Bratislava 10. októbra 2019 (HSP/RCVKBA/Foto:RCVK)
Nielen odborná, ale aj laická verejnosť, zareagovala na Dni Sankt-Peterburskej filozofie na Slovensku, s mimoriadnym záujmom. Konajú sa v dňoch 7. – 11. októbra a rezonovali nielen v radoch vysokoškolských študentov na Univerzitách v Košiciach i v Bratislave, ale aj na pôde Ruského centra vedy a kultúry
Práve RCVK bolo jedným zo spoluorganizátorov uvedeného podujatia. Jeho v poradí už IV. ročník pripravili aj tentoraz Filozofický ústav Slovenskej akadémie vied v Bratislave a Katedra filozofie a dejín filozofie na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
V bohatom programe všetkých dní podujatia malo výrazný ohlas aj to, ktoré sa uskutočnilo dňa 7. októbra na pôde RCVK, kde bola prezentácia troch monografií nazvaných: Dostojevskij a Nietzsche Hľadanie človeka. Za a proti… 2016, ďalej Dostojevskij a Nietzsche Apoteóza nezakorenenosti. Za a proti……2017 a do tretice to bola knižka Dostojevskij a Nietzsche Tragický osud človeka. Za a proti… 2018.
Autori kníh, v slovensko-ruskej zostave, profesor Boris Markov z Petrohradu a docent, doktor filozofie Peter Nezník z Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, osobne publikácie predstavili a mimoriadne zaujímavo hovorili o ich vzniku, spoločnom tvorivom procese, ale tiež o želateľnom rozvoji závažných tém obsiahnutých v monografiách. Niet pochybností o ich potrebnom vplyve najmä na mladú generáciu.
Oboch autorov, ale aj ďalších vzácnych hostí, privítala na pôde RCVK riaditeľka Inna Kuznetsová. Ocenila spoluprácu so spomínanými univerzitami a tiež so SAV. Túto slovenskú vedeckú inštitúciu reprezentoval a svojím vystúpením zaujal na prezentácií kníh docent Richard Sťahel, riaditeľ Filozofického ústavu SAV. Päticu vzácnych hostí dotvárali docentka Ljudmila Jegorovna Artamoškina z Petrohradu a tiež ako prekladateľka a moderátorka podvečera, profesorka Zlatica Plašienková z Univerzity Komenského v Bratislave.
Z vystúpenia docentky Artamoškinovej zaujali myšlienky, názory a úvahy o projekte historickej a kultúrnej pamäti, o práci a konkrétnych postupoch pri spracúvaní týchto – pre celé rodiny a generácie – dôležitých tém, najmä s mladými ľuďmi, tiež o tom, ako knihy humanizujú každého človeka aj v súčasnom pretechnizovanom, internetovom svete. Všetky vystúpenia vyvolali mimoriadny záujem účastníkov stretnutia a vzápätí živú diskusiu.