Eduard Chmelár: “Je to komplot s hlavnou úlohou prezidentky. Rozhodnutie Ústavného súdu bolo politické a nelogické. Je absurdné, ak sa už raz konalo jedno referendum na takúto otázku, aby bolo druhé vyhlásené za protiústavné.” Šeliga má opačný názor

Bratislava 8. júla 2021 AKTUALIZOVANÉ (HSP/Foto:SITA-Jana Birošová, TASR-Jaroslav Novák)

Stredajší verdikt Ústavného súdu SR prinieslo množstvo vášnivých reakcií, ku ktorým sa pridal aj politológ Eduard Chmelár. Uviedol, že rozhodnutie súdu o údajnej “protiústavnosti” referenda v ňom pochovalo posledné ilúzie, že nejaký štátny orgán na Slovensku dokáže rozhodovať férovo.

Analytik poznamenal, že to, čo sa včera odohralo v Košiciach, bol podľa neho “ústavný komplot”, v ktorom zohrala rozhodujúcu úlohu prezidentka Zuzana Čaputová. “Faloš a arogancia tejto ženy, ktorá bez mihnutia oka vyzvala politické strany, že keď sa zhodujú na tom, že referendum byť môže, nech zmenia ústavu – je neskutočná.”

“V prvom rade mala referendum umožniť ona sama a politické strany by nenamietali – všetko ostatné sú trápne výhovorky. To, že sa pohybuje po veľmi tenkom ľade a nesie za vzniknutú situáciu kus viny, si musela uvedomiť aj samotná prezidentka republiky, keď sa po prvýkrát pokúsila hasiť obrovský hnev ľudu na sociálnej sieti vlastnými komentármi (aj keď všetci vieme, že ich nepíše ona). Sú však veľmi nepresvedčivé. Táto osoba sa farizejsky odvoláva na literu ústavy, aby poprela jej ducha.”

Eduard Chmelár si myslí, že rozhodnutie ústavného súdu bolo politické a nelogické. “Je absurdné, ak sa už raz konalo jedno referendum na takúto otázku, aby bolo druhé vyhlásené za protiústavné. Je smiešne vyhovárať sa na to, že podľa ústavy je funkčné obdobie parlamentu štvorročné, ak si jeho skrátenie už poslanci neraz schválili. Je škandalózne tvrdiť, že poslanci majú väčšie práva ako ľud, z ktorého pochádza všetka moc v tomto štáte.”

V komentári na sociálnej sieti položil niekoľko otázok: “Načo nám je takýto ústavný súd? Načo nám je ústava, ktorej články sa nedodržiavajú, protirečivo interpretujú a účelovo menia? Uvedomujete si vlastne, čo v skutočnosti urobil ústavný súd? Dopísal do ústavy niečo, čo v nej nebolo. Svojvoľne ju zmenil. A nie po prvýkrát (ešte mám v živej pamäti škandalózne rozhodnutie, keď zmenu ústavy vyhlásil za protiústavnú).”

Dodal, že Ústavný súd sa vymkol spod kontroly a začína právnemu štátu škodiť. “Na druhej strane, celá politická elita je falošná. Igor Matovič sa tvári, akoby rozhodnutie ústavného súdu veľmi ľutoval, no pred voľbami OĽaNO navrhovalo zakázať možnosť skracovania volebného.obdobia referendami.”

“Viete, že už dlhé roky presviedčam odbornú i laickú verejnosť, že nepotrebujeme robiť ustavičné zmeny v ústave. Potrebujeme novú spoločenskú zmluvu, úplne novú ústavu prijatú ľudom v referende. Prezidentka s ústavným súdom urazili minimálne 600 000 občanov Slovenskej republiky, ktorí podpísali petíciu za referendum o predčasných voľbách. Prehĺbili politickú krízu a vyhrotili studenú občiansku vojnu na maximum.”

Tento rozklad štátu je podľa Chmelára možné zastaviť iba nastolením nových pravidiel. “A keďže štátne orgány v presadzovaní a zabezpečovaní spravodlivosti a demokracie dlhodobo zlyhávajú, sme oprávnení použiť článok 32 Ústavy SR a postaviť sa na odpor. Nie živelne, nie násilím, ale premysleným spoločným postupom. Vyzývam všetky politické a spoločenské sily, pre ktoré demokracia nie je formálnym slovom, aby zahodili osobné spory a ideologické rozdiely a zjednotili sa v spoločnom úsilí o záchranu demokratického právneho štátu,” doplnil politológ.

Juraj Šeliga: Zmena ústavy na počkanie by bol nebezpečný precedens

Opačný názor na rozhodnutie Ústavného súdu má poslanec strany Za ľudí a vyštudovaný právnik Juraj Šeliga. Z jeho pohľadu Ústavný súd len vyriešil starý spor o otázku, či je alebo nie je možné skrátiť volebné obdobie referendom. S opozičnými politikmi sa tiež rozchádzajú v názore, čo je vlastne úlohou Ústavného súdu. Či má vychádzať v ústrety názoru a vôli ľudu, alebo ako tvrdí Šeliga, má stáť na strane ústavnosti.

„Ústavný súd nie je a nesmie byť trafika davu a emócii, akokoľvek by si to Peter Pellegrini a spol. priali,“ vysvetlil poslanec.

Zastáva tiež názor, že prezidentka sa na Ústavný súd obrátila oprávnene. Jej povinnosťou a úlohou je zachovávať ústavnosť, nie rozhodovať o tom, či niečo je alebo nie je ústavné.

„Nikto iný ako Ústavný súd nie je v tejto krajine oprávnený povedať, či niečo je alebo nie je v súlade s ústavou. Vyjadrenia koalično opozičného spektra o kroku proti ľuďom a demokracii sú ničím iným ako populizmom. Prezidentka sa opýtala a dostala odpovedať od súdu. Rozhodnutia súdov sa majú rešpektovať, nie milovať a už vonkoncom nie spochybňovať,“ vyjadril sa poslanec.

Nesúhlasí ani s avizovanou zmenou ústavy, ktorú už ohlásil Boris Kollár. Zmeny v ústave by podľa neho nemali vyplývať z momentálnych nálad v spoločnosti.

„Meniť ústavu na počkanie po rozhodnutí Ústavného súdu, ktoré sa niektorým politikom nepáči by bol nebezpečný precedens. … Rozhodnutie Ústavného súdu je potrebné rešpektovať a nie sa plašiť a okamžite hľadať cesty ako ho prelomiť,“ vysvetlil Šeliga.

Trvá na tom, že zmena ústavy by bola v tomto zmysle nesystémovým krokom. Totižto snaha o skrátenie volebného obdobia by sa objavovala pravidelne po každých voľbách alebo po zavedení akéhokoľvek nepopulárneho kroku zo strany koalície.

Skrátenie volebného obdobia má opodstatnenie len vtedy, keď parlamentná väčšina nedokáže vládnuť a fungovať tak, ako jej to ukladá zákon. Poslanci v tomto prípade majú možnosť prostredníctvom 90 hlasov rozhodnúť o predčasných voľbách.

„Sumárom – novela ústavy je zlý nápad, ktorý sa vonkoncom nemá riešiť v skrátenom legislatívnom konaní. To, že sa niektorí politici zľakli kritiky, neznamená, že z parlamentnej demokracie máme urobiť populistické trhovisko,“ vysvetlil svoj pohľad na vec poslanec Juraj Šeliga.