Utorňajšia dohoda o plánoch bloku v oblasti polovodičov pripravuje pôdu pre dotácie, ktoré majú prilákať investície niektorých z najväčších svetových výrobcov mikročipov. Hoci predstavitelia EÚ dohodu privítali ako “míľnik”, odborníci varujú, že je to len začiatok pretekov – a Európa už teraz zaostáva za hlavnými konkurentmi a musí prekonať ešte veľa prekážok.

Cieľom EÚ je zvrátiť desaťročia trvajúci pokles podielu Európy v globálnom hodnotovom reťazci polovodičov a do roku 2030 ho zvýšiť na 20 % (zo súčasných 9 %).

Utorková dohoda znamená, že národné dotácie budú ľahšie prúdiť do špičkových zariadení na výrobu mikročipov, samostatný rozpočet EÚ podporí výskum a nový režim bude monitorovať nedostatok.

“Mobilizujeme značné verejné finančné prostriedky a regulačný rámec, aby sa táto vízia stala skutočnosťou,” povedal šéf vnútorného trhu Thierry Breton po tom, ako zákonodarcovia dosiahli dohodu.

To je skvelé, ale sú to “všetko nápady, ktoré existujú len na papieri,” povedal Jan-Peter Kleinhans, riaditeľ projektu a expert na čipy v berlínskom think tanku Stiftung Neue Verantwortung. “Najhoršie, čo by sa mohlo stať európskemu polovodičovému ekosystému, je, že… sa všetci navzájom potľapkajú po pleci a povedia si: A potom sa presunie k ďalšej téme.”

Späť k rysovacej doske

Stratégia bloku v oblasti čipov vznikla po pandémii koronavírusu, keď nedostatok napínal dodávateľské reťazce v kľúčových odvetviach, ako je automobilový priemysel. EÚ nabrala na obrátkach, vypracovala plán v hodnote 43 miliárd EUR a získala záväzok od americkej technologickej spoločnosti Intel vybudovať v nemeckom Magdeburgu továreň “mega fab” v hodnote 17 miliárd EUR.

Svet sa však zmenil. Rusko napadlo Ukrajinu, ceny energií prudko vzrástli, všeobecná inflácia sa zvýšila a hrozila recesia. Niektoré z kľúčových projektov stratégie sa tak stali otáznymi a vrátili sa na začiatok.

V utorok, keď vyjednávači uzavreli dohodu, sa vládna delegácia z nemeckej spolkovej krajiny Sasko-Anhaltsko, kde Intel plánuje postaviť svoju továreň, chystala stretnúť s členmi predstavenstva a vedúcimi pracovníkmi spoločnosti, aby prediskutovali výšku očakávaného balíka dotácií pre Intel.

Podľa správ chce Intel získať viac ako pôvodných 6,8 miliardy eur. Spoločnosť minulý týždeň pre POLITICO uviedla, že “narušenie globálnej ekonomiky viedlo k zvýšeniu nákladov, od stavebných materiálov až po energiu” – a že rokuje s nemeckou vládou o riešení tohto “rozdielu v nákladoch”.

Zákonodarcovia EÚ si boli dobre vedomí, že meniace sa hospodárske podmienky znamenajú, že záväzky spoločnosti budú trvať určitý čas – a radšej by mali rýchlo uzavrieť dohodu.

“Súčasná situácia, v ktorej sa (nachádzame) … ekonomiky sa spomaľujú, vysoká inflácia … (to) nepomáha tomu, aby sa to dialo takým tempom, ako by sme si mysleli, že sa to môže diať,” povedala kľúčová stredopravá zákonodarkyňa Eva Maydellová v podcaste minulý týždeň. Vedúci zákonodarca Dan Nica zo skupiny socialistov a demokratov svojim kolegom tesne pred veľkonočnými prázdninami povedal, že nechce, aby sa rokovania ťahali donekonečna, a uviedol, že “v Európe nie je dlhý rad investorov do čipov”.

Tento tlak na urýchlenie je dôvodom, prečo sa rozhovory skončili o niekoľko týždňov skôr, ako sa očakávalo. V zákopoch sa však stále bojovalo – napríklad o to, ako financovať 400 miliónov EUR z rozpočtu EÚ na výskum mikročipov.

Naproti tomu Spojené štáty v auguste predstavili svoj vlastný plán, ktorého hlavná suma 52 miliárd dolárov prevyšuje sumu EÚ, a majú rozpracovaných viacero konkrétnych projektov vrátane komplexu Intel v Ohiu a komplexu TSMC v Arizone. Na druhej strane sveta sa spoločnosť TSMC už zaviazala postaviť továreň v Japonsku a Čína tiež investuje vysokým tempom.

Od záväzkov k realite

Schopnosť EÚ dostať sa (späť) do hry závisí od jej schopnosti premeniť záväzky na papieri na skutočnosť.

Veľká časť tejto práce bude musieť prebiehať na regionálnej úrovni, kde úrady musia zvládnuť prozaické úlohy, ako je povoľovanie tovární a poskytovanie infraštruktúry, napríklad ciest, vodovodných a energetických prípojok; je tu aj otázka dostatočného vybavenia pre talenty, ktoré majú takéto projekty prilákať.

Nie vždy to išlo hladko: Plánovaná továreň STMicroelectronics a GlobalFoundaries v južnom Francúzsku vyústila do protestu proti spotrebe vody.

Kleinhans zo Stiftung Neue Verantwortung tvrdil, že stratégia na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni musí ísť nad rámec dotácií pre moderné továrne. “Niekoľko ďalších tovární v Európe nie je stratégiou,” povedal. “Potrebujeme skutočnú stratégiu v oblasti polovodičov a jej skutočnú realizáciu, ktorej súčasťou je mať v členských štátoch, ale aj v Európskej komisii zdroje na premyslenie budúcich výziev.”

Takéto výzvy sa už netýkajú len nedostatku – zmenili sa na geopolitické. Napäté vzťahy medzi Čínou a Taiwanom predstavujú riziko nočnej mory v podobe prudkého prerušenia dodávok moderných čipov, keďže prevažná väčšina moderných čipov sa stále vyrába na Taiwane. USA medzitým prejavili ochotu vyzbrojiť dodávateľské reťazce čipov proti Číne a začiatkom tohto roka vyvíjali tlak na Holandsko, aby zaviedlo kontroly vývozu holandského dodávateľa zariadení na výrobu čipov ASML.

Kleinhans uviedol, že medzi USA a EÚ existuje “rastúci nesúlad”, pokiaľ ide o budovanie kapacít vlád na premenu slov na činy.

“Len samotné [americké] ministerstvo obchodu zamestnáva viac ako 100 ľudí, a to len na implementáciu amerického [zákona o čipoch a vede],” povedal. “V rámci americkej vlády budú k dispozícii značné zdroje a značné odborné znalosti, dokonca väčšie ako dnes, na posúdenie polovodičových projektov, posúdenie závislostí, posúdenie škrtiacich bodov… Nevidím, že by sa to isté dialo v Európe.”