V dňoch 10.3 – 13.3 zasadal Európsky parlament v Štrasburgu. Jedným z hlavných bodov programu bola podpora Ukrajiny.
Europoslanec Erik Kaliňák v rozhovore pre náš denník povedal na adresu poslancov za Progresívne Slovensko, že nepodporili, aby sa základom zahraničnej politiky EÚ stala diplomacia. „Boli proti tomu, aby sa viedli mierové rokovania. Odsúdili to, čo robí Donald Trump pri rokovaniach a tvrdili, že je to vydieranie. A ďalšie šialenosti, ako že treba prijať ďalší, najväčší balík pomoci pre Ukrajinu.Všetky štáty EÚ a teda aj Slovensko, by mali minúť aspoň štvrť percenta svojho HDP na pomoc Ukrajine, čo sú v našom prípade stovky miliónov. Samozrejme, my sme boli vo všetkých týchto bodoch proti.
V Progresívnom Slovensku sa ale naozaj pomiatli, oni naozaj sú za zbrojenie, za militarizáciu, za zrušenie práva veta… Máte to čierne na bielom. Keď sa pozriete na jedno hlasovanie za druhým, je to jednoducho šialené, akú politiku oni presadzujú.” Doplnil europoslanec. Viac v rozhovore (tu).
Čo Európsky parlament odhlasoval a čo podporiť odmietol
Europoslanci vyzvali členské štáty EÚ na zvýšenie pomoci pre Ukrajinu a urýchlenie prístupových rokovaní o jej vstupe do EÚ. Taktiež podporili návrh na 30-dňové prímerie medzi Ukrajinou a Ruskom, dosiahnuté 11. marca 2025.
Na začiatku schôdze poslanci odmietli návrhy frakcií ECR a ESN na doplnenie programu o rozpravu k ohrozovaniu základných demokratických pilierov pred prezidentskými voľbami v Rumunsku. Vzhľadom k napätiu a pretrvávajúcim masovým demonštráciám na podporu volebnou komisiou odmietnutého kandidáta CalinaGeurgescu, víťaza zrušeného prvého kola prezidentských volieb, kto iný ako európsky parlament by sa mal podkopávaním demokracie zo strany štátnych orgánov v Rumunsku zaoberať?
Naproti tomu, parlament pridal do programu rozpravu k hrozbe odtrhnutia v Bosne a Hercegovine.
Najväčšiu pozornosť aj u nás doma pútali dve uznesenia /hlasovania. To prvé bolo „o pokračovaní neochvejnej podpory EÚ pre Ukrajinu po troch rokoch útočnej vojny Ruska“ a druhé „Biela kniha o budúcnosti európskej obrany”.
Schválené uznesenie TA-10-2025-0033 k neochvejnej podpore Ukrajiny nerešpektuje realitu na fronte, ani odhodlanie Trumpovej administratívy a Kremľa vojnový konflikt, čo najskôr ukončiť.Žiaľ europoslanci nevyužili historické momentum, ktoré sa im zmenou politiky v Bielom dome ponúklo.
Mier na Ukrajine podľa europoslancov
Podľa europoslancov, ktorí hlasovali za uznesenie predstavuje mier na Ukrajine spravodlivý a trvalý proces, ktorý zahŕňa tieto kľúčové aspekty:
1. Úplné obnovenie územnej celistvosti Ukrajiny– Ukrajina musí získať späť celé svoje medzinárodne uznané územie, vrátane Krymu, neprijateľné sú akékoľvek územné ústupky Rusku.
2. Vyvodenie zodpovednosti za vojnové zločiny– Ruské vedenie, vrátane Vladimíra Putina, musí byť postavené pred spravodlivosť, podporuje sa zriadenie osobitného tribunálu na stíhanie agresie Ruska.
3. Reparácie a odškodnenie Ukrajiny– Rusko musí zaplatiť za škody spôsobené Ukrajine, významnú úlohu v rekonštrukcii Ukrajiny majú hrať zmrazené ruské aktíva.
4. Záruky proti ďalšej agresii Ruska– Ukrajina musí mať silné bezpečnostné záruky, ktoré odradia Rusko od ďalšej vojny, posilnenie európskej obrany v rámci programu ReArmEurope.
