Donald Trump dal jasne najavo, že Európa sa musí ubrániť sama a nespoliehať sa na spojencov. Odpoveď kontinentu na hrozby z USA sa začína formovať.

Miliardy na obranu

V rámci najväčšej bezpečnostnej iniciatívy v regióne od čias Studenej vojny chce Európska únia uvoľniť stovky miliárd eur na dodatočné financovanie obrany. Bloomberg tom informovali osoby oboznámené s diskusiami.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová zdôraznila, že Európa v tejto “jedinečnej chvíli“ potrebuje “zmysel pre naliehavosťa jasný strategický plán pre zbrojenie“.

Napriek tomuto zámeru Európa čelí dvom pálčivým problémom: jej obranný priemysel je poddimenzovaný a nepripravený na rýchle zbrojenie a rezervy v skladoch sa takmer úplne minuli v dôsledku podpory Ukrajiny.

Napriek tomu, že USA sa stiahli, blok prisľúbil, že bude naďalej podporovať Kyjev, a pracuje na pláne poskytnúť ďalšiu vojenskú podporu vo výške približne 20 miliárd eur.

Trump opakovane kritizoval európskych členov NATO za to, že vynakladajú príliš málo prostriedkov na vlastnú obranu a príliš sa spoliehajú na USA. Tento tlak vyvolal v Európe vlnu zmien.

V rámci vlastného zvyšovania objemu pomoci by príliš rýchly postup znamenal nákup zbraní – najmä z USA – a sledovanie odlivu peňazí z regiónu EÚ. Podpora miestnych výrobcov zbraní však stojí čas a peniaze, ktorých je nedostatok. Táto dilema núti EÚ hľadať akékoľvek dostupné zdroje.

EÚ tiež plánuje investovať do spoločných projektov, ako sú systémy protivzdušnej obrany, rakety dlhého doletu, bezpilotné lietadlá a vojenská umelá inteligencia. Ďalším návrhom je zmierniť pravidlá pre Európsku investičnú banku, aby mohli do obranných projektov investovať aj súkromné banky.

Nová bezpečnostná architektúra sa začne formovať na mimoriadnom stretnutí lídrov 6. marca. Novú stratégiu obranného priemyslu by potom mali 19. marca predstaviť komisár pre obranu Andrius Kubilius a najvyššia predstaviteľka európskej diplomacie Kaja Kallasová. Dovtedy prebiehajú horúčkovité rokovania o rozšírení zdrojov bloku.

Tri prvky

Obranný plán von der Leyenovej bude pozostávať z troch prvkov. Všetky sú komplexné a nie je jasné, do akej miery sa zrealizujú, uviedli osoby oboznámené so záležitosťou.

Prvá iniciatíva má umožniť väčšie výdavky členských štátov uvoľnením fiškálnych pravidiel. Podľa niektorých úradníkov by to dodatočne mohlo pomôcť zmobilizovať najmenej 160 miliárd EUR.

Rokovania sa zameriavajú na vylúčenie obranných výdavkov z vyčísľovania deficitu a podľa oboznámených osôb by mohli predstavovať 1 % až 2 % národného HDP v priebehu dvoch až štyroch rokov. Je potrebné doladiť podrobnosti vrátane toho, čo sa považuje za výdavky na obranu, ako dlho by táto doložka trvala a či by zohrávalo úlohu splnenie cieľa NATO vo výške 2 %.

Druhá časť pozostáva z toho, že sa umožní vynakladanie výdavkov na úrovni EÚ pomocou nového spoločného nástroja. Tieto peniaze by sa použili najmä na investície do spoločných projektov v oblastiach, ako je vzdušná obrana, spôsobilosť na útoky dlhého dosahu, rakety, bezpilotné lietadlá a vojenská umelá inteligencia.

Niektorí vysokí predstavitelia EÚ a členské štáty vyzývajú na možnosť spoločného požičiavania, ale táto myšlienka je vždy kontroverzná a rozdeľuje blok.

Tretia časť spočíva v uvoľnení investičných obmedzení Európskej investičnej banky. V súčasnosti môže investovať len do tovarov dvojakého použitia ( položky, ktoré sa môžu používať na civilné aj na vojenské účely, ako je napr. softvér). Zmena by viedla k ďalšiemu financovaniu aj zo strany súkromných bánk.

Okrem týchto troch zložiek von der Leyenová v rámci diskusií za zatvorenými dverami vyslovila myšlienku možného opätovného využitia nevyužitých finančných prostriedkov EÚ vrátane peňazí získaných na obnovu po pandémii Covid-19.

Podľa Komisie bolo vyplatených len 6,4 % z 392 miliárd eur z tzv. kohéznych fondov. Ide o jeden z najväčších balíkov peňazí EÚ, a hoci z týchto peňazí možno financovať niektoré projekty v oblasti obrany, ak prispievajú k regionálnemu rozvoju, kritériá pre financovanie by sa mohli rozšíriť.

Okrem toho je k dispozícii 93 miliárd eur nevyčerpaných výhodných pôžičiek z fondu na obnovu po pandémii, ktoré by sa mohli použiť na obranu. Niektoré z nárokovaných prostriedkov by sa tiež mohli prerozdeliť, ale tlačí ich čas, keďže termín na vyčerpanie prostriedkov na obnovu je august 2026.

Ďalším nápadom by bolo využiť tzv. Európsky mechanizmus pre stabilitu – záchranný fond eurozóny vo výške 500 miliárd eur. Táto možnosť však zostáva zložitá vzhľadom na to, že by vylúčila krajiny mimo eurozóny, ako napríklad Poľsko či Maďarsko, a bola by neprístupná voči spojencom mimo EÚ.

Vzhľadom na zložitosť spojenú s akýmikoľvek rozhodnutiami, členské štáty vrátane Poľska navrhli spoluprácu mimo bloku prostredníctvom osobitného fondu alebo banky. Tzv. “Koalícia ochotných“ by bola schopná konať rýchlejšie a mohla by byť otvorená pre krajiny mimo EÚ, ako sú Spojené kráľovstvo a Nórsko.

„Potrebujeme inovatívne financovanie, aby sme ako Európania mali oveľa väčšie spoločné investície,“ povedal francúzsky prezident Emmanuel Macron v rozhovore pre Fox News po stretnutí s Trumpom. „Prečo? Pretože musíme prevziať svoju časť bremena a musíme oveľa viac investovať do vlastnej bezpečnosti,“ vyjadril sa.

Prečítajte si tiež:

• Rubio na poslednú chvíľu zrušil stretnutie s Kallasovou
• Putin: Dialóg, ktorý Rusko začalo s Trumpovou administratívou, „vzbudzuje nádej“