšnu ríšu a životné prostredie sa stal jednou s kľúčových oblastí agendy OSN „Jedno zdravie (One health)“, ku ktorej sa prihlásila aj EÚ. Je to agenda, ktorá vyžaduje samostatnú pozornosť, pretože dopadne na životy každého občana. Pričom u nás o nej neprebieha žiadna verejná diskusia.
Agenda „Jedno zdravie“ je dobrým príkladom toho, ako by EÚ nemala fungovať a ako si jej fungovanie nepredstavovali jej zakladatelia. Nie je predsa normálne, aby spoločná politika/ agenda EÚ vznikla na úrovni EÚ, alebo na ešte vyššej (WHO, OSN) bez toho, aby to bola najskôr politika/ agenda, ktorú rieši členský štát, pričom považuje za užitočné riešiť vec spoločne. Bez toho, aby potreba niečo riešiť na úrovni EÚ vznikla z potreby občanov členského štátu. Opäť budeme riešiť doma niečo a dokonca predpísaným spôsobom, čo chce riešiť niekto iný, nie my sami.
O tom, že je boj s AMR pre EÚ prioritou svedčí aj uznesenie „Uznesenie Európskeho parlamentu z 1. júna 2023 o opatreniach EÚ na boj proti antimikrobiálnej rezistencii (2023/2703(RSP))“, v ktorom okrem iného vyzýva členské štáty k vypracovaniu, zverejneniu a spusteniu realizácie národných akčných plánov (NAP) na boj proti AMR. NAP majú byť založené na prístupe „jedno zdravie“ a v súlade s cieľmi globálneho akčného plánu Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO).
AMR a uznesenie EP, za ktoré zahlasovali všetci slovenskí europoslanci do jedného je oblasť, ktorá tiež vyžaduje samostatnú analýzu. V máji svoj NAP zverejnili Briti a majú ho vypracovaný a spustený aj ďalšie členské krajiny. Ten slovenský verejnosť ešte nevidela. A pritom jeho spustenie v požadovaných parametroch dopadne na každého z nás.
Skutočnosť, že agenda „Jedno zdravie“ nie je slovenskou agendou potvrdzuje jednak skutočnosť, že o hlasovaní za uznesenie sa naše médiá neunúvali informovať, ale aj stanovisko, o ktoré redakcia požiadala komunikačný odbor MZ SR. Z neho vyplýva, že existoval slovenský NAP na roky 2019-2021. Tento, ale nebol postavený na princípe „Jedno zdravie“. Na novom NAP proti AMR sa podľa vyjadrenia MZ SR pracuje.
Na druhej strane únia vie ako na svoje agendy správne motivovať. Napriek tomu, že ide o prierezový plán a musia byť do neho zapojení odborníci z ďalších rezortov, dá sa predpokladať, že s ním MZ SR príde čoskoro. Realizácia NAP totiž ponúka investičné príležitosti z programu EU4Health, ktoré si finanční žraloci nenechajú ujsť.
NAP proti AMR by mal okrem iného riešiť obmedzenie používania antibiotík a asi sa nenájde nikto, kto by toto neprivítal. Avšak jedným zo spôsobov, ako k nižšej spotrebe dospieť je prevencia napr. voči prenosným ochoreniam založená na očkovaní dnes vo vedeckej obci populárnymi budúcimi mRNA vakcínami. Veď už počas pandémie sa testovali spoločné vakcíny proti chrípke a Covidu na báze mRNA. Navyše, ak si farmaceutické spoločnosti nechali ich vývoj zaplatiť daňovými poplatníkmi a tí im ich experimentálne „vakcíny“ klinicky na sebe vo veľkom otestovali.
Digitalizácia v zdravotníctve
Zavádzanie digitálnych technológií a umelej inteligencie do zdravotnej starostlivosti by tiež radi lídri EÚ regulovali na úrovni EÚ. Chceli by tak urýchliť využívanie digitálnych nástrojov v oblasti zdravotnej starostlivosti vrátane telemedicíny, softvéru pre zdravotnícke pomôcky a monitorovania pacientov na diaľku, ako aj digitálnej samodiagnostiky, nakoľko ich zavedenie spájajú so zlepšením zdravia občanov únie a so zvýšením dostupnosti zdravotnej starostlivosti.
Ďalšie zaujímavosti v návrhu Rady EÚ
Keď vidím v nejakom dokumente formuláciu „prevencia chorôb založená na dôkazoch“, tak sa mi ježia vlasy. A je jedno, či prenosných alebo neprenosných. Lebo si spomeniem na to, na akých vedeckých dôkazoch stál manažment pandémie, požiadavky na očkovanie voči Covidu.
Vyrušuje ma aj konštatovanie, že odborníci očakávajú nárast neurodegeneratívnych ochorení v nasledujúcich desaťročiach, vrátane demencie a že treba investovať do preventívnych opatrení založených na dôkazoch, aby sa znížili náklady spojené s ich následným liečením. Opäť mi chýba pomenovanie príčin rastu počtu týchto ochorení.
Celkom ma pobavilo konštatovanie, že na zabezpečenie prístupu k liekom a diagnostickým zdravotníckym pomôckam in vitro je dôležité zabezpečiť cezhraničný pohyb tovaru, vrátane strategického ako sú lieky a zároveň riešiť transparentnosť v dodávateľskom reťazci. Doteraz som žil v tom, že slobodný pohyb tovaru a služieb je jednou zo 4 základných slobôd na ktorom stojí jednotný trh európskej únie. Ak dnes nefunguje ani tento základný rámec, akú dôveru môžu mať občania vo fungovanie piatej slobody? O piatej slobode na jednom trhu EÚ sme písali (tu).
A len tak mimochodom som sa zo schváleného dokumentu dozvedel, že budúca Európska únia je úniou bez tabaku. Fajčiari, pripravte sa, s Vašou neresťou v únii mať miesto nebudete.
Prečítajte si tiež:
0.0°C
.JPG)