5. Zákaz jednostranných mierových dohôd za chrbtom Ukrajiny– Ukrajina musí byť plnohodnotným účastníkom mierových rokovaní, odsudzuje sa snaha USA vyjednávať s Ruskom bez Ukrajiny.
6. Pokračovanie sankčného tlaku na Rusko– EÚ musí zachovať a rozšíriť sankcie, aby oslabila ruskú vojnovú ekonomiku, sankcie sa majú vzťahovať aj na štáty a firmy pomáhajúce Rusku, ako sú Bielorusko, Irán, Čína a Severná Kórea.
7. Integrácia Ukrajiny do EÚ a NATO- Zrýchlenie prístupových rokovaní s EÚ ako strategická priorita, potvrdenie, že Ukrajina má miesto v NATO.
Európsky parlament teda odmieta kompromisný mier na úkor územnej celistvosti Ukrajiny a požaduje spravodlivý mier, ktorý zabezpečí, že Rusko nebude môcť v budúcnosti vojensky ohroziť Európu
Nakoľko spravodlivý mier je podľa europoslancov možný len, ak Ukrajina získa späť celé svoje medzinárodne uznané územie, vrátane Krymu, je zjavné, že ak by dosiahnutie mieru záviselo od nich, tak Ukrajina uviazne vo vojne, až kým jej a EÚ nedôjdu sily. Koľko ešte Ukrajincov musí padnúť, aby bol dosiahnutý mier podľa predstáv väčšiny europoslancov?
Europarlament vyzval na konfiškáciu ruských štátnych aktív imobilizovaných v rámci sankcií EÚ na účely podpory obrany a obnovy Ukrajiny, nakoľko je presvedčený, že Rusko musí zaplatiť za obrovské škody spôsobené Ukrajine. Čim nerešpektoval ani dlhodobé výhrady, ktoré má v tejto veci nielen slovenský premiér.
Europoslanci úplne odignorovali jednu zo základných príčin vojenského konfliktu na Ukrajine, ktorou bola červená čiara Ruska k členstvu Ukrajiny v NATO, keď pripomenuli záväzky, ktoré dalo NATO v súvislosti so vstupom Ukrajiny do aliancie. Zároveň ignorujú jeden zo základných cieľov špeciálnej vojenskej operácie. A síce, že Ukrajina buď bude neutrálna a potom pokojne môže byť aj členským štátom EÚ (ako Rakúsko) alebo nebude vôbec.
Síce v uznesení vítajú návrh na 30 dňové prímerie, avšak pripomínajú, že „prímerie môže byť účinným nástrojom na zastavenie nepriateľských akcií len vtedy, ak ho agresor plne dodržiava; preto očakáva, že Rusko s ním bude súhlasiť a bude ho dodržiavať a ukončí všetky útoky na Ukrajinu, jej vojenské pozície, civilné obyvateľstvo, infraštruktúru a územie“. Len akosi poslanci zabudli, že prímerie, aby bolo prímerím a vytvorilo predpoklady na diplomatické urovnanie konfliktu, vyžaduje jeho dodržiavanie oboma stranami. Nerešpektovanie bezpečnostných záruk Ruska bolo jednou z príčin konfliktu.
EP poukázal na odhad v najnovšom rýchlom posúdení škôd a potrieb, podľa ktorého bude na obnovu a rekonštrukciu Ukrajiny v nasledujúcom desaťročí potrebných najmenej 506 miliárd EUR.Kto to zaplatí, ak Rusko porazené nebude a teda ani rozobrané jeho nerastné bohatstvo?
Vojenská podpora Ukrajiny
V prijatom uznesení Európsky parlament vyzval členské štáty EÚ na výrazné zvýšenie vojenskej podpory Ukrajine. Konkrétne požiadavky zahŕňajú:
1. Zvýšenie vojenského rozpočtu na Ukrajinu– Každý členský štát EÚ a spojenci NATO by sa mali zaviazať poskytovať vojenskú podporu Ukrajine vo výške najmenej 0,25 % svojho HDP ročne.
