Bratislava 8. januára 2022 (HSP/Foto:Maroš Puchovský)
Udalosti v Kazachstane začínajú naberať dramatický spád. Protivládni demonštranti namiesto transparentov nesú v rukách samopaly, kazašská vláda hovorí o teroristoch vedených zo zahraničia a do krajiny pozýva jednotky OZKB – Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti. Tú uzavreli Rusko, Bielorusko, Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan a Arménsko. Z toho je isté, že akokoľvek sa bude vyvíjať kazašský majdan, vojenská spolupráca v post-sovietskom priestore sa upevní. Zjednodušene sa dá povedať, že Rusko začína opäť zbierať stratené zeme
Pre pamäť je dôležité pripomenúť, že ruské vojská alebo vojenská podpora sú už dávnejšie prítomné vo viacerých post-sovietskych republikách. V Podnestersku je to napríklad od roku 1992, čím Rusko efektívne zabránilo pričleneniu Moldavska k Rumunsku či jeho pripojeniu k NATO. V Abcházsku a Južnom Osetsku sú ruské jednotky od roku 2008 po rusko-gruzínskej vojne, čím Rusko zneutralizovalo gruzínsku kolaboráciu s USA. Od roku 2014 je prítomná aj ruská vojenská podpora na Donbase pre Doneckú a Luhanskú ľudovú republiku. Zatiaľ posledným príkladom bola misia v Náhornom Karabachu v roku 2020, kde ruské vojská oddelili od seba arménsku a azerbajdžanskú armádu.
Vstup jednotiek OZKB – Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti do Kazachstanu však prináša novú kvalitu do vojenskej situácie v oblastiach bývalého Sovietskeho zväzu. Predznamenáva vymedzenie a upevnenie civilizačného priestoru. Čokoľvek si USA mysleli, že dosiahnu podporou farebnej revolúcie v tejto republike, je irelevantné v porovnaní s výsledkom. A tým bude definitívny návrat ruskej prítomnosti do Strednej Ázie.
Pri pohľade na mapu totiž vidíme, že sa znovu začína vypĺňať tkanivom kostra priestoru bývalého Sovietskeho zväzu. Jej hranicami sú na západe Kaliningradská oblasť pri Baltskom mori, na juhu Krym pri Čiernom mori, na Kaukaze Arménsko pri hraniciach s Tureckom a Iránom, na východe Tadžikistan pri hraniciach s Afganistanom a Kirgizsko a Kazachstan pri hraniciach s Čínou. Už z tohto pohľadu je jasné, že nestabilita v Kazachstane nemôže byť v záujme ani Ruska ani Číny. Môže byť iba v záujme USA a aj to iba ako nátlakový prostriedok pri rokovaniach o rozdelení sfér vplyvu.
Nie náhodou sa teda začal diať kazašský majdan súbežne s rokovaniami amerického prezidenta Bidena s ruským prezidentom Putinom. Na nich si obe mocnosti dohadujú oblasti pôsobenia a obranné pásma. Preto tak isto nie je náhodou, že sa zintenzívnil americký tlak na uzavretie vojenskej dohody so Slovenskom, pretože to je ten jediný kúsok opevnenia, ktorý chýba v obrannom pásme od Baltského po Čierne more. Ak sa uzavrie sanitárny kordón na území Strednej Európy, aj otázka Ukrajiny prestane byť zaujímavá a táto krajina sa postupne opäť stane oblasťou ruského pôsobenia.
Sme teda na začiatku významných geopolitických zmien, ktoré ovplyvnia priestor od Strednej Európy až po Strednú Áziu. Zdanlivo vzdialené udalosti v Kazachstane budú mať dopady aj na nás. Rusko začína zbierať stratené územia a my sa ocitáme v prechodnom pásme. Bude treba veľa predvídavosti, aby sme si v tejto situácii obhájili svoje postoje a suverenitu.
Maroš Puchovský
0.0°C
.jpg)
