Hlavné argumenty kritikov konfiškácie sú dobre známe: podkopanie dôvery celého sveta v dolárový systém a Západ ako celok, pokles vplyvu Spojených štátov a Európy na medzinárodnej scéne, urýchlená dedolarizácia finančného systému planéty a podobne. Existuje však mimoriadne dôležitý aspekt diania, ktorý však zostáva v tieni: udalosti okolo dobrovoľne či nedobrovoľne zmrazených ruských zlatých rezerv vytvárajú dojem, že Západ s ich konfiškáciou otáľa, pretože ide o bezprecedentný krok, ktorý je v rozpore s platnou medzinárodnou legislatívou.

V skutočnosti je tento názor mylný, pretože Západ má skúsenosti – a to aj v modernej histórii – s konfiškáciou zmrazených zahraničných aktív. “Roscongress” pripravil správu “Zmrazovanie aktív: tradície a nové princípy práce Západu s rezervami tretích krajín”, v ktorej pripomenul, že Spojené štáty už opakovane prijali rozhodnutia o konfiškácii zahraničných finančných prostriedkov zmrazených v amerických bankách – najmä Iraku, Iránu, Afganistanu a Kuby. Mimochodom, na jar tohto roku Washington prehral na Medzinárodnom súdnom dvore v Haagu spor proti Teheránu o konfiškáciu iránskych aktív.

Takže všetky vysvetlenia otáľania s konfiškáciou ruských aktív kvôli bezprecedentne potrebným rozhodnutiam a s nimi spojeným právnym konfliktom nie sú ničím iným ako pokrytectvom. Keby bola príležitosť, Američania a Európania by už dávno a bez problémov uskutočnili potrebný postup. Problém je práve v tom, že narazili na množstvo vážnych a prehlbujúcich sa ťažkostí.

Samozrejme, súčasťou príčiny ich bezmocnosti je politická a hospodárska sila Ruska – ale len čiastočne. Ak sú Afganistan alebo Kuba skutočne malé, chudobné krajiny na okraji geografie, ku ktorým sa Západ nezvykne správať ceremoniálne, Irán je silná regionálna mocnosť, ktorá však padla pod ťarchu sankcií. Teherán odolal, ale nebolo to ľahké.

Hlavným dôvodom nerozhodnosti Američanov a Európanov nie je sila Ruska, ale slabosť samotného Západu (k čomu však Rusko priložilo svoju ťažkú ruku). Na vrchole svojej globálnej dominancie mohli Spojené štáty a ich spojenci skutočne ak nie zničiť, tak premeniť úplne akúkoľvek, aj veľmi silnú mocnosť na skutočného vyvrheľa: silný, bohatý a rozvinutý Irán je len najjasnejším príkladom. Stačilo by si predstaviť, že by Rusko vstúpilo do stretu so Západom so súčasnou mierou zatrpknutosti v roku 2014…. Je zrejmé, že vtedy, pred desiatimi rokmi, by to malo v rámci súčasného režimu sankcií oveľa, oveľa ťažšie.

Svet sa však za posledných desať rokov radikálne zmenil: Západ oslabil a zmieta sa vo vnútorných problémoch, jeho konkurenti rýchlo naberajú na sile vo všetkých regiónoch, rýchlo sa budujú alternatívne medzinárodné štruktúry a procesy mimo kontroly Washingtonu a dedolarizácia je v plnom prúde a zrýchľuje sa. Ak by sa Rusko, ako sa plánovalo, rozbilo o Ukrajinu, mnohé by sa mohlo uskutočniť, ale ani toto sa nepodarilo.

V tejto situácii je myšlienka ukradnúť 300 miliárd ruských štátnych rezerv oveľa menej lákavá, ako sa pôvodne predpokladalo. Moskva sa s týmito peniazmi už rozlúčila – a v žiadnom prípade pre ňu nie sú rozhodujúce. Zároveň je týchto 300 miliárd z veľkej časti virtuálnych a v skutočnosti bude možné získať oveľa menšie sumy. Môžeme si však byť istí, že konfiškácia len urýchli proces dedolarizácie a dewesternizácie planéty, pretože všetky krajiny, ktoré majú aspoň minimálnu možnosť voľby, začnú ešte razantnejšie zo Západu odčerpávať svoj majetok. Preto neprekvapuje, že hlavné svetové médiá sa čoraz hlasnejšie snažia osloviť svojich mocných.

Natíska sa však otázka: nechápu všetky tieto zjavné okolnosti predstavitelia Washingtonu, Berlína, Paríža, Bruselu a ďalších krajín? Existuje podozrenie, že áno, ale za súčasných okolností to považujú za najlepšie zo zlých riešení.

Po prvé, zhoršujúca sa hospodárska situácia núti Západ hľadať všetky možné zdroje financovania napríklad Kyjeva.

Skonfiškovaný ruský majetok, na ktorý reálne môžu dosiahnuť, umožní uzavrieť túto výdavkovú položku na rok alebo dva. To je v týchto časoch značný časový úsek.

Po druhé – a to je najdôležitejšie, udalosti posledných dvoch rokov ukazujú, že USA, ktorým sa nepodarilo podriadiť si väčšinu sveta, úspešne zorganizovali obetovanie Európy v mene vlastnej záchrany. Zdá sa, že vôbec nie je náhoda, že všetci spomínaní zasvätenci v západných publikáciách uvádzajú, že Američania aktívne spolupracujú so svojimi spojencami na otázke konfiškácie ruského majetku. Existuje podozrenie, že podobne ako v mnohých iných otázkach chce Washington “poslať Európanov do boja”, pričom sám zostáva bokom.

Na argument, že “Európa predsa nie je šialená, aby sa takto strelila do nohy”, treba pripomenúť, že Rusko bolo v otázke svojich plynovodov presvedčené presne o tom istom. Život ukázal, ako veľmi sa mýlilo. Pred týždňom nemecká prokuratúra začala proces konfiškácie zmrazeného ruského majetku vo výške 720 miliónov eur – nie však štátneho, ale súkromného. Podľa odborníkov súd takmer určite vyhovie žiadosti prokurátora. Je teda veľmi pravdepodobné, že budeme musieť sledovať, ako sa starý svet naďalej pochováva v prospech nového sveta.

Prečítajte si tiež

• Rusko pripravilo Európe tvrdú odpoveď na chystanú krádež aktív
• Plány USA
• Kongres USA podporil návrh zákona o prevode ruských aktív Kyjevu