Draxler: Strašné! Kaviareň sa pokúsila dokázať, že voliči Smeru sú vyšinutí a vôbec jej to nevyšlo

Bratislava 30. júla 2024 (HSP/Facebook/ Foto: Facebook CEDMO)

Juraj Draxler v príspevku na sociálnej sieti poukázal na výsledky prieskumu verejnej mienky, ktorý spravila organizácia s názvom Stredoeurópske observatórium digitálnych médií (CEDMO) : Kaviareň sa pokúsila dokázať, že voliči Smeru sú vyšinutí a vôbec jej to nevyšlo

„Je to naozaj taký milý príbeh : Organizácia zvaná Stredoeurópske observatórium digitálnych médií (CEDMO) v ktorej pozadí je napríklad Globsec, spravila prieskum názorov. Kaviareň sa pokúsila dokázať, že voliči vládnych strán sú, zjednodušene povedané, vyšinutí konšpirátori ľahko ovplyvniteľní propagandou,“ uviedol exminister v úvode svojho príspevku na sociálnej sieti Facebook.

Ako sa prieskumy nemajú robiť

„Úprimne, toto síce píšem na FB a teda trochu fejsbúkovským hovorovým štýlom, ale naozaj odporúčam daný prieskum aj odborníkom či študentom. Aby si pozreli, ako sa prieskumy NEMAJÚ robiť,“ píše Draxler.

Napríklad jedna z ústredných otázok prieskumu znie : “Do akej miery veríte tvrdeniu: Západné médiá a vlády klamú verejnosť, že je v Rusku bieda a sankcie fungujú. Opak je pravdou, v Rusku panuje blahobyt.”

Draxler uvádza, že každý slušnejší sociológ vám hneď povie, že takto sa otázky nemajú klásť.

„Jednak je to zložená otázka, takže respondent má odpovedať jednou odpoveďou na niekoľko vecí. A jednak nie je vôbec jasné, aké je v tých zložených otázkach skutkové tvrdenie,“ poznamenal.

Uznal, že takýto postup sa síce dá použiť, ale len v prípade, ak skúmate všeobecné nálady : „Ale tu naozaj ťažko interpretovať najmä, čo si predstaviť pod slovom “blahobyt“.“

„Na otázku môžete odpovedať, že súhlasíte, ak si ju interpretujete tak, že : médiá často o Rusku zavádzajú a Rusi sa majú materiálne pomerne dobre. Ale aj tak, že nesúhlasíte, ak vám tam slovo “blahobyt“ evokuje žiť ako vo Švajčiarsku,“ uvažuje Draxler a dodal : „ Otázku je naozaj možné interpretovať veľmi rôzne.“

„No a tak im to aj dopadlo, voliči Smeru odpovedali zhruba 50 na 50, polovica s výrokom súhlasí a polovica nie,“ konštatuje exminister.

Aký bol teda cieľ prieskumu ?

„Ak zmyslom bolo spraviť z voličov Smeru ultra proruských antizápadných pakov, tak to vôbec nevyšlo,“ poznamenal.

Draxler ďalej uviedol, že pri týchto prieskumoch verejnej mienky v skutočnosti treba brať do úvahy aj ďalšie veci. „Ako dlhodobo zdôrazňujem, k Rusku majú často sympatie ľudia, ktorí sa aj u nás cítia oklamaní “systémom”, západným. Naopak ašpirujúce triedy sa skôr prihlásia k “prozápadným” naratívom, často v zásade bez nejakého hlbšieho vzťahu k danej situácii,“ píše.

Navyše tu podľa Draxlera hrá svoju rolu aj tzv. “just faktor” : „Ak sa ma už zase pýtajú, čo si myslím o Rusku, tak im JUST poviem, že je tam všetko super, aj keď si to dajme tomu nemyslím. Len preto, aby som dal najavo, že s ľuďmi, ktorí sa ma to pýtajú (médiá, pochybné mimovládky) nesúhlasím ako celkom,“ vysvetlil.

„Je to úplne, úplne bežné, biologicky podmienené chovanie v rôznych situáciách – ľudia sa rozdeľujú do táborov,“ pokračuje Draxler.

„Úplne rovnaký človek vám pri trochu hlbšej konverzácii, alebo ak vás neberie ako nepriateľa, môže potom povedať niečo realistickejšie či komplexnejšie,“ vysvetlil.

Ďalšia otázka prieskumu sa týkala očkovania. „A tu už snaha o zhovadenie nevyšla vôbec,“ poznamenal.

„Zástancovia žiadnej strany sa neprihlásili k názoru, že vakcíny všeobecne (všetky, ktoré človek dostane) spôsobujú zvýšenú chorobnosť. Jedine u voličov Republiky a SNS je číslo ľudí s takým názorom relatívne vysoké, ale ani tam nie je väčšinové,“ uviedol.

Ostatné otázky podľa Draxlera obsahujú pomerne komplikované tvrdenia viažuce sa k nie tak veľmi všeobecne debatovaným veciam, napríklad či útok vo Vrbéticiach bol dielom ruských tajných služieb, či nejaký čiarový kód označuje ukrajinské potraviny, ktoré sú nebezpečné – a v zásade ich zaradenie do prieskumu nedáva zmysel.

„Naozaj veľmi úboho dizajnovaný prieskum,“ zhrnul.

Stred

„Znovu podčiarkujem ako mnohokrát v minulosti: Verejná mienka je u nás značne rozdelená na stred, to je väčšina obyvateľstva, a na oveľa menšie, extrémnejšie tábory. Akurát, že tie extrémy sú oveľa hlučnejšie ako ten všeobecný stred,“ poznamenal.

„A zároveň, z politiky sa vytratili výraznejšie, prierezové témy. A tak politici často pracujú s tými extrémnejšími názormi, lebo sa potrebujú chytiť aspoň niečoho,“ pokračuje Draxler a dodáva : „Je ale značne chybné tvrdiť, že celé obyvateľstvo je rozdelené tak, ako by sa to zdalo na prvý pohľad, ak pozeráme sociálne siete či vnímame vyjadrenia politikov.“

„Bohužiaľ, médiá k tomuto krivému obrazu prispievajú,“ poznamenal.

„Typický príklad, aj keď zďaleka nie jediný, je postoj k Rusku. Ak vyťahujete fakty, ktoré sa ich ideologickému videniu sveta nehodia, okamžite z vás spravia človeka, ktorý sa nevie na svet racionálne pozerať, verí propagande z východu, a podobne,“ uviedol.

„Pritom, ešte raz, iste, sú aj ľudia, ktorý naozaj bezducho opakujú hocičo, čo príde z ruských kanálov vrátane pomerne nechutnej rétoriky o ukrofašistoch atď., a sú pomerne hluční a aktívni, (podobne, ako to platí opačne o “antiruských” kanáloch a ich prívržencoch). Ale to neznamená, že takíto sú všetci, ktorí majú napríklad čiastočné pochopenie pre ruské postoje v niektorých otázkach medzinárodnej politiky. A že je to úzko viazané na stranícke preferencie (Smer rovná sa en bloc “prokremeľské postoje”),“ vysvetlil.

„Tu im vlastný prieskum ukazuje, že to tak nie je. Bolo by milé, keby sa jeho výsledkov odteraz aj chceli v mediálnej praxi držať,“ vyslovil sa exminister Draxler v závere príspevku.

Prečítajte si tiež :

• Ako médiá informujú?
• Česi to priznali: ich partnerom sa muníciu pre Ukrajinu kupovať nechce