EÚ a USA kritizujú Kosovo. Neposlušnosťou riskuje možné členstvo v NATO a EÚ

Spoločný výstrel USA a EÚ na adresu Prištiny prišiel po minulotýždňovom výbuchu násilia, keď boli desiatky vojakov NATO zranené počas ostrých potýčok so srbskými demonštrantami na severe Kosova, píše Tristan Vanheuckelom pre The European Conservative

10. 06. 2023 | Zo zahraničia | 3 min. čítania | 0 komentárov |

Ľudia sa zúčastňujú na protestnom zhromaždení pred radnicou v meste Zvečan na severe Kosova

Bratislava 10. júna 2023 (HSP-Bojan Slavkovic)

▶ ❚❚ ↻

USA a EÚ upozornili Kosovo na pretrvávajúci konflikt s etnickými Srbmi v jeho severnej oblasti. Ak Kosovo neustúpi, vyslanci USA a EÚ ho v stredu 7. júna varovali, že krajina bude určite čeliť “následkom”, čo je nie príliš skrytá narážka na to, že neposlušnosťou riskuje možné členstvo v NATO a EÚ.

Spoločný výstrel vyslancov do Prištiny prišiel po tom, ako ukončili návštevy Kosova a Srbska s cieľom dosiahnuť upokojenie po minulotýždňovom vypuknutí násilia, keď boli desiatky vojakov mierových síl pod vedením NATO zranené počas prudkých potýčok so srbskými demonštrantami na severe Kosova.

V obave pred možným ďalším požiarom na Balkáne – od skončenia kosovskej vojny uplynulo viac ako 20 rokov – incident podnietil NATO, ktoré v Kosove umiestnilo približne 4 000 vojakov, aby tam vyslalo ďalších 700 vojakov, ktorí odvtedy začali prichádzať.

V štyroch obciach v severnom regióne sa etnickí Srbi ostro postavili proti tomu, aby sa ich funkcie ujali etnickí albánski starostovia, ktorí boli po srbskom bojkote zvolení napriek mizivej 3,5 % účasti. Hoci v prevažne etnicky albánskom Kosove tvoria Srbi menšinu, na severe tvoria väčšinu.

Srbi na severných územiach neuznávajú vyhlásenie nezávislosti Kosova od Srbska z roku 2008. Srbsko stále považujú za svoju vládu.

Vyslanec USA pre západný Balkán Gabriel Escobar po stretnutí so srbským prezidentom Aleksandarom Vučičom v Belehrade uviedol, že ak sa chce Kosovo priblížiť k vstupu do NATO, malo by v záujme deeskalácie stiahnuť svoju políciu a svojich etnických albánskych starostov z týchto obcí so srbskou väčšinou.

Escobar to povedal aj novinárom: “Ak sa chce Kosovo posunúť smerom k euroatlantickej integrácii [narážka na to, že chce vstúpiť do EÚ aj NATO], bude musieť vytvoriť (združenie srbských obcí),” čo je narážka na dohodu o vytvorení autonómnych obcí v tomto regióne, ktorú v roku 2013 sprostredkovala EÚ a ktorej realizáciu miestni Srbi už dlho požadujú.

Ďalej zdôraznil, že hoci k tomu nakoniec dôjde, položil rečnícku otázku, či sa tak stane so súčasnou kosovskou vládou pod vedením premiéra Albina Kurtiho, “alebo s ďalšou, budúcou vládou?” Escobar dodal.

Kosovský premiér v stredu novinárom povedal, že si nemyslí, že “tieto veci sa riešia vyvíjaním nátlaku a spomínaním dôsledkov a dokonca sankcií”, a dodal, že hoci Priština má “problémy s vyslancami EÚ a USA”, bilaterálne vzťahy sú “vynikajúce”.

Miroslav Lajčák, vyslanec EÚ pre západný Balkán, v stredu na Twitteri uviedol, že spolu s Escobarom “dlho diskutovali” s Vučićom. Pokračoval, že násilie “nikdy nie je prijateľné”, a uviedol, že je “naliehavo potrebné politické riešenie súčasnej krízy”.

In Belgrade, 🇺🇸 DAS Escobar and I had long discussions with @predsednikrs @avucic about the complex situation of the Serbs in Kosovo. Violence is never acceptable and a political solution to the current crisis is urgently needed. We appreciated his readiness to contribute to it. pic.twitter.com/jlj0lw2xAd

— Miroslav Lajčák (@MiroslavLajcak) June 7, 2023
.

Obaja vyslanci tiež vyzvali na usporiadanie nových komunálnych volieb na severe krajiny, pre ktoré dúfali získať podporu Belehradu, ktorý vyzval na bojkotovanie predchádzajúcich volieb.

Kosovská prezidentka Vjosa Osmaniová v exkluzívnom rozhovore pre agentúru Reuters uviedla, že jej krajina by mohla usporiadať nové voľby v týchto obciach pod podmienkou, že 20 % voličov podpíše petíciu, v ktorej ich o to bude žiadať.

“Myslím si, že týmto spôsobom by sme zabezpečili účasť Srbov, pretože žiadosť by na začiatku vyšla od nich, od občanov,” povedala a dodala, že celý proces by sa mohol uskutočniť “v priebehu niekoľkých mesiacov”.

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Ak Rusko skutočne chce mier, malo by okamžite zastaviť paľbu, a nie ho viazať na symbolické dátumy. Uviedol to na sieti X ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha k vyhláseniu Kremľa o jednostrannom „prímerí“ 8. mája. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

„Ak Rusko skutočne chce mier, musí okamžite zastaviť paľbu. Prečo čakať do 8. mája? Ak sa dá paľba zastaviť teraz a od akéhokoľvek dátumu na 30 dní, tak je to skutočné, nielen pre prehliadku,” konštatoval Sybiha.