ENVIRO: Život v gemerských tokoch sa zlepšuje, objavili sa striekajúce lastúry

Behynce 3. júna (TASR) – Lastúry so živými vodnými mäkkýšmi v rieke Turiec objavili prírodovedci po rokoch márneho hľadania pri Behynciach, mestskej časti Tornale. V minulosti však žili v gemerských tokoch korýtka riečne v hojnom počte. Z viacerých dôvodov však takmer úplne vymizli a s nimi aj ďalšie vzájomne prepojené druhy. Ako TASR potvrdil Ján Šmídt z občianskeho združenia Živá planina, doteraz nachádzali vo vode len prázdne mušle.

Nájdenie živých lastúr korýtka riečneho je pre prírodovedcov indikátorom zlepšujúceho sa stavu životného prostredia. Región bol v nedávnej minulosti poznačený intenzívnym využívaním chémie. Na tom istom toku pritom minulý týždeň našli otrávené raky riečne, pričom je predpoklad, že otravu spôsobil opäť poľnohospodársky postrek. Vodný tok a životné prostredie nasvedčovali možnému výskytu korýtok už dávnejšie. Ich prítomnosť však dokázali po niekoľkých rokoch potvrdiť až teraz. "Je to druh, ktorý sa v prírode hľadá len veľmi ťažko. Väčšinu svojho života prežije zarytý na dne potokov v bahne alebo piesku. Tam ho takmer nevidieť. Mali sme šťastie, pretože sme ich objavili v čase rozmnožovania. Je to pozoruhodné divadlo. Samček je časťou tela zarytý vo veľmi plytkej vode pri brehu. Časť tela má vystrčenú na vzduchu a v pravidelných intervaloch strieka prúd vody. V potoku sú pripravené samičky, ktoré filtrujú vodu s pohlavnými bunkami. Po krátkom čase sa však lastúrniky vrátia k svojmu obvyklému spôsobu života a opäť ich nevidieť," povedal Šmídt.

Korýtka riečne sú citlivé na životné prostredie a sú naviazané na ďalšie druhy živočíchov v toku. Pre svoj život potrebujú mikroorganizmy, ktorými sa živia, keď filtrujú vodu. Ich život je však prepojený aj s viacerými druhmi rýb, ktoré im pomáhajú pri vývoji a čiastočne aj pri migrácii. "Malé larvy korýtok sa prichytávajú na žiabrach niektorých rýb, ako sú jalce či čereble. Využívajú vodný taxík, aby sa nechali odniesť do iných lokalít hore prúdom toku. Po čase sa uvoľnia a ďalej sa vyvíjajú v piesčito-bahnitom dne. Korýtka túto spoluprácu vedia aj opätovať. V čase rozmnožovania chránenej ryby lopatky dúhovej sa samičke vytvorí orgán, ktorým kladie ikry priamo do lastúry korýtka. Samček ich tam oplodní a mušľa vytvorí oplodneným vajíčkam priestor na vývoj a ochranu. V odbornej literatúre sa hovorí o fenoméne, kedy samček lopatky dúhovej nepotrebuje na pohlavnú stimuláciu ani samičku svojho druhu. Na rozmnožovanie sa potrebuje najmä korýtka riečne," doplnil člen občianskeho združenia Živá planina.