Bratislava/Brusel 24. septembra 2020 (HSP/Foto:TASR/AP-Stephanie Lecocq/Pool Photo via AP)
Bruselské politbyro sa prerozdeľovania nelegálnych migrantov nikdy nevzdalo a sa vzdať nikdy nemieni
Keďže bruselsko-berlínski byrokrati, pod silným vplyvom nemeckej politiky, doteraz narážali na rázny odpor “neposlušných“ štátov V4-ky a v poslednej dobe aj Rakúska, ktorého kancelár Kurz len pred zopár dňami pred takýmto úmyslom varoval, obuli sa spomínaní “demokrati“ do prepracovania Dublinskej dohody a vytvorenia nového azylového zákona, ktorý by bol záväzný pre všetky štáty “bruselskej ríše“.
Pod vedením nemeckej predsedníčky EÚ-komisie Von der Leyenovej vypracovaný plán, nám ona osobne v stredu prezentovala.
Čo nové tento návrh azylového zákona obsahuje a ako by Brusel chcel riešiť migračné problémy, za ktoré je z veľkej časti sám zodpovedný?
Výsledok, že sa v konečnom dôsledku naďalej volá po prerozdeľovaní migrantov, nemôže nikoho prekvapiť. No tento krát je táto nelegitímna požiadavka na všetky štáty EU prezentovaná oveľa sofistikovanejšie a je zabalená do rúška akože možnosti alternatívy pre štáty, ktoré odmietajú povinné kvóty.
EÚ-komisia navrhuje, aby štáty, ktoré naďalej odmietajú povinné kvóty, prejavili ich (povinnú) solidaritu takým spôsobom, že preberú “návratové partnerstvá“ nad migrantmi ktorí nemajú právo na azyl v Európe. Takéto “partnerstvo“ by zaväzovalo tieto štáty zorganizovať, financovať a realizovať návrat nelegálnych migrantov do ich domovských krajín, za čo by boli zodpovedné.
Táto alternatíva je pomerne rafinovane koncipovaná a môže sa na prvý pohľad javiť ako skutočne schodná cesta a kompromis, na ktorom sa dá dohodnúť.
No v skutočnosti sa tu jedná o presadenie záujmu štátov západnej Európy, vyriešiť si ich neriešiteľný problém s návratom imigrantov do krajín ich pôvodu na úkor štátov V4-ky a Rakúska. Ten návrh, totiž obsahuje pasus, ktorý, v prípade, že sa takýto návrat nezrealizuje do ôsmich mesiacov, predpisuje povinnosť týmto štátom, nenavrátených migrantov prebrať. A práve tento pasus je tá medom natretá pasca. To je prerozdeľovanie zadnými dverami.
Štáty, ako napr. Nemecko, nie sú schopné roky presadiť a realizovať repatriáciu imigrantov a to na základe nevôle imigrantov, odmietania domovských krajín ich prijímať alebo jednoducho z dôvodu, že imigranti sa zbavia dokumentov totožnosti. Výsledok takejto situácie sa potom prezentuje vo forme niekoľko státisícov ilegálnych migrantov, ktorí sú síce vypísaní a určení na návrat, no spokojne si celé roky žijú v krajine na úkor miestneho obyvateľstva.
No a na základe tejto reality a skúseností by bolo naivné si myslieť, že my by sme sa s týmto problémom vyrovnali a to ešte priebehom len ôsmich mesiacov. Tým pádom by v prípade zlyhania nastála povinnosť týchto migrantov prevziať. Riadna “habaďúra“.
Ďalej ešte návrh nového azylového zákona a zmeny Dublinskej dohody obsahuje už permanentne opakované, obsahom nenaplnené frázy ako povinná solidarita, ochrana hraníc EÚ, pomoc na mieste, centralizácia do Bruselu, legálne presídľovanie do Európy hrozba sankciami atď. atď. Samozrejme právo “dobrovoľného“ preberania imigrantov je naďalej platné.
Výsledok celej bruselskej “námahy“? Nič nového pod slnkom, no v novom zahmlievajúcom obale.
Vilibald Kičin
0.0°C
.JPG)
.jpg)
.jpg)