2. Dodávky zbraní a vojenskej techniky – Členské štáty majú podstatne zvýšiť a urýchliť dodávky zbraní a munície, poskytnutie systémov protivzdušnej obrany, delostreleckých systémov, diaľkových zbraňových systémov, elektronických bojových systémov, vybavenia proti dronom a inžinierskeho vybavenia.
3. Investície do ukrajinského obranného priemyslu– Členské štáty majú investovať do ukrajinského obranného priemyslu a spolupracovať na spoločnej výrobe zbraní, za vzor má slúžiť dánsky a holandský model priamej podpory ukrajinskej zbrojárskej výroby.
4. Spravodajská a satelitná podpora– Využitie európskej infraštruktúry na zachytávanie satelitných snímok v prospech Ukrajiny.
5. Zintenzívnenie sankčného tlaku na RuskoUplatňovanie sankcií proti ruským vojenským dodávateľom a subjektom obchádzajúcim sankcie,rozšírenie sankcií na Bielorusko, Irán, Severnú Kóreu a čínske spoločnosti, ktoré poskytujú vojenské technológie.
Sankcie
Sankcie si zaslúžia samostatnú pozornosť, nakoľko, každé ich kolo má značný dopad aj na nás. Európsky parlament v prijatom uznesení vyzýva na sprísnenie a rozšírenie sankčnej politiky voči Ruskej federácii, pričom sa zameriava na niekoľko kľúčových oblastí:
1. Úplné prerušenie obchodných tokov– Zákaz alebo zavedenie ciel na obilie, draselnú soľ, hnojivá, oceľ, urán, titán, nikel, drevo, výrobky z dreva, ropu a plyn.
2. Prísnejšia kontrola a presadzovanie sankcií– Dôsledné monitorovanie ich účinnosti pri obmedzovaní ruského vojnového úsilia, zavedenie opatrení proti subjektom, ktoré sankcie obchádzajú, vrátane európskych firiem, tretích krajín a štátov mimo EÚ, osobitné reštrikcie voči Bielorusku, Iránu, Severnej Kórei a čínskym subjektom, ktoré poskytujú Rusku vojenské technológie.
3. Sankcie proti strategickým odvetviam ruskej ekonomiky – Bankovníctvo, metalurgia, jadrová energia, chémia, poľnohospodárstvo, Obmedzenie exportu hliníka, ocele, uránu, titánu a niklu.
4. Boj proti tieňovej flotile– Sankcie na ropné tankery a vlastníkov tieňovej flotily, ktoré obchádzajú sankcie a porušujú námorné environmentálne normy, zákaz prekládok ruskej ropy z lode na loď (STS) vo vodách EÚ.
5. Sprísnenie obmedzení pre ruských a bieloruských občanov– Prísnejšie vízové bezpečnostné previerky, vrátane požiadavky na záznam o vojenskej službe pri žiadosti o schengenské vízum.
6. Odmietnutie maďarského blokovania sankcií –Kritika Maďarska za snahu blokovať sankcie a výzva na využitie všetkých dostupných nástrojov na zabránenie ďalšiemu maďarskému vetu.
Celkovo europarlament požaduje maximálny tlak na ruskú ekonomiku, boj proti obchádzaniu sankcií a obmedzenie možností Ruska financovať vojnu.
EP sa prijatým uznesením úplne vyradil z mierového procesu rozbehnutého Spojenými štátmi po nástupe Donalda Trumpa v Bielom dome. Nemá do neho čo ponúknuť. Ani len náznak, že by po vzore USA spustilo úsilie o nadviazanie diplomatických vzťahov s Ruskou federáciou. Ono sa to ale bez sebareflexie a pomenovania skutočných príčin vojny na Ukrajine, ani možné nie je. A pritom mali europoslanci možnosť podporiť alternatívne uznesenia. Kedy EÚ dokáže priznať to, čo už dnes hovorí ohľadom príčin vojny na Ukrajine náš najvernejší spojenec spoza oceánu?
