Drotárstvo zapísali do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva

Bratislava 13. decembra 2019 (SITA/HSP/Foto:TASR-Erika Ďurčová)

Drotárstvo – remeslo a umenie zapísali do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Rozhodli o tom dnes členovia Medzivládneho výboru Dohovoru UNESCO o ochrane nehmotného kultúrneho dedičstva na svojom 14. zasadnutí, ktoré sa koná v hlavnom meste Kolumbie, v Bogote. Agentúru SITA o tom informovala PR manažérka Slovenského ľudového umeleckého kolektívu (SĽUK) Nora Čechmánková

„O úspešný zápis sa zaslúžil kolektív expertov z Centra pre tradičnú ľudovú kultúru pri SĽUK-u, Ústredia ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV), Považského múzea v Žiline, Ministerstva kultúry SR a v neposlednom rade samotní remeselníci – umelci, nositelia tradície drotárstva,“ zdôraznila Čechmánková v tlačovej správe.

Medzivládny výbor Dohovoru UNESCO o ochrane nehmotného kultúrneho dedičstva posudzoval spolu 41 nominácií na zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva. Hodnotil aj tri nominácie do Zoznamu najlepších spôsobov ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva a šesť nominácií do Zoznamu naliehavej ochrany. Slovenská nominácia prišla na rad dnes. Podľa informácií Nory Čechmánkovej bolo hodnotenie nominácie bez pripomienok a návrhov na jej úpravu. Drotárstvo sa tak stalo siedmym prvkom nehmotného kultúrneho dedičstva, ktorý má Slovenská republika zapísaný v zozname UNESCO.

Drotárstvo je špecifickým druhom ľudovej výroby na Slovensku. „Počas svojho vývoja nadobudlo veľa podôb a prekonalo veľa zmien, no naďalej predstavuje dôležitú súčasť kultúry a sociálnych dejín Slovenska. Drotárstvu ako remeslu a umeniu dal meno základný materiál – drôt. Drotári objavili a vyvinuli jednoduchú technológiu založenú na ručnom ohýbaní, viazaní a spletaní kovových vlákien bez zvárania či spájkovania, ktorou sa pracuje dodnes,“ pripomenula PR manažérka SĽUK-u. Doplnila, že v súčasnosti sa drotárstvu venujú výrobcovia na celom Slovensku, najmä na strednom Považí (Žilina), na Kysuciach (Čadca), Orave (Námestovo, Nižná), v Turci (Martin), v Ponitrí (Leopoldov), na Spiši (Levoča), v Tekove (Maňa, Žiar nad Hronom) a aj v Bratislave. Dnešná podoba drotárstva rozvíja staré tradície a techniky do nových podôb. Výrobky z drôtu možno i v súčasnosti nájsť v mnohých domácnostiach na Slovensku.

Slovensko malo do dnešného dňa šesť zápisov v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO: Fujara – hudobný nástroj a jeho hudba (2005), Terchovská muzika (2013), Gajdošská kultúra (2015), Bábkarstvo na Slovensku a v Česku (2016) – nominácia podaná spoločne s Českou republikou, Horehronský viachlasný spev (2017) a Modrotlač (2018) – spoločná nominácia piatich krajín: Rakúska, Nemecka, Maďarska, Česka a Slovenska. Viac informácií o drotárstve, ktoré získalo zápis dnes, možno nájsť na – https://www.ludovakultura.sk/zoznam-nkd/drotarstvo/.

Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru je odborným pracoviskom SĽUK-u, ktorého úlohou je v praxi napĺňať Dohovor UNESCO o ochrane nehmotného kultúrneho dedičstva a vládnu Koncepciu starostlivosti o tradičnú ľudovú kultúru. Sústreďuje sa na dokumentovanie, uchovávanie a spracovanie javov tradičnej ľudovej kultúry, ich inventarizáciu a sprístupňovanie. Vytvára Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska a Zoznam najlepších spôsobov ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva na Slovensku. Viac o zoznamoch a činnosti Centra pre tradičnú ľudovú kultúru TU.