Bratislava 29. augusta 2024 (HSP/Foto:Facebook/Juraj Draxler, TASR-Jakub Kotian, Pavel Neubauer)
Bývalý minister školstva Juraj Draxler na sociálnej sieti uvádza na pravú mieru tvrdenia opozičných politikov Valáška a Naďa o Slovenskom národnom povstaní. Ako tvrdí, novinári a politici si museli urobiť výplach mozgov, aby mohli šíriť takéto nezmysly
“SNP v sebe nesie množstvo odkazov hrdinstva, obety a sily postaviť sa za dobrú vec. To všetko platí, je nemenné a malo by byť v našich mysliach zakaždým, keď vidíme akúkoľvek krivdu alebo neprávosť, ktorá zasiahne ľudí len pre to, že si chce niekto uspokojiť svoje mocenské chute. Dnes však chcem pripomenúť, že povstanie ukázalo, že sme sa mohli spoľahnúť na krajiny západu a presne tak, ako sme vtedy bojovali proti zlu menom Hitler, dnes nie je Putin v ničom iný. Predstavte si, že by národ počas SNP vyznával hodnoty politiky na všetky štyri svetové strany tak, ako to robí súčasná vláda. Takáto politika je bezhodnotová. Pomôžem si slovami Václava Havla, ktorý povedal, že nemožno byť neutrálny medzi dobrom a zlom.,” napísal na sociálnej sieti exminister Jaroslav Naď.
Tieto vyjadrenia nenechali Draxlera chladného: “Jarko, ty nebetyčný, s prepáčením, ch*j, SNP fungovalo PRESNE na princípe orientácie na východ aj na západ, ty magor. Dokonca v danej chvíli najmä na východ. Ako by asi dopadlo, keby si povstalci povedali, že oni nebudú prijímať vojenskú pomoc od sovietskeho Ruska, lebo fujky, oni si počkajú, či náhodou niečo nepriletí zo Západu? Samozrejme, nesmie chýbať Putin, vraj rovnaký ako Hitler. Toto napíše naozaj len čistý kretén,” vyhlásil na adresu Naďa Draxler.
Okomentoval aj slová Tomáša Valášeka z PS, ktorý povedal: “V čase, keď sa opäť otvárajú otázky o geopolitickom smerovaní Slovenska, je osobitne dôležité, aby tieto západné a demokratické korene Povstania boli primerane zdôraznené…” Povstanie vraj malo za cieľ “…návrat do komunity prosperujúcich, slobodných a západoeurópskych krajín, medzi ktoré ČSR patrila pred vojnou.”
“Heh. V skutočnosti Vianočná dohoda, ktorá vytvorila Slovenskú národnú radu ako jediný orgán zodpovedný za domáci odboj, spomína len jeden štát menovite okrem ČSR. A to Sovietsky zväz: “Želáme si úzku spoluprácu so všetkými slovanskými štátmi a národmi, menovite s SSSR, v ktorom vidíme záštitu slobodného života a všestranného rozmachu malých národov vôbec a slovanských zvlášť. Budúca Č-SR má viesť svoju zahraničnú politiku v duchu týchto zásad, a preto sa má na poli zahraničnopolitickom a vojenskopolitickom opierať o SSSR.” Čiže, pán poslanec, tie drísty o západnom smerovaní SNP si strč niekam veľmi hlboko do zadnej časti tela, aj s dúhovými kolíkmi,” reagoval Draxler.
Exministra zarazili aj vyjadrenia šéfredaktorov SME a Denníka N. “Ak by Fico a Pellegrini uctievali Povstanie, museli by stáť na strane Ukrajiny, ktorá sa práve teraz Rusku bráni,” uviedol Kostolný z N-ka.
Draxler vyššie spomínaným zhrnul, čo sa vlastne dialo:
Tak ešte raz, aby bolo jasné: SNP prebehlo preto, že sa k územiu Slovenského štátu blížila sovietska armáda. Nebol to žiaden bezuzdný, amatérsky výkrik do tmy, ale bol tam jasný kalkul, že Sovieti prídu tak ti či tak. Podobne, ako dovtedy, kým bolo Nemecko v regióne dominantné, sa rovnakí ľudia proti nemu nebúrili. Preto Povstanie viedli ľudia, ktorí dovtedy pracovali na vysokých postoch režimu, od generálov po štátneho bankára Karvaša.
Na druhej strane vzbura ani náhodou nebola ekvivalentom zúrivého ťukania do klávesnice, títo ľudia reálne nastavili krk a mnohí z nich na to aj doplatili.
Vedenie povstania malo veľmi jasnú orientáciu na spoluprácu so Sovietskym zväzom. Je pravda, že len komunistická časť vodcov povstania si priala vyslovene úzku spoluprácu so Sovietmi, a v zásade málokto (a to vrátane komunistov) tu chcel vidieť čistky a represie aké si Sovieti zažili napríklad aj tesne pred vojnou.
Ale rastúca moc Sovietskeho zväzu sa brala ako fakt a aj mnohým nekomunistickým politikom vyhovovalo, že Sovietsky zväz bol akousi protiváhou Západu a predvojnového systému, keďže málokto chcel návrat do kapitalizmu a buržoáznej demokracie aká fungovala v ČSR v medzivojnovom období.
O tom hovorí aj spomínaná Vianočná dohoda: “Myšlienku demokracie je treba preniesť a prehĺbiť i na pole hospodárske a sociálne tak, aby rozdelenie národného dôchodku medzi všetko obyvateľstvo bolo čo najrovnomernejšie a aby život každého občana bol ľudský a dôstojný.”
Veď už o rok, v októbri 1945, prezident obnovenej ČSR E. Beneš dekrétmi znárodnil rozsiahle časti hospodárstva: banky a poisťovne, bane, oceliarne, kovospracujúce a elektrotechnické podniky s viac ako 500 zamestnancami, väčšina chemickej výroby krajiny, cukrovary, liehovary, atď. (Plus, samozrejme, majetky Nemcov a Maďarov.)
Polovicu hospodárstva znárodnil ešte “demokratický” Benešov režim, až zvyšok si potom počkal na komunistický prevrat v roku 1948.
Bolo to v rámci rovnakého politického myslenia, aké formovalo aj vznik SNR, ktorá riadila odboj na Slovensku: bojovalo sa proti Nemecku, ale AJ za iné povojnové usporiadanie.
To je ale história tak komplikovaná, že by sa z nej vyššie spomenutým propagandistom zablokovali mozgové závity. Zvlášť poľnému maršálovi. Ten si proste ide svoje, čo to len dá,” zareagoval Draxler.
Prečítajte si tiež
- Čo chcú Valášek s Krúpom pri príležitosti SNP cenzurovať ?
- PS vníma SNP ako príbeh autentického slovenského boja proti totalite
- Melicher: “Naď sa opäť ozval… a opäť klamal”