Po troch rokoch rovnakej politiky EÚ, ktorá nijako nepriviedla Rusko k stiahnutiu vojsk z Ukrajiny, pokračovaniu v napĺňaniu cieľov vojenskej operácie, mal EP možnosť prijať uznesenie z dielne frakcie Európa Slobodných Národov, ktorý plne reflektuje zmenu geopolitickej situácie, ochotu USA konflikt čo najskôr ukončiť.
Ak by Európsky parlament prijal návrh uznesenia B10-0165/2025, zásadne by sa zmenila pozícia EÚ pri riešení vojnového konfliktu na Ukrajine. Kľúčové zmeny by zahŕňali:
1. Posun od vojenskej podpory k diplomacii – Ukončenie politiky “neobmedzenej vojenskej podpory Ukrajine”, zameranie sa na diplomatické riešenie konfliktu v spolupráci s Ruskom a USA, priame rokovania medzi EÚ a Ruskom, bez vylúčenia Moskvy zo „západného bloku“.
2. Akceptácia multipolárneho svetového poriadku– Uznanie, že EÚ už nemôže slepo nasledovať politiku USA, prispôsobenie sa realite globálnych mocenských posunov.
3. Zmena cieľov EÚ v konflikte– opustenie od cieľa vojenskej porážky Ruska, zohľadnenie bezpečnostných záujmov všetkých strán, nielen Ukrajiny, ukončenie politiky izolácie Ruska.
4. Ekonomický pragmatizmus– Zameranie pomoci Ukrajine na rekonštrukciu, nie na vojenské operácie, prepojenie budúcej podpory Ukrajine s ekonomickými záujmami EÚ.
5. Zmeny v hodnotení ukrajinskej politiky– Výzva na zákaz organizácie Myrotvorets a banderovských symbolov, kritickejší postoj k extrémnym nacionalistickým prvkom v ukrajinskej politike.
6. Väčšia autonómia EÚ v zahraničnej politike– EÚ by mala vypracovať vlastnú stratégiu nezávislú od USA, odklon od konfrontačnej politiky voči Rusku.
Ak by tento návrh prešiel, EÚ by sa posunula od vojenskej konfrontácie k diplomatickému riešeniu, čo by mohlo znamenať tlak na Ukrajinu, aby akceptovala kompromisné riešenie konfliktu. Čo by vo finále znamenalo koniec zabíjaniu. Zároveň nezmyselné zbrojárske preteky v hodnote 800 miliárd eur by bolo možné nasmerovať do technologických inovácií, vzdelávania, obnovenia zdevastovanej ekonomiky spôsobenej reguláciami, greendealom, ekonomickými sankciami voči Rusku. Keď už sú naše „elity“ ochotné sa takto bezprecedentne zadlžovať, tak nech to má aspoň prínos pre občana EÚ.
Pri čítaní prijatého uznesenia treba dať Erikovi Kaliňákovi za pravdu.
Navyše, ak za schválené uznesenie hlasovali aj niektorí europoslanci (Progresívne Slovensko a KDH), tak si treba položiť legitímnu otázku, ako si predstavujú výrobu elektrickej energie v našich jadrových elektrárňach, ak by Slovensko odsúhlasilo balík sankcií, ktorý by sa týkal zákazu dovozu uránu, spolupráce v jadrovej energetike s Ruskou federáciou. Ak premiér takéto Slovensko poškodzujúce sankcie bude na Európskej rade vetovať, budú opäť na námestiach, že nás chce vytiahnuť z Európy?
Nemali by sa zaoberať orgány činné v trestnom konaní týmto ich počinom? Či sa takýmito výzvami, ktoré obsahuje aj nimi odsúhlasené uznesenie EP europoslanci Progresívneho Slovenska:Ľudovít Ódor, Martin Hojsík, Ľubica Karvašová, Veronika Cifrová-Ostrihoňová, Lucia Yar, Michal Wiezik a europoslankyňa a KDH:Miriam Lexmann, nedopúšťajú sabotáže, či vlastizrady? Nakoľko, ak by došlo k naplneniu týchto výziev, ohrozilo by to nielen našu bezpečnosť ako takú, keďže hlasovaním za takéto uznesenia podporujú predlžovanie vojnového konfliktu v našom susedstve, ale súhlasom so zákazom obchodovania s uránom aj energetickú bezpečnosť Slovenska.