Dni Astorky v Prahe 2019

Bratislava 4. decembra 2019 (HSP/Foto:Martin Geišberg)

Divadlo ASTORKA Korzo ´90 v zriaďovateľskej pôsobnosti Bratislavského samosprávneho kraja znovu reprezentuje Slovenskú republiku v zahraničí. Hosťovanie sa uskutočňuje s finančnou podporou Fondu na podporu umenia

Pravidelné hosťovanie v  Prahe sa odohráva od roku 2003 (Švandovo divadlo na Smíchově) a úspech predstavení ASTORKY na tomto podujatí je príslovečný. Počas uplynulých ročníkov naše predstavenia navštívili aj českí divadelníci a filmári, osobnosti diplomatických a podnikateľských kruhov, významní divadelní kritici či zástupcovia prestížneho medzinárodného divadelného festivalu Divadlo.

Aj tento rok ďakujeme za možnosť usporiadať Dni Astorky v Prahe v Divadle v Dlouhé, kde predstavíme jednu z najnovších divadelných inscenácií Komúna v réžii Juraja Nvotu. Súčasťou hosťovania sú aj zaujímavé sprievodné podujatia ako prezentácia publikácie o Divadle ASTORKA Korzo ´90 Kolotoč herectva, ktorú vydali Divadelný ústav a Divadlo ASTORKA Korzo ´90 a ďalších publikácií DÚ a diskusie s tvorcami po predstavení.

Ide už o 17. ročník Dní Astorky v Prahe.

Program DNI ASTORKY V PRAHE 2019

Hlavný program; javisko

7. 12. 2019 19.00 „Komúna“

Sprievodný program; dolný foyer

7. 12. 2019 od 18.00

Prezentácia publikácie o Divadle Astorka Korzo ´90 a publikácií Divadelného ústavu v Bratislave

7. 12. 2019 21.00     Diskusie s tvorcami

Thomas Vinterberg, Mogens Rukov

KOMÚNA

(Kollektivet)

Preklad Anna Fosse

Dramaturgia Andrea Domeová

Scéna a kostýmy Mona Hafsahl

Hudba Milan Vyskočáni

Réžia Juraj Nvota

Osoby a obsadenie:

ERIK  Juraj Kemka

ANNA  Zuzana Konečná

OLÉ Marián Miezga/Peter Šimun

STEFFEN Pavol Šimun

DITTE Sarah Arató a. h.

MONA Bronislava Kováčiková a. h

VIRGIL Róbert Jakab

FREJA Lenka Fecková a. h./Fany Horváthová a. h.

EMMA Anna Jakab Rakovská

„Srdce má svoje dôvody, o ktorých rozum nič nevie…“

Blaise Pascal

Komúna je príbeh harmonického manželstva architekta Erika (Juraj Kemka) a Anny (Zuzana Konečná), ktorí                            z ekonomických dôvodov poskytnú svoju zdedenú veľkú vilu v dobrej štvrti priateľom Olemu (Marián Miezga/Peter Šimun), manželskému páru Steffenovi a Ditte (Pavol Šimun, Sarah Arató), cudzincovi Virgilovi (Róbert Jakab) a Mone (Broňa Kováčiková).

Príjemné a bezproblémové spolužitie trvá dlhší čas, no po zistení, že sa Erik stretáva s mladou študentkou architektúry (Anna Jakab Rakovská) a tiež by ju rád priviedol do komúny, čiže do spoločného domu… sa atmosféra radikálne zmení.

Na toto výnimočné spolužitie v komúne pozeráme očami štrnásťročnej Freje (Lenka Fecková/Fany Horváthová), dcéry Anny a Erika, postavy, ktorej reálnym predobrazom je identické dospievanie Thomasa Vinterberga v komúne svojich rodičov.

Dramatici a prekladateľka

Thomas Vinterberg (1969) je dánsky filmový režisér a scenárista. Vo svojej generácii patrí k najuznávanejším a najznámejším vôbec, k čomu okrem včasne sa prejavujúceho talentu prispela i participácia vo filmárskom hnutí Dogma 95. V súlade s touto participáciou je aj zdôrazňovanie autentickosti a nepredvídateľnosti v celej Vinterbergovej tvorbe. K najznámejším Vinterbergovým dielam patria filmy Rodinná oslava (Festen, 1998), Za všetko môže láska (It’s all about Love, 2003), Submarino (2010), Hon (Jagten, 2012) a Komúna (Kollektivet, 2016). Posledná spomenutá produkcia je považovaná za Vinterbergov

najosobnejší film, ktorému predchádzalo úspešné spracovanie látky v divadelnej podobe (Burgtheater Wien, 2011). V súčasnosti pripravuje nový film Kursk podľa skutočnej tragickej udalosti z roku 2000, keď sa potopila ruská jadrová ponorka a tragédiu neprežila podstatná časť posádky.

Mogens Rukov (1943 – 2015) bol popredný dánsky scenárista, ktorý sa vďaka svojej originalite a invenčnosti právom zaraďuje medzi legendy novších dejín dánskeho filmu. Na Univerzite v Kodani vyštudoval odbor severské filológie a literatúry v kombinácii s odborom dejiny a estetika filmu. V rokoch 1975 – 2008 bol činný ako pedagóg, v rámci čoho ho preslávila najmä inovatívnosť a neortodoxnosť vo vzťahu k tradícii. Počas tohto obdobia významne ovplyvnil viacerých významných režisérov a dramaturgov, najmä generáciu 90. rokov, ktorej najzvučnejšie mená sa spájajú s filmárskym hnutím Dogma 95 (Lars von Trier, Lone Scherfig, Susanne Bier, Per Fly, Thomas Vinterberg, Ole Christian Madsen, Pernille Fischer Kristensen a i.). Je laureátom viacerých domácich i medzinárodných ocenení.

Anna Fosse (1986) je absolventkou odboru nemecký jazyk a kultúra – švédsky jazyk a kultúra na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Od roku 2011 sa ako interná doktorandka v Ústave svetovej literatúry SAV zaoberala výskumom tragiky a tragédie v súčasnej severskej dráme. Popri výskumnej a recenzentskej činnosti sa venuje umeleckému prekladu prevažne

zo škandinávskych jazykov. Preložila detektívku od nórskeho autora Jorna Liera Horsta Poľovné psy (2014), kritikou vyzdvihovanú Trilógiu (2014) od Jona Fosseho, výber z Fosseho esejistického diela s názvom Eseje (2016), ako aj jeho knihu pre deti Kant (2015). ríležitostne prekladá pre časopisy. V spoluautorstve s Fossem preložila prózu Večne je zelený od Pavla Vilikovského, ktorá v Nórsku vyšla v roku 2014. Ako zostavovateľka sa podieľala na vzniku publikácie Severská dráma (Divadelný ústav, 2016), do ktorej prispela prekladmi hier Volám svojim bratom od Jonasa Hassena Khemiriho a Som vietor od Jona Fosseho. Pre Divadelný ústav v Bratislave pripravila a preložila zbierku divadelných hier Jona Fosseho, ku ktorej napísala aj ťažiskovú štúdiu (Jon Fosse: Hry, Divadelný ústav, 2017).

Redakciu informovala Veronika Maková z Divadla Astorka