Európska platforma sociálneho poistenia (European Social Insurance Platform – ESIP) preskúmala vnútroštátne verejné výdavky na lieky a liečebné postupy, ktoré pohlcujú väčšinu týchto výdavkov. Vo výslednej hodnotiacej správe boli zhromaždené údaje z 15 členských štátov EÚ, medzi ktorými je aj Slovensko, a z Nórska.

Podľa novej štúdie ESIP zverejnenej tento týždeň zvyšovanie cien liekov, najmä pokiaľ ide o inovatívne terapie a liečbu onkologických ochorení, spôsobuje celkové zvyšovanie výdavkov na zdravotníctvo v celej Európe, čo výrazne zaťažuje štátne rozpočty.

Posudzovali ambulantnú a nemocničnú liečbu

„Zistili sme, že štátne výdavky na lieky sa, neprekvapivo, naďalej zvyšujú,“ uviedla Benedetta Baldiniová, hlavná politická poradkyňa ESIP, pri prezentácii výsledkov štúdie.

Štúdia poukazuje na neustály nárast výdavkov na lieky v nemocniciach aj v maloobchodných lekárňach – označovaných ako “výdavky nemocničnej starostlivosti“ a výdavky “ambulantnej starostlivosti“.

Hlavným faktorom, ktorý spôsobuje nárast výdavkov, sú skôr rastúce náklady na lieky než nárast objemu predpísaných liekov( v receptoch).

V štúdii sa uvádza, že napríklad v Rakúsku sa počet predpísaných liekov výrazne nezvýšil, zatiaľ čo náklady na jeden lekársky predpis sa v ambulantnej starostlivosti od roku 2013 rapídne zvýšili – a to až o 78 %.

Medzi najnákladnejšími farmaceutickými oblasťami výrazne vyčnievajú lieky na onkologické ochorenia, ktoré dominujú výdavkom na ambulantnú aj nemocničnú liečbu.

Správa uvádza, že napríklad vo Francúzsku tvoria lieky na onkologické ochorenia až 29 % všetkých výdavkov na lieky v ambulantnej starostlivosti, pričom ročná miera rastu je 11 %. V nemocničnej starostlivosti toto číslo dramaticky stúpa : 77 % výdavkov na lieky pre pacientov v nemocničnej starostlivosti je určených na liečbu onkologických ochorení.

Zaťaženie daňových poplatníkov

Preplácané lieky na predpis, ktoré hradia štátne zdravotné poisťovne, predstavujú len časť celkových výdavkov na zdravotnú starostlivosť. Tieto stúpajúce náklady však vyvíjajú silný tlak na štátne rozpočty, ktoré sú už teraz v dôsledku úsporných opatrení v niektorých krajinách napäté.

„Tieto trendy predstavujú obrovskú záťaž pre rozpočty na zdravotnú starostlivosť, a tým aj pre ľudí, ktorí za ňu platia,“ povedal Max Blindzellner, manažér v GKV-Sitzenverband, nemeckom združení fondov povinného zdravotného poistenia.

Upozornil, že výdavky na ambulantné lieky v Nemecku vzrástli o 22 % a v období rokov 2019 – 2023 sa zvýšili zo 41 miliárd eur na 50 miliárd eur. Ak bude tento trend pokračovať, Blindzellner varoval, že výška odvodov do povinného zdravotného poistenia nemusí držať tempo s týmto trendom, čo môže viesť k zvýšeniu odvodových sadzieb.

„Jednoducho povedané, kríza rastúcich nákladov na lieky je zároveň krízou ich dostupnosti, najmä v Nemecku,“ dodal.

Ďalším spoločným trendom vo všetkých skúmaných krajinách je, že zvýšené výdavky sú čiastočne spôsobené zavedením nových, často oveľa drahších terapií, liečebných metód alebo samotných liekov.

Baldiniová z ESIP poukázala na to, že tieto nové, finančne nákladné spôsoby liečby zaberajú stále väčší podiel z národných rozpočtov na lieky.

„Sme svedkami toho, že pacienti uprednostňujú nové produkty pred staršími, dobre zavedenými liekmi,“ povedala a ako najlepší príklad tohto trendu uviedla Fínsko.

Nová liečba(drahá liečba)

Zatiaľ čo rozhodnutia o registrácii liekov sú založené na ich overenej účinnosti a bezpečnosti, rozhodnutia o úhrade nákladov za nové lieky sa zvyčajne prijímajú na základe relatívnej účinnosti lieku v porovnaní s existujúcou liečbou. To môže viesť k nejasnostiam, keďže niektoré novo zavedené lieky majú napriek vyššej cene obmedzené klinické dôkazové materiály o ich účinku.

„Táto pochybnosť znamená, že pacienti a lekári nemusia vedieť, ktorá liečba je skutočne najlepšou možnosťou, čo vedie k riziku neoptimálnej alebo dokonca neúčinnej liečby,“ uviedol Blindzellner z GKV-Sitzenverband.

Sophie Kellyová z Francúzskeho národného fondu zdravotného poistenia – CNAM varovala, že hoci pacienti profitujú zo skorého prístupu k novej, údajne inovatívnej liečbe – najmä v prípade závažných ochorení s nepokrytými nárokmi – existujú tu riziká. Podľa Kellyovej približne 21 % liekov, ktorým bolo vo Francúzsku predčasne udelené povolenie na distribúciu(predčasný prístup k liečbe), neskôr národná agentúra označila za “neinovatívne“, inými slovami neúčinné.

Kellyová tiež upozornila na rastúce náklady na lieky na ojedinelé ochorenia, ktorými sa liečia zriedkavé choroby vyskytujúce sa u menej ako jedného z 2 000 ľudí.

Vo Francúzsku bola priemerná ročná miera rastu výdavkov na lieky na ojedinelé ochorenia v rokoch 2019 až 2022 20,5 %. „To je oveľa viac ako miera rastu globálneho trhu s liekmi,“ povedala a naznačila, že tieto rastúce náklady predstavujú veľkú výzvu pre celkové výdavky na lieky.

A čo my ?

Správa ESIP reprezentuje aj údaje zo Slovenska, ktoré vyhodnotil Národný inštitút pre hodnotu a technológie v zdravotníctve (NIHO). Údaje poskytlo Ministerstvo financií SR a Národné centrum zdravotníckych infomrácií- NCZI. Zozbierané údaje zohľadňujú náklady na lieky uhrádzané zo zákonného zdravotného poistenia pre lôžkový aj ambulantný sektor a vychádzajú z cien vrátane DPH.

„Verejné výdavky Slovenska na lieky, vrátane ambulantnej aj nemocničnej liečby, dosiahli v roku 2022 výšku 1,5 mld. eur a v posledných rokoch sa tieto výdavky neustále zvyšujú. V roku 2021 boli na úrovni 1,47 mld. € a v roku 2020 1,39mld. €. Verejné výdavky na lieky na predpis predstavovali 1,37 mld. eur, a teda najväčšiu časť celkového verejného rozpočtu na lieky,“ uvádza správa.

Podiel výdavkov štátneho rozpočtu na lieky na celkových verejných výdavkoch na zdravotnú starostlivosť,  predstavoval v roku 2022 25%, čo predstavuje nepatrný pokles v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi (25,6 % v roku 2021 a 26,1 % v roku 2020).

Podľa správy lieky na onkologické ochorenia tvorili v roku 2022 na Slovensku 28,6% z objemu celkových výdavkov na úhradu liekov, čo je viac než 391 miliónov €.

Správa podobne ako v iných krajinách hodnotí, že “hlavnou hnacou silou nárastu farmaceutických výdavkov je zavedenie inovatívnych terapií.“

Celú hodnotiaciu správu ESIP  si môžete prečítať tu.

Prečítajte si tiež:

• Rusko bude onedlho schopné napadnúť NATO a Orbán je užitočný idiot, odkazujú Nemci
• Slovnaft odmietol nadiktovanú solidaritu a dočkal sa finančnej kontroly. Čo ho k tomu viedlo?