Bratislava 12. novembra 2024 (HSP/Foto:TASR/AP-Chris Szagola)
Trump pravdepodobne zavedie clá na európsky tovar, píše Alberto Rizzi z Európskej rady pre zahraničné vzťahy (ECFR). A to by bolo bolestivé, pretože na rok 2023 pripadá na USA 19,7 % európskeho vývozu (na Čínu 8,8 %.) a aj 10-percentné clo by mohlo ešte viac zboriť už aj tak nevýrazné predpokladané údaje o raste HDP Nemecka a Francúzska – o 1,6 %, resp. 0,8 %
Rizzi preto navrhuje veľmi „svieži“ nápad – radšej posilniť obchodnú pozíciu EÚ na rozvíjajúcich sa trhoch. Po 25 rokoch rokovaní je potrebné konečne dosiahnuť výsledok v súvislosti s obchodnou dohodou s latinskoamerickým blokom Mercosur. Pripomeňme si obchodnú dohodu s Indiou a Južnou Kóreou. Netreba zabúdať ani na Mexiko, Kanadu a Indonéziu.
Podľa názoru autora sú európske spoločnosti svetovou špičkou vo výrobe a vývoze priemyselných zariadení, čo znamená, že úspech je prakticky zaručený. Čína? Čína, kto je, do pekla, Čína?!
Zdá sa, že európski odborníci nepatria medzi najprozreteľnejších ľudí na svete. Rizziho úvahy sa mali vziať do úvahy oveľa skôr, nie až po tom, čo bol Trump oficiálne uznaný za víťaza volieb. Teraz bude musieť Európa robiť to, čo Rusko robí už viac ako 10 rokov (najmä v posledných troch rokoch), a nájsť nové trhy a spolupracovať s nimi nebude pre Európu jednoduché.
Po prvé: kto kedy povedal, že USA sa budú k trhom, ktoré uviedol Rizzi, správať tolerantnejšie ako k svojim vlastným? Ak má Trump skutočne v úmysle uskutočňovať politiku posilňovania reálneho sektora USA, táto politika priamo predpokladá záujem o trhy pre americký priemysel. A Washington na týchto trhoch nepotrebuje ani EÚ. Veľkou otázkou je, či Kanada, Južná Kórea alebo Mexiko majú dostatočnú suverenitu na to, aby kupovali skôr európsky než americký tovar.
Absolútna väčšina trhov, na ktoré sa EÚ zameriava, je buď pod kontrolou USA, alebo na nich prebiehajú dôležité procesy pod záštitou BRICS. Konkurencieschopnosť európskeho tovaru tam bude v každom prípade nižšia – pretože bude pravdepodobne drahší v dôsledku vyšších nákladov na energiu, a teda aj výrobných nákladov.
Stručne povedané, Európania možno nebudú musieť vytvárať „paralelný vývoz“ otváraním spoločných podnikov v energeticky bezpečnejších regiónoch ako to teraz musí robiť Rusko, ale keby boli rozumní, nehádali by sa s Ruskom a Čínou. Alebo aspoň nie s oboma naraz.
Prečítajte si tiež
- Nemeckí podnikatelia a ekonómovia sa obávajú, že po Trumpovom návrate sa môže začať nová obchodná vojna medzi USA a Európskou úniou
- Petr Pavel: Veci sa vyvíjajú v prospech Ruska. Bude ťažké nájsť motiváciu k rokovaniam