Bratislava 6. septembra 2023 (TASR/HSP/Foto: Facebook ZČ)
“Môj partner Juraj Rizman pricestoval na Ukrajinu na pozvanie manželky ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Oleny Zelenskej. Spolu s partnerkami a partnermi ďalších európskych lídrov a líderiek sa v Kyjeve zúčastní na 3. samite prvých dám a pánov, ktorého zakladateľkou je práve ukrajinská prvá dáma a jeho témou je duševné zdravie,” pochválila sa v statuse prezidentka Zuzana Čaputová
“Diskutovať sa bude o rovnováhe medzi odolnosťou a krehkosťou duševného zdravia či vplyve vojny na duševné zdravie, ako aj o problémoch, ktoré trápia mladú generáciu,” uviedol hovorca prezidentky Martin Strižinec. Zapojenie partnerov hláv európskych štátov do politiky mnohí vnímajú ako čistý prežitok z čias kráľovských párov, iní v tom vidia opičenie sa po zvyklostiach americkej politiky.
Juraj Draxler patrí k tým prvým: “Dočítal som sa, že partner prezidentky Zuzany Čaputovej pricestoval na pozvanie manželky ukrajinského prezidenta do Kyjeva. Bude tam súčasťou nejakého minisummitu prvých dám a pánov o duševnom zdraví (momentálne inak jedna z najintenzívnejších tém európskych kaviarní, všimnite si). V tejto súvislosti jedna poznámka, často to hovorím a oplatí sa to zdôrazňovať: funkcia “prvých dám” či pánov je, s výnimkou okrajových protokolárnych aktivít, skôr trápny prežitok.”
Ak partner hlavy štátu k tomu ešte sám o sebe uvádza, že je aktivista, čo u nás zvyčajne znamená politický aktivista, dáva mu to nespravodlivú výhodu v jeho práci: “Navyše, ak títo partneri vystupujú vo výsostne politických roliach, čo sa často stáva, tak je to aj antidemokratické. V tomto smere sme zvyčajne modernejší ako Západ a treba si to pestovať.” Naozaj by bolo dosť nepríjemné, ak by v tomto smere Rizman zakladal tradíciu, ktorá u nás nemá korene.
Úlohu partnera prezidentky vidí Draxler tam, kde niektorí naivní občania vidia úlohu prezidentského úradu, v oblasti spoločenskej reprezentácie: “Je fajn, ak má politik možnosť na niektoré príležitosti pozvať aj svoju partnerku, ak ide o čisto spoločenskú príležitosť. Nič proti. Ale inak majú mať manželky či manželia alebo partneri a partnerky politikov právo na svoj súkromný život. Nemal by na nich byť tlak, aby sa zúrivo verejne angažovali, ani by nemali byť rôzne politicky zneužívaní. V tomto sme to mali už za bývalého režimu oveľa modernejšie, väčšinou to dodržiavame aj po roku 1989 a malo by to tak ostať.”
Draxler sa drží vo svojom komentári na uzde, je však cítiť, čo mu vadí. Takmer celú našu spoločnosť ovplyvňujú mimovládne organizácie pôsobiace politicky. Niekedy majú oveľa väčší vplyv ako politici samotní. Robia to pod zástavou občianskej spoločnosti. Avšak predstavy o občianskej spoločnosti v roku 1989 boli zásadne odlišné od toho, čo vidíme dnes.