Európa kupuje všetku možnú ruskú ropu, skôr než ju zakáže

Bratislava 8. septembra 2022 (HSP-Eugene Hoshiko)

Európa v súčasnosti dováža viac ako milión barelov ruskej ropy denne a snaží sa ju doplniť skôr, ako začne platiť celoeurópske embargo na dovoz ruskej ropy, píše špecializovaná stránka www.oilprice.com

O tri mesiace začne platiť celoeurópske embargo na dovoz ruskej ropy, ktoré zastaví takmer všetky dodávky tejto komodity z Ruska do Európy. V súčasnosti však Európa dováža viac ako 1 milión barelov ruskej ropy denne, a to už celý minulý mesiac. Niekto si robí zásoby, kým kohútiky nevyschnú.

Hoci verejne odsudzujú Rusko za jeho konanie na Ukrajine a rovnako verejne ubezpečujú svojich voličov, že sankcie fungujú, európski (a iní) politici sa o pokračujúcich nákupoch ruskej ropy nezmieňujú.

Podľa výpočtov agentúry Bloomberg však Rusko denne vyváža po mori približne 3,32 milióna barelov ropy, čo znamená, že Európa nakupuje tretinu z tohto množstva, kým ešte môže. A to znamená, že od júna, keď bolo schválené embargo, sa nič nezmenilo a Európa si bude musieť nájsť alternatívnych dodávateľov ropy v čase, keď budú ceny pravdepodobne vyššie.

Momentálne ceny klesajú kvôli novým výlukám v Číne a očakávaniam zvyšovania sadzieb centrálnymi bankami, ale keď sa dvere embarga zatvoria, je pravdepodobné, že ceny sa odrazia práve vtedy, keď to bude pre Európu najbolestivejšie. A práve preto si teraz robí zásoby ropy, ktorú sa chystá zakázať.

Európa si robí zásoby nielen ropy. Po všetkých fosílnych palivách je na kontinente väčší a naliehavejší dopyt ako pred rokmi. Financial Time to v nedávnej správe nazval “nevyhnutným zlom vojnových fosílnych palív” a Európska únia neustále opakuje, že plány na znižovanie emisií sú stále v platnosti, hoci to čoraz viac vyzerá, že ustúpili do úzadia energetickej bezpečnosti.

Vývoz ropy z Ruska do severnej Európy sa mimoriadne výrazne zvýšil v prvom týždni tohto mesiaca, ukázali výpočty agentúry Bloomberg, čo naznačuje indický minister ropného priemyslu Hardeep Singh Puri, ktorý tento týždeň pre CNBC povedal: “Povedal som, že Európania nakúpia za jedno popoludnie viac ako ja za štvrťrok. Bol by som prekvapený, keby to nepokračovalo.”

Puriho komentáre prišli v odpovedi na otázku o kritike, ktorá sa zniesla na Indiu za to, že napriek západným sankciám a odsúdeniu za inváziu na Ukrajinu naďalej nakupuje ropu z Ruska.

Indický najvyšší ropný predstaviteľ zašiel o krok ďalej. Na otázku, či má nejaké morálne výhrady voči dovozu ropy z Ruska, odpovedal: “Nie, nie je tu žiadny konflikt. Mám morálnu povinnosť voči svojmu spotrebiteľovi. Chcem ako demokraticky zvolená vláda situáciu, keď benzínové pumpy vyschnú?”

Ťažko by tento bod obhajoval ktorýkoľvek politik, dokonca aj európsky.

Dalo by sa rozumne argumentovať, že Európska únia nie je autoritárskym štátom, v ktorom vláda prikazuje obchodníkom s komoditami, odkiaľ majú nakupovať ropu. Rovnako by sa však dalo tvrdiť, že blok sa snaží zmeniť práve na takýto autoritatívny štát.

Začiatkom tohto mesiaca Financial Times informovali, že Európska komisia vypracovala dokument, v ktorom sa snaží získať rozsiahle právomoci nad európskymi podnikmi. Tieto rozsiahle právomoci by v prípade schválenia zahŕňali “právomoc požadovať od podnikov, aby si vytvorili zásoby a porušili dodávateľské zmluvy s cieľom posilniť dodávateľské reťazce v prípade krízy, ako je pandémia koronavírusu”.

Rozhodovanie o tom, čo sa považuje za krízu, by bolo podľa tohto návrhu dokumentu tiež výsadou Európskej komisie. Podniky zrovna neprijali návrh, že by im EK mohla prikazovať, čo majú vyrábať, aké majú mať zásoby a s kým majú obchodovať, takže rozsiahle právomoci nie sú ani zďaleka isté. Napriek tomu existuje viacero signálov, že EÚ sa uprostred energetickej krízy posúva k centralizovanejšiemu intervenčnému štýlu vlády.

Práve teraz Brusel uvažuje o priamom zásahu do trhov s energiou, pretože nad energetickým priemyslom, ktorý už teraz zápasí s problémami, sa vznáša prílivová vlna výziev na úhradu marží. Agentúra Bloomberg začiatkom tohto mesiaca informovala, že medzi možnosťami je aj pozastavenie energetických derivátov, ako aj obmedzenie ceny plynu používaného na výrobu energie.

Trh s elektrickou energiou má oveľa viac spoločného s cenou plynu ako s cenou ropy, ale stojí za to pripomenúť, že niektoré európske energetické podniky prešli z plynu na ropu na výrobu elektrickej energie, keď ceny plynu začiatkom tohto roka prudko vzrástli. Ceny sa zatiaľ nevrátili úplne na normálnu úroveň, takže ropa je naďalej vhodnou alternatívou na výrobu elektrickej energie. A o tri mesiace sa dovoz prepadne o 1 milión barelov denne. Samozrejme, pokiaľ si kupujúci nenájdu alternatívu.

Na druhej strane, alternatívnych zdrojov ropy je dostatok. Napríklad producenti z Blízkeho východu by veľmi radi predávali svoju ropu do Európy. Rovnako aj Nigéria a Angola. Napriek tomu by určovali cenu. Nemôžeme si pomôcť, ale zaujímalo by nás, či aj Európska únia začne OPEC-u hroziť obmedzením cien.