Bratislava 23. mája 2023 (HSP/Foto: TASR-Jaroslav Novák)
“Potrebujeme priamu voľbu prezidenta? Táto téma trochu nečakane vyskočila teraz, keď niektorí komentátori prišli s konšpiráciou, že Smeru by sa po voľbách mohlo podariť priamu voľbu zrušiť. Je to dosť nepravdepodobné, na zmenu treba ústavnú väčšinu a takýto blok sa zatiaľ v parlamente ani náhodou neukazuje. Ale: je to neracionálna myšlienka?” takúto otázku si položil dnes Juraj Draxler
“Priamu voľbu prezidenta som kritizoval,” píše Draxler, “keď ju v roku 1999 vtedajšia prvá vláda Mikuláša Dzurindu zaviedla a rovnaký názor mám aj teraz. Úprimne, priama voľba, okrem toho, že stojí veľa peňazí, zbytočne prispela k ďalšej “cirkusácii” našej politiky. Prezidentské voľby sú totiž len ďalším predvádzaním často veľmi demagogickej rétoriky. Plus, priama voľba takmer vylučuje možnosť zvoliť nejakého relatívne nepolitického človeka, uznávaného odborníka so štátnickým cítením. Už z podstaty veci voľba prispieva k ďalšej prepiatej politizácii aj polarizácii verejného priestoru. Naviac, úprimne, ešte ľudí mätie aj tým, že aj v dôsledku priamej voľby prisudzujú prezidentskému úradu väčšie právomoci, ako ten reálne má.” Popravde, tu sa nedá s Draxlerom súhlasiť, prezident má viac právomocí, než si bežný občan predstavuje, ale hlavne sú trochu iného typu, než tie, ktoré majú ľudia na mysli. A v tom bude jadro problému.
“Aj priama voľba trochu prispela k tomu,” pokračuje Draxler, “že po divokých 90. rokoch sa politika nezačala ukľudňovať, aby sa postupne stala tak nudnou, ako v Rakúsku, Nemecku či Švajčiarsku. Dnes to znie ako sci-fi: mať politikov, ktorí sa namiesto večného hádania venujú budovaniu štátu. Ale taký sen tu u nás niektorých kedysi bol. A budúcoročné prezidentské voľby skutočne smerujú k tomu, že budú ešte viac polarizovať spoločnosť. Aj Zuzana Čaputová aj Maroš Žilinka budú priťahovať úplne opačné typy voličov, veľmi nepriateľských voči sebe navzájom. Polarizácii pomôže aj to, že dnes už sa do politiky takmer nikto nehrnie, takže tých kandidátov skutočne nebude veľa (strany aj teraz doslova zúfalo zháňajú nejakých kandidátov, ale nikomu sa nechce, tak postavia len formálne, papierové osoby, ktoré rýchlo odpadnú).” Zas tak trochu nesúhlas s Draxlerom. Aj tých kandidátov by sa našiel dostatok. Ktorých je však málo, sú tí, ktorí nie sú nikoho mopslíkom, alebo nenaháňajú za chvost vlastné ego. Ak týchto škrtneme, Draxler má pravdu.
Na záver sa Draxler zaoberá myšlienkou parlamentnej voľby prezidenta: “Myšlienka na záver, za ktorú v kaviarni opäť dostanem výplach kapučínom: bol by to naozaj tak zlý politický manéver? Myslím, ak by v rámci nejakého veľkého preorientovania politickej scény dostal Robert Fico prezidentský úrad (koniec-koncov, naozaj, trojnásobný premiér má na dôstojný odchod nejaký nárok a naozaj si nemyslím, že by mal tendenciu v úrade potom už pôsobiť prepiato politicky). Ak by zároveň táto časť politickej scény (ktorej voliči nikam neodídu) dostala trochu iný, stredovejší šat, čiastočne s novými lídrami, aby sme sa potom už prepracovali k tej pokojnejšej politike. Na tom sa dalo pár rokov pracovať, ale nepracovalo (naopak, médiá usilovne “odstreľovali” z tohto priestoru práve umiernenejších politikov) a tak tu máme ťažko radikalizovaných práve tých voličov, ktorí by inak boli proste prirodzene konzervatívni. Lenže to je presne náš problém: hystéria s pózami a výkrikmi, nie chladné rozmýšľanie, čo so štátom. A tú hystériu si ešte riadne “vychutnáme”. Aj v prezidentských voľbách.”
Tu mi to nedá a ako editor Draxlerovho textu opäť musím vysloviť nesúhlas. Nie pre ich obsah, ale pre ich načasovanie. Súčasný volebný systém totiž dáva poslancom, politikom všetky dôvody na to, aby zastupovali záujmy strany, prípadne tých, ktorí ju financujú. Nedáva jediné písmenko motivácie, aby pracovali v prospech voličov, ktorí si už perverzne zvykli, že volebné sľuby sa neplnia. Tento zvrátený motivačný (anti)systém by sa voľbou prezidenta v parlamente len upevnil a zvýraznil. Najprv musíme vyriešiť substrát, až potom sa pokúsme na ňom niečo hodnotné vypestovať. Jedna z prvých úloh nového parlamentu bude vyriešiť vzťah volič – politik k obojstrannej spokojnosti a výhodnosti. Zatiaľ sa všetky zisky a právomoc kapitalizujú na strane politikov a všetky negatívne dôsledky politických činov sa socializujú na strane voličov. Keď sa tento vzťah urobí viac rovnoprávnym, určite bude potom aj vôľa nechať voľbu prezidenta na poslancov.
PREČÍTAJTE SI TIEŽ
Lož ako Brno! Demokrati šíria dezinformácie, že Smer chce zmeniť priamu voľbu prezidenta
0.0°C
.JPG)
.jpg)
.jpg)
