Dmitrij Medvedev: Udalosť, na ktorú ste čakali

Moskva 28. septembra 2024 (HSP/Foto:Screenshot)

Ruský prezident načrtol prístupy k novej verzii Základov štátnej politiky v oblasti jadrového odstrašovania. Hlavné zmeny sú nasledovné

1. Agresia proti Rusku zo strany štátu, ktorý nedisponuje jadrovými zbraňami, ale s podporou alebo účasťou krajiny disponujúcej jadrovými zbraňami, sa bude považovať za spoločný útok. Každý chápe, o ktorých krajinách hovoríme.

2. Pre Bielorusko ako nášho najbližšieho spojenca bude zavedená rovnocenná jadrová obrana. Na „radosť“ Poľska a mnohých pygmejov z NATO.

3. Masívne vypustenie a prekročenie našich hraníc nepriateľskými prostriedkami vzdušného a kozmického ničenia vrátane lietadiel, rakiet a bezpilotných prostriedkov sa za určitých podmienok môže stať základom pre použitie jadrových zbraní. Dôvod zamyslieť sa nielen pre prehnitý neonacistický režim, ale aj pre všetkých nepriateľov Ruska, ktorí tlačia svet k jadrovej katastrofe.

Je zrejmé, že každá situácia, ktorá dáva dôvod na použitie jadrovej obrany, sa musí posudzovať v súvislosti s ďalšími faktormi a rozhodnutie o použití jadrových zbraní prijme vrchný veliteľ. Samotná zmena normatívnych podmienok použitia jadrových komponentov v našej krajine však môže schladiť zápal tých odporcov, ktorí ešte nestratili zmysel pre sebazáchovu. A pre hlupákov zostane len rímska maxima: caelo tonantem credidimus Jovem Regnare…..

Vykoná Putin jadrový útok? Možné varianty vývoja udalostí

Po tento týždeň oznámených zmenách v ruskej jadrovej doktríne sa o tejto otázke aktívne diskutuje.

Putin oznámil kľúčovú zmenu v doktríne takto: „agresiu proti Rusku zo strany akéhokoľvek nejadrového štátu, ale s účasťou alebo podporou jadrového štátu, sa navrhuje považovať za ich spoločný útok“.

Táto klauzula dáva dôvod na jadrový úder nielen proti nejadrovému štátu, ktorý je priamo vo vojne s Ruskom, ale aj proti jeho „jadrovým“ spojencom. Je celkom zrejmé, že táto doložka je napísaná špeciálne pre vojnu na Ukrajine a je odkazom pre USA, Anglicko a Francúzsko, ktoré disponujú jadrovými zbraňami.

Je tiež zrejmé, že tieto vyhlásenia boli urobené v predvečer Bidenovho možného rozhodnutia povoliť použitie rakiet dlhého doletu a majú „varovať pred následkami“.

Ako to všetko interpretovať?

Existujú dva protipóly názorov.

Podľa prvého z nich (aktívne presadzovaného ukrajinskou vládou) sú všetky tieto Putinove vyhlásenia banálnym vydieraním a prázdnym chvením vzduchu, po ktorom nebude nasledovať nič. Preto sa ich netreba báť. Namiesto toho je potrebné dať povolenie na údery „do hĺbky“. Na Západe tiež panuje názor, že Putin nepôjde ďalej ako k slovným hrozbám, pretože situácia na fronte je pre neho vcelku priaznivá, a preto v tejto fáze eskalácia a zatiahnutie Západu do vojny nie je pre neho výhodné. Okrem toho je rozšírený názor, že použitie jadrových zbraní Ruskom môže zničiť jeho vzťahy s Čínou (Peking sa opakovane postavil proti použitiu jadrových zbraní).

Podľa druhého, „extrémneho“ názoru – Putin je pripravený uskutočniť jadrový úder proti západným krajinám okamžite po tom, ako Ruskú federáciu zasiahne západný úder prostriedkami „dlhého doletu“. Najmä preto, že Rusko má vlastnú „vojnovú stranu“, ktorá pravidelne vyzýva na realizáciu takéhoto scenára.

Po všetkom, čo sa v posledných rokoch stalo, nemožno úplne vylúčiť ani prvú, ani druhú možnosť.

V tomto prípade je však latka hrozieb príliš vysoko na banálne vydieranie, ktoré už vyslovil osobne Putin, a nie Medvedev, služobne „posol apokalypsy“. Pokiaľ ide o jadrový úder na krajiny NATO, znamenalo by to svetovú vojnu a vzájomné utužovanie. A sotva si možno predstaviť, že Putin je na ňu pripravený len kvôli úderom raketami