Môj profil 
Predplatné
Prvé náznak rodiacej sa zmeny vo vzájomných vzťahov oboch veľmocí prišli v roku 2001, kedy George Bush po teroristických útokoch z 11. septembra zrušil zmluvu SALT I. Údajne kvôli národnej bezpečnosti, ktorá bola týmto útokmi vážne ohrozená.
No ani súčasný prezident Barack Obama image USA v očiach Ruska, predovšetkým však Vladimíra Putina nevylepšil. Prvým náznakom bol vývoj americkej zahraničnej politiky, ktorá začala budovať na hraniciach s Ruskom americký protiraketový systém. Analytik Stephen Cohen sa domnieva, že administratíva Baracka Obamu v skutočnosti nikdy nemala záujem spolupracovať s Vladimírom Putinom. Rovnako tak tvrdí, že hovoriť o vzájomnom priateľstve medzi oboma veľmocami nie je možné. Ide o partnerstvo v záujme bezpečnosti sveta. No posledných dvadsať rokov žiadny progres vo vzájomnom vývoji vzťahov neprinieslo.
K súčasnému stavu vzájomných vzťahov však viedlo niekoľko, pre obe krajiny dôležitých udalostí. V roku 2008 zatkla thajská polícia ruského obchodníka so zbraňami Viktora Buta a vydala ho na trestné stíhanie do USA. Americká justícia ho odsúdila na dvadsaťpäť rokov väzenia. Moskva sa márne dodnes snaží o jeho vydanie do Ruska.
O dva roky neskôr, v roku 2010 došlo k vyhostenie skupiny niekoľkých Rusov. Tí žili na území Spojených štátov niekoľko rokov. Stalo sa bežnou praxou na oboch stranách vyhosťovať diplomatov, či dokonca špiónov. Jednou zo známych vyhostených ruských agentiek bola aj Anna Chapmanová. Bola známa ako agentka 90 – 60 – 90.
Magnitského zákon bol reakciou Obamu na smrť ruského právnika Sergeja Magnitského, ktorý zomrel vo vyšetrovacej väzbe. Upozorni svet na korupciu a krádež nie len vo Federálnej bezpečnostnej službe, ale aj medzi štátnymi úradníkmi. Tento zákon zakazuje vstúpiť na územie USA ruským predstaviteľom podieľajúcim sa na porušovaní ľudských práv. Čo Kremeľ okamžite ostro odsúdil.
Rusko však nezostala USA nič dlžné a schválilo zákon zakazujúci americký občanom adopciu ruských detí, ktoré v starostlivosti amerických adoptívnych rodičov zomierali častejšie, ako ruská strana považovala za prijateľné. Ruská verejnosť, ale aj samotná cirkev ho v plnej miere podporuje. Tiež Rusko zakázalo vstup na svoje územie rovnakému počtu Američanov a rovnako ako USA spracovali zoznam osôb porušujúcich ľudské práva.
Tieto „kvázi potýčky“ sú iba vrcholom toho, čo priniesol do vzájomných vzťahov predchádzajúci rok. Udelenie ročného azylu na území Ruska pre bývalého pracovníka CIA Edwrda Snowdena prinieslo nové napätie. Hoci sa americká strana snažila, aby ho dostala späť, nepodarilo sa jej to. A bývalý pracovník CIA svetu postupne odhaľuje najväčšie tajomstvá USA.
August 2013 priniesol ďalšie nezhody. Tentokrát išlo o rozdielne názory na chemický útok v Sýrii. Kým Rusko podporovalo režim Bašára Asada, USA bolo proti nemu. USA si vybudovali neslávny image krajiny, ktorá často krát klame a zavádza, aby získala zámienku na útok na inú krajinu. Aj chemický útok v Sýrii bol chápaný len ako propagandistická zámienka pre zahájenie útoku. Rázny postoj Ruska, prevelenie jeho vojnových lodí do Stredozemného mora, však zastavil pripravovanú vojenskú akciu USA. Na margo udalostí v Sýrii a postoja Ameriky sa vyjadril aj najvyšší duchovný vodca Iránu ajatolláh Alí Chameneí. Podľa neho sa Amerika pomýli rovnako, ako to urobila v Afganistane a Iraku. A bude za to pykať.
Poslednou rozbuškou pre incident sa stala olympiáda v Soči, keď americký prezident Barac Obama odmietol navštíviť dejisko hier a Spojené štáty odporučili svojim občanom necestovať na olympiádu.
A ako vzájomné vzťahy pociťujú obyvatelia? Práve vďaka spomenutým udalostiam si 9% Rusov myslí, že medzi oboma veľmocami môže dôjsť k studenej vojne. Takýto scenár podľa Ruského centra verejnej mienky pripúšťa dokonca až 46% respondentov. Podľa prieskumu agentúry Sociálne siete až 80% užívateľov internetu majúcich politický prehľad si myslí, že nejde iba o reálnu možnosť, ale dokonca, že už sa deje. Výskumy na americkej strane potvrdzujú, že aj tu ľudia vnímajú zhoršujúce sa vzťahy a plne si ich uvedomujú.
mž
.jpg)
.jpg)
