Do SNP sa zapojili aj mladí básnici, Boris Kocúr sa konca vojny nedožil

▶ ❚❚ ↻

Bratislava 10. augusta 2024 (TASR/HSP/Foto:TASR-Erika Ďurčová)

Do Slovenského národného povstania (SNP) sa so zbraňou v ruke zapojilo aj mnoho mladých začínajúcich básnikov, prozaikov a prekladateľov. V literárnom cykle Mladí vo večnosti na dávno zabudnutých autorov, ktorí statočne bojovali a prišli vo veľmi mladom veku o to najcennejšie, upozornil literárny a kultúrny historik Peter Cabadaj. Medzi odvážnych povstaleckých autorov patril aj básnik, prozaik, dramatik a prekladateľ Boris Kocúr (1924 – 1944)

Na snímke Peter Cabadaj

Narodil sa v dedine Malý Lipník (okres Stará Ľubovňa) do rodiny príslušníka finančnej stráže, mal troch súrodencov. Ľudovú školu absolvoval v Petržalke.

“Hneď po ukončení gymnaziálnych štúdií v Bratislave (1943) začal študovať banské inžinierstvo na Odbore špeciálnych náuk Slovenskej vysokej školy technickej. Cez letné prázdniny roka 1944 vykonával prax v železnorudných baniach v Železníku,” uviedol pre TASR Cabadaj k mladému autorovi, ktorý hneď po vypuknutí SNP rozšíril rady partizánov a aktívne sa zúčastňoval na ich akciách. “Niektoré lexikografické diela uvádzajú, že naposledy ho ako člena partizánskej skupiny A. M. Sadilenka videli v polovici decembra 1944 v horách pod Veprom. Evidujeme však aj zdroj, podľa ktorého bol údajne zajatý Nemcami v Brezne,” spresňuje literárny a kultúrny historik.

Boris Kocúr podľa jeho slov patril k stálym prispievateľom literárneho časopisu stredoškolských študentov Rozvoj, kde popri veršoch v duchu postsymbolizmu zverejňoval aj “poetické črty” (básne v próze). “Dve jeho básne boli publikované v Zborníku najmladších slovenských autorov, ktorý na vydanie pripravil editor Ctibor Štítnický (1941),” poznamenáva Cabadaj k mladému autorovi, ktorý sa postupne so svojimi básnickými textami, krátkymi prozaickými celkami a prekladmi dostal i do známych časopisov Elán a Tvorba (od roku 1943) a iných literárnych a kultúrnych periodík. Kocúr tiež napísal hru zo študentského prostredia Otvorené okná, ktorú odvysielal bratislavský rozhlas (1944). Ako prekladateľ sa orientoval na tvorbu popredných anglických a amerických autorov.

Knižne debutoval Kocúr krátko pred začatím SNP zbierkou veršov Chvenie nad rukami (Bratislava, 1944).

“Štylistická vycibrenosť básní naznačovala, že do slovenskej literatúry vstupuje talentovaný autor oboznámený s modernou európskou poéziou – najmä rimbaudovského typu,” dodáva Cabadaj.

Účasť v partizánskych bojoch podľa neho inšpirovala Kocúra k tvorbe občiansky motivovanej lyriky, zacielenej proti fašistickému besneniu a vojnovej kataklizme. “V jeho skromnej literárnej pozostalosti boli objavené dve protifašisticky ladené básne napísané v čase Povstania. Prvou je Diktátor s datovaním 7. októbra 1944 a druhou nepomenovaný fragment,” prezradil literárny a kultúrny historik.

Nádejný literárny tvorca a prekladateľ Boris Kocúr sa však konca vojny nedožil. “Zomrel vo veku 20 rokov a dodnes vierohodne nevieme, kedy a kde (údajne) v decembri 1944 skonal,” uzatvára Cabadaj.

Prečítajte si tiež

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ

Pošlite nám tip

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.