Správa Maria Draghiho,* vypracovaná pre Európsku komisiu uvádza a popisuje, že zavedenie sankcií voči Rusku, zahŕňajúcich obmedzenia dovozu plynu, ropy a uhlia, spôsobilo do septembra 2024 členským štátom finančné straty vo výške niekoľkých stoviek miliárd eur, pričom najviac utrpeli členské štáty strednej a východnej Európy. Mario Draghi v správe detailne popisuje úpadok EÚ spôsobený sankciami proti Rusku, avšak navrhuje ďalšiu „progresívnu eutanáziu“ EÚ pokračovaním v nezmyselnej politike EÚ napr. v Green Deale. 

Draghiho správa (DS) reflektuje aktuálny stav a perspektívy iba do septembra 2024, avšak nezohľadňuje nové skutočnosti a riziká, ako je súčasné prerušenie tranzitu cez Ukrajinu jednostranným rozhodnutím prezidenta Ukrajiny Zelenského, útoky Ukrajiny na TurkStream ako aj pokusy Ukrajiny o zastavenie dodávok ropy. Tieto ďalšie scenáre predstavujú ďalšie stá-miliardové škody, významné geopolitické a energetické hrozby, ktoré ešte viac prehĺbia ekonomiky a sociálnu situáciu v EÚ ako aj jej konkurencieschopnosť (Graf 1). Najmä však situáciu krajín strednej a východnej Európy v globálnom meradle. Rozdiely v cenách plynu sú doslova hrozivé.

Energetická závislosť EÚ pred sankciami: Podľa DS pred zavedením sankcií Rusko zabezpečovalo 40 % dodávok plynu, 25 % dodávok ropy a 45 % dodávok uhlia spotrebovaných v EÚ. Tieto dodávky umožňovali dlhodobo nízke ceny energií, ktoré boli základom konkurencieschopnosti európskeho priemyslu. Celkové náklady na dovoz fosílnych palív v EÚ vzrástli najmä z dôvodu ruských sankcií z 341 miliárd EUR v roku 2019 na 416 miliárd EUR v roku 2023, čo predstavuje približne 2,7 % HDP podľa Medzinárodnej energetickej agentúry (Graf 2) Tieto finančné prostriedky EÚ mohla lepšie využiť na investície do infraštruktúry, inovácií, vzdelávania a iných oblastí, ktoré sú pre vyspelé ekonomiky nevyhnutné na udržanie konkurenčnej výhody na globálnych trhoch. V roku 2023 dosiahli celkové výdavky EÚ za dovoz fosílnych palív (uhlie, plyn a ropa) 390 miliárd EUR, čo bolo o 90 % vyššie ako historický priemer za obdobie 2017 – 2021, a to najmä v dôsledku vyšších cien, pričom objemy sa v priemere zvýšili len o 7 %.

Vývoj cien energií

Po zavedení sankcií voči Rusku EÚ čelila prudkému nárastu cien energií. Ceny plynu na európskom trhu TTF vzrástli z 20 EUR/MWh v roku 2021 na viac ako 300 EUR/MWh v auguste 2022, čo predstavuje nárast o viac než 1400 %. Tento dramatický rast cien podľa Draghiho správy výrazne ovplyvnil priemysel a domácnosti v celej EÚ.

Energeticky náročné priemyselné odvetvia: Priemyselné sektory, ktoré sú citlivé na zmenu cien zemného plynu a elektriny, čelili zásadnému zvýšeniu prevádzkových nákladov čo výrazne ovplyvnilo ich konkurencieschopnosť (Graf 3).

Domácnosti: Podľa DS retailové – koncové ceny elektriny pre domácnosti v EÚ sa v roku 2022 značne líšili medzi členskými štátmi. Niektoré štáty zaznamenali ceny vyššie ako 250 EUR/MWh, zatiaľ čo v iných boli ceny pod 100 EUR/MWh. Táto cenová nerovnosť zdôrazňuje významné ekonomické rozdiely medzi domácnosťami v rôznych členských štátoch. Toto zvyšovalo a naďalej zvyšuje príjmové nerovnosti medzi jednotlivými členskými krajinami EÚ a ešte viac prehlbuje ekonomické a sociálne dopady ruských sankcií najmä však na krajiny strednej a východnej Európy ako Slovensko.  (Graf 4)

Graf 4 strana 6 DS / Foto: Screenshot

Cenová volatilita: Volatilita cien zemného plynu v EÚ dosiahla historické maximum počas krízy vyvolanej zavedením sankcií voči Rusku a následnou redukciou dodávok ruského plynu čo spôsobilo značnú neistotu pre firmy aj domácnosti, ktoré čelili prudkým výkyvom cien plynu na trhu. Viedlo to ku komplikáciám v rozhodovaní o investíciách, pretože nestabilné ceny sťažovali plánovanie v strednodobom až dlhodobom horizonte. (Graf 3 DS viď vyššie). Podľa DS to malo:

Vplyv na investície: V roku 2023 až 60 % európskych spoločností a firiem uviedlo, že ceny energií sú hlavným obmedzením investícií, čo bolo o viac ako 20 percentuálnych bodov viac ako v USA (zdroj strana 7 DS *).

Zvýšenie verejných výdavkov: Podľa DS sa po zavedení sankcií voči Rusku sa čistý dovoz fosílnych palív, ktorý v roku 2023 dosiahol približne 2,7 % HDP, stal významnou záťažou pre verejné financie členských štátov EÚ. Sankcie viedli k prudkému nárastu cien energií a zvýšeniu závislosti na alternatívnych a drahších zdrojoch. Vlády boli nútené zvýšiť výdavky na zmiernenie sociálnych a hospodárskych dopadov, poskytovať dotácie domácnostiam. (Graf 5)

V súvislosti so zavedením sankcií voči Rusku boli vyvolané aj dodatočné výdavky na energie. Prechod na skvapalnený zemný plyn (LNG) zvýšil náklady na dovoz o 70 – 100 miliárd EUR ročne, keďže LNG je drahší na prepravu a spracovanie. Tieto výdavky navyše neúmerne zaťažili rozpočty členských štátov EÚ ako aj firmy a priemysel, zvýšil ceny pre firmy, domácnosti a znižuje dramaticky konkurencieschopnosť členských krajín EÚ najmä v porovnaní s USA ale aj Čínou (Graf 6).

Podiel podstatne lacnejšieho ruského plynu na celkových dodávkach do EÚ sa znížil zo 40 % v roku 2021 na 8 % v roku 2023. Ceny zemného plynu majú pritom významný vplyv aj na ceny elektrickej energie v EÚ, keďže plynové elektrárne často určujú trhovú cenu elektriny v rámci marginálneho cenového modelu. Po výraznom raste cien plynu, spôsobenom energetickou krízou a sankciami voči Rusku, vzrástli významne aj ceny elektrickej energie, čo zaťažilo domácnosti, firmy, verejné rozpočty a znížilo konkurencieschopnosť energeticky náročného priemyslu. Členské krajiny EÚ v porovnaní s USA mali a majú extrémny rozdiel v priemyselných cenách elektriny, pričom ako ukazuje Draghiho správa, priemyselné ceny elektriny v EÚ sú viac než dvojnásobne vyššie ako v USA. Podľa IEA je takmer polovica rozdielu spôsobená vyššími nákladmi na výrobu elektriny v EÚ, vrátane nákladov na palivá, údržbu a investície. Daňová záťaž v EÚ výrazne zvyšuje ceny, zatiaľ čo v USA priemysel neplatí žiadne dane za elektrinu. Okrem toho sú v EÚ zahrnuté náklady na emisie CO2, ktoré v USA nie sú súčasťou cien. Náklady na sieť a prepravu sú podobné, ale v EÚ sú nižšie sieťové poplatky (Graf 7).

Zabije Ukrajina klinec do rakvy pre ekonomiku EÚ?

Draghiho správa pre EK zo septembra 2024 poukázala na dramatickú ekonomickú situáciu krajín EÚ, pričom identifikovala a popísala rozsiahle stámiliardové finančné straty spôsobené sankciami voči Rusku, ktoré spôsobili následne nárast cien energií. Avšak aktuálne udalosti, ako je jednostranné zastavenie tranzitu plynu cez Ukrajinu prezidentom Zelenským, útoky Ukrajiny na TurkStream ako aj deklarované zastavenie dodávok ropy zo strany Ukrajiny  predstavujú ďalšiu eskaláciu geopolitickej krízy a môžu sa stať pomysleným “klincom do rakvy” pre ekonomiku Únie. Tieto hrozby prehĺbili závislosť EÚ na drahších alternatívnych zdrojoch energií, zvýšili enormne tlak na verejné rozpočty a ešte viac znižujú konkurencieschopnosť členských štátov, najmä krajín v strednej a východnej Európe. Draghiho varovanie pred ďalšou ekonomickou “katastrofou” sa tak stáva realitou, pričom EÚ riskuje stratu svojej pozície na globálnych trhoch a hrozí jej dlhodobá hospodárska kríza s vážnymi sociálnymi a politickými dôsledkami. Vojna a Ukrajina môžu EÚ definitívne pochovať. Nabudúce o konkrétnych dopadoch na Slovensko.

Martin Halás, člen Rady vlády Slovenskej republiky pre mimovládne neziskové organizácie

*Zdroj údajov a grafov