Majitelia lodí však z vlastnej vôle lode bez bezpečnostných záruk nepošlú. Ukrajinská vláda predtým uviedla, že je pripravená zaplatiť poistné riziká za lode, ktoré by sa plavili mimo dohody o obilí. Zatiaľ však v tejto otázke nenastal žiadny posun. A ide o veľmi vysoké sumy, ktoré ukrajinský rozpočet pravdepodobne neznesie (mimochodom, Kyjev sa zatiaľ nevyjadril k ďalším krokom po vypovedaní dohody o obilí).

Ak však vlády popredných západných krajín zakročia a prijmú politické rozhodnutie, že lode majú plávať do ukrajinských prístavov, situácia sa zmení. Západné vlády nájdu pre majiteľov lodí nejaké argumenty.

Lode NATO však nebudú sprevádzať lode vo vojnovej zóne, aby sa nedostali do priameho stretu s Ruskou federáciou. To znamená, že v prípade ruského útoku ich takmer iste nikto nebude chrániť.

Ale pre Ruskú federáciu je potopenie civilných lodí rizikom ešte väčších sankcií. A mohlo by pokaziť vzťahy s mnohými krajinami, s ktorými sa stále udržiavajú priateľské vzťahy.

Zasiahnuť prístavnú infraštruktúru je problematické kvôli systémom protivzdušnej obrany (hoci Rusi môžu zorganizovať masívny nálet na ukrajinské prístavy s použitím stoviek rakiet a dronov, napríklad ako “odvetu” za Krymský most).

Pravda, stále existuje možnosť – zaútočiť “pod cudzou vlajkou” – husto zamínovať vodnú plochu a v prípade výbuchu lodí na mínach obviniť Ukrajinu (v predvečer už Ruská federácia varovala pred nebezpečenstvom mín).

Vo všeobecnosti však voľba pred RF nebude veľmi jednoduchá. Aby však situácia dospela k takejto voľbe, je potrebné, opakujeme, aby Západ prijal politické rozhodnutie o obnovení lodnej dopravy do ukrajinských prístavov napriek stiahnutiu bezpečnostných záruk zo strany Ruska.

A zďaleka nie je isté, či na to Západ pristúpi zo strachu z eskalácie.

Mimochodom, diskutuje sa o viacerých verziách týkajúcich sa súvislosti medzi výbuchom krymského mosta a obchodom s obilím.

Prvou z nich je konšpirácia. Údajne vyhodenie mosta do vzduchu malo dostať Kremeľ do čo najnevýhodnejšej pozície v prípade predĺženia dohody, a teda dotlačiť Rusov k tomu, aby od nej odstúpili (táto verzia má právo na existenciu len v prípade, ak má Ukrajina jasnú predstavu, že lodná doprava bude určite pokračovať). Podľa druhej verzie mal výbuch mosta kompenzovať negatívny informačný efekt pre Ukrajinu z vypovedania dohody.

Európska únia, Čína a Turecko pocítia negatívne dôsledky ukončenia dohody o obilí viac ako ostatné krajiny. Tento názor vyjadril v pondelok pre agentúru TASS turecký zdroj pôsobiaci v oblasti medzinárodného obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami.

“V prípade skutočného a úplného zrušenia dohôd o obilí budeme čeliť vážnemu nárastu cien obilia v celosvetovom meradle. Najviac to však zasiahne krajiny EÚ, najmä Nemecko, Čínu a Turecko. Je to spôsobené tým, že práve tieto štáty prijímali väčšinu vyvážaného obilia,” povedal zdroj agentúre.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová predtým v pondelok uviedla, že ruská strana zaslala Ankare, Kyjevu a OSN svoje námietky voči predĺženiu “obilnej dohody”.

“Rusko dnes oficiálne oznámilo tureckej a ukrajinskej strane, ako aj sekretariátu OSN svoje námietky voči predĺženiu dohody,” uviedla.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan uviedol, že má v úmysle rokovať s ruským prezidentom Vladimirom Putinom o iniciatíve týkajúcej sa čiernomorského obilia.

“Verím: ruský prezident Putin chce, aby dohoda o čiernomorskom obilí naďalej fungovala,” povedal Erdogan.

Turecký prezident okrem toho uviedol, že o čiernomorskej iniciatíve budú telefonicky rokovať aj ministri zahraničných vecí Turecka a Ruska Hakan Fidan a Sergej Lavrov. Zároveň neuviedol, kedy presne sa rokovania uskutočnia.

Hlavnými príjemcami ukrajinských poľnohospodárskych výrobkov v rámci dohody o obilí boli štáty EÚ. Do krajín spoločenstva bolo dodaných celkovo 12,4 mil. ton produktov (38 %) zo všetkých dodávok, informovala predtým agentúra RIA Novosti.

Ak hovoríme o jednotlivých krajinách, najviac dodávok pripadlo na Čínu – 7,96 mil. ton (takmer štvrtina všetkých dodávok), Turecko dostalo 3,2 mil. ton výrobkov (9,9 %), Taliansko 2,1 mil. ton (6,3 %), Španielsko 2,06 mil. ton (6,3 %), Holandsko 1,9 mil. ton (5,9 %).

Najchudobnejšie štáty Ázie a Afriky dostali počas celého obdobia obchodu s obilím 768,6 tis. ton poľnohospodárskych výrobkov (2,3 %).

Treba poznamenať, že potreba takejto dohody bola odôvodnená potrebou pomôcť týmto chudobným štátom. A teraz sa aj podľa tureckého zdroja zdá, že najvážnejšie negatívne dôsledky čakajú krajiny, ktoré nemožno zaradiť medzi najchudobnejšie.

V tejto argumentácii je zjavný rozpor. Ktorý však západní politici a úradníci úzkostlivo ignorujú, pričom nezabúdajú deklarovať potrebu predĺženia dohody.

Objavila sa prvá reakcia Ukrajiny na odstúpenie Ruska od dohody o obilí. Zelenskyj uviedol, že Ukrajina je za pokračovanie prepravy aj po odstúpení Ruska od dohody.

“Obrátili sa na nás spoločnosti, ktoré vlastnia lode. Tieto vyhlásili, že sú pripravené pokračovať v preprave obilia, ak bude Ukrajina ochotná predávať a Turecko prepúšťať,” povedal Zelenskyj.