Bratislava 17. novembra 2023 (HSP/Foto:TASR – Martin Baumann)
V ostatnom čase sa rozprúdila polemika okolo rozhodnutí ministra vnútra, ktorými dočasne pozbavil výkonu štátnej služby viacero policajtov, mimo iných aj tzv. čurillovcov
Potom, čo Mestský súd Bratislava IV, ako civilný súd, v dvoch prípadoch rozhodol o prijatí neodkladných opatrení, ktorými umožnil, aby dvaja z dotknutých policajtov naďalej vykonávali štátnu službu, začali viacerí politici a média tvrdiť, že súd rozhodol, že rozhodnutia ministra boli nezákonné a vyzývajú ho na odstúpenie z funkcie.
Diskutuje sa o tom, či o prijatí neodkladných opatrení rozhodol oprávnený civilný súd, alebo či tento súd nebol na ich prijatie oprávnený a rozhodovať mal správny súd, či minister je povinný dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby každého policajta, ktorý je trestne stíhaný, či súd nerozhodol prirýchle, či jeden zo sudcov nie je zaujatý a pod. Nikto však zatiaľ nevysvetlil o čom vlastne súd rozhodol, čo je to vlastne neodkladné opatrenie a na základe akých zistení ho súd prijíma.
Poslaním neodkladného opatrenia je urýchlená ochrana ohrozených alebo porušených práv strany, ktorá súdnu ochranu požaduje, na základe zjednodušeného a urýchleného procesného postupu.
Podľa Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd v uvedených prípadoch konal, o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje v krátkej lehote 30 dní od doručenia návrhu, bez vykonania plnohodnotného dokazovania. Súd spravidla vychádza len z tvrdení a dôkazov tej strany, ktorá prijatie neodkladného opatrenia navrhuje.
Návrh strany – v našom prípade dotknutých policajtov – na vydanie neodkladného opatrenia je pre súd určujúci, keďže súd rozhoduje o nariadení neodkladného opatrenia spravidla len na základe tvrdení, dôkazov a skutočností predkladaných súdu tou stranou, ktorá navrhuje jeho vydanie, spravidla – ako to bolo aj v týchto prípadoch – bez nariadenia pojednávania, bez vyjadrenia druhej strany a vykonania riadneho dokazovania.
Rozhodnutie o neodkladnom opatrení v žiadnom prípade nie je rozhodnutím o predmete sporu a ani nezaväzuje súd ako má rozhodnúť o samotnom predmete sporu. Je to rozhodnutie o dočasnej ochrane, ktorá sa poskytuje najdlhšie do doby, kým súd rozhodne o podstate sporu vo veci samej.
O tom, či napadnutými rozkazmi ministra vnútra bol porušený zákon, rozhodne súd až v rozhodnutí vo veci samej (o predmete sporu), ak toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť.
Tomu budú ešte predchádzať viaceré rozhodnutia súdov. V prvom rade to v krátkej dobe budú rozhodnutia nadriadeného súdu o opravných prostriedkoch podaných ministrom proti rozhodnutiam o neodkladných opatreniach. Ak nadriadený súd konanie neukončí pre nepríslušnosť civilného súdu, ktorý neodkladné opatrenia prijal, bude nasledovať kompletné dokazovanie a až po jeho skončení súd rozhodne o veci samej.
Potom môžu ešte nasledovať opravné prostriedky strán a až po rozhodnutí o nich bude možné hovoriť, či súd rozhodol o zákonnosti alebo o nezákonnosti rozhodnutia ministra. Do vtedy takéto závery nemajú právnu, ale len politickú povahu a svedčia o neznalosti alebo o úmyselnom zavádzaní verejnosti.