Návrh Kotlebovcov

Návrh poslancov Mariana Kotlebu, Rastislava Schlosára, Milana Uhríka a Stanislava Drobného, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov, hovorí o tom, že “žene možno umelo prerušiť tehotenstvo s jej súhlasom, ak je ohrozený jej život”, pričom možno umelo prerušiť tehotenstvo na jej podnet, ak je dôvodné podozrenie, že žena otehotnela v dôsledku trestného činu a tehotenstvo nepresahuje 12 týždňov a nebránia tomu jej zdravotné dôvody.

Podľa návrhu “žene možno umelo prerušiť tehotenstvo na jej podnet, ak ide o preukázateľne geneticky chybný vývoj plodu a tehotenstvo nepresahuje 24 týždňov a nebránia tomu jej zdravotné dôvody.“ Umelé prerušenie tehotenstva by sa navyše po novom nemalo nevykonávať cudzinkám. Zákon by teoreticky nadobudol účinnosť 5. júla 2019.

V dôvodovej správe poslanci uvádzajú, že cieľom legislatívneho návrhu je sprísniť potratovú politiku na Slovensku a zakázať svojvoľné a neodôvodnené umelé prerušenia tehotenstva. “Návrh zákona súčasne zavádza tri odôvodnené výnimky, pri ktorých by bolo možné umelé prerušenia tehotenstva aj naďalej vykonávať.”

“Legislatívny návrh vychádza z prirodzenej nutnosti chrániť aj životy nenarodených detí. Okrem morálnych argumentov sa opiera aj o samotnú Ústavu SR, kde sa v článku 15 uvádza, že ľudský život je hodný ochrany už pred narodením.”

Poslanci vysvetľujú, že počet spoločenských iniciatív, ktoré sa zameriavajú na zvýšenie ochrany živých bytostí, resp. na ochranu života samotného, neustále rastie. Tieto snahy sa netýkajú len obmedzenia potratov, ale aj zlepšenia ochrany živej prírody. Ako príklad uvádzame dlhodobo populárnu iniciatívu „My sme les“, ktorá sa zameriava na ochranu rastlín, lesov a lesnej zveri. Podobne populárna je aj iniciatíva „Zviera nie je vec“, ktorá sa zasadzuje za to, aby zvieratá neboli vnímané len ako veci, ale aby sa rešpektovali ako živé bytosti. Táto iniciatíva vyvrcholila dokonca prijatím novely zákona o veterinárnej starostlivosti v NR SR.

Podľa predkladateľov množstvo aktivistov finančne a materiálne podporuje rôzne zvieracie útulky, domovy, či dokonca nemocnice pre zvieratá. Takisto rapídne rastie aj počet rôznych ľudskoprávnych organizácií zameraných na ochranu práv rôznych často umelo vyčlenených menšín, či dokonca na ochranu práv osôb nastúpených na výkon trestu odňatia slobody. Spoločným ukazovateľom týchto iniciatív je ochrana práv živých tvorov (zvierat a ľudí), ktoré nemajú dostatočnú silu na to, aby dokázali svoje vlastné práva efektívne brániť sami.

“Sme presvedčení, že aj nenarodené deti si zaslúžia ochranu svojich práv minimálne tak, ako rôzne menšiny a väzni. Ľudskoprávne argumenty hovoria jasne za život a za ochranu práv každého človeka, obzvlášť tých najmenších a najslabších, ktorí sa nedokážu sami brániť ani len plačom.”

“Je absurdné, aby v civilizovanej spoločnosti 21. storočia boli chránené práva stromov, lesov, psov a mačiek viac ako práva nenarodených detí. Je nemysliteľné, aby sa na výrub stromu na vlastnom pozemku požadovalo povolenie od obce, ale na zabitie nenarodeného dieťaťa sa nevzťahovali žiadne obmedzenia.”

Návrh Richarda Vašečku

Hovorí o úprave zákona o umelom prerušení tehotenstva so zreteľom na ochranu života a zdravia tehotnej matky a jej nenarodeného dieťaťa, pričom presne ustanovuje podmienky na jeho vykonávanie.

Návrh Vašečku do pôvodného zákona dopĺňa “predchádzanie umelému prerušeniu tehotenstva z donútenia”. “Zdravotnícki pracovníci nesmú matku nabádať, aby svoje tehotenstvo umelo prerušila.” Ak zdravotnícky pracovník zistí, alebo má podozrenie, že matku k umelému prerušeniu tehotenstva niekto núti, je povinný ju poučiť o jej práve nepodstúpiť umelé prerušenie tehotenstva. V návrhu sa ďalej uvádza, že “ak zdravotnícky pracovník zistí, alebo má podozrenie, že matku k umelému prerušeniu tehotenstva niekto núti násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy, je povinný to bez zbytočného odkladu oznámiť policajnému orgánu alebo prokurátorovi.“

V prípade prijatia tejto verzie bude na žiadosť matky je tehotenstvo možné umelo prerušiť: ak je to nevyhnutné pre záchranu života matky; ak je to nevyhnutné pre zabránenie trvalého a vážneho poškodenia zdravia matky; ak vzniklo v dôsledku trestného činu a tehotenstvo nepresahuje 12 týždňov; ak nenarodené dieťa preukázateľne trpí ťažkým poškodením, alebo poškodením, pre ktoré nebude po narodení schopné života, a tehotenstvo nepresahuje 24 týždňov.

Tehotenstvo bude možné prerušiť, ak ochranu života alebo zdravia matky nie je možné dosiahnuť postupom chrániacim život nenarodeného dieťaťa, a to po predložení dvoch nezávislých lekárskych správ lekárov z odboru gynekológia a pôrodníctvo potvrdzujúcich ohrozenie života alebo zdravia matky a tiež nevyhnutnosť umelého prerušenia tehotenstva pre záchranu života alebo zdravia matky.

Tehotenstvo bude tiež možné prerušiť po predložení vyjadrenia prokurátora potvrdzujúceho dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, dôsledkom ktorého vzniklo tehotenstvo, ktoré sa má umelo prerušiť. Tehotenstvo bude možné prerušiť po predložení dvoch nezávislých lekárskych správ lekárov z odboru gynekológia a pôrodníctvo potvrdzujúcich ťažké poškodenie, alebo poškodenie, pre ktoré dieťa nebude po narodení schopné života. Trvanie tehotenstva sa podľa návrhu ráta v dokončených týždňoch počínajúc prvým dňom poslednej menštruácie.

“Tehotenstvo bude možné prerušiť na základe písomnej žiadosti matky a jej informovaného súhlasu udeleného podľa osobitného predpisu. V prípade, ak ide o neplnoletú matku, je podmienkou vykonania umelého prerušenia tehotenstva okrem písomného informovaného súhlasu matky aj písomný informovaný súhlas jej zákonného zástupcu. S výnimkou, ak je to nevyhnutné na záchranu života alebo zdravia matky podľa, je umelé prerušenie tehotenstva možné vykonať najskôr po uplynutí lehoty 48 hodín od odoslania hlásenia o poskytnutí poučenia, ktoré predchádza informovanému súhlasu.”

Aj Vašečkov návrh hovorí o tom, že “umelé prerušenie tehotenstva sa nevykoná cudzinkám.“ Tento zákon by nadobudol účinnosť 1. júla 2019.

Ako sa zachovajú “národne”, či “kresťansky” cítiaci poslanci? 

Je známe, že za aspoň jeden z týchto návrhov alebo oba budú hlasovať okrem ĽSNS aj väčšia časť poslancov Sme rodina a niektorí z OĽaNO. Váha rozhodnutia však bude stáť na pleciach poslancov SMERU a SNS (od SAS nič také nemožno očakávať, otvorene sa deklarujú ako nepriatelia života). Zajtra uvidíme, ktorí poslanci z týchto dvoch poslaneckých klubov budú konať v intenciách “sociálne a národne” a pridajú sa k záchrane slovenského národa a jeho nenarodených detí, alebo “spláchnu” potratené deti a nezahlasujú, prípadne zahlasujú rovno proti.

Politici, ktorí o sebe prehlasujú, že sú kresťania, prípadne rovno katolíci, v prípade odignorovania tohto návrhu zákona na seba vrhajú tieň exkomunikácie a nesmú viac pristupovať k sv. prijímaniu. Kresťanskí voliči majú následne povinnosť, takých nekonzistentných ľudí odignorovať v nasledujúcich voľbách. Ak na to zabudnú, Cirkev bude tento postoj svojim ovečkám pripomínať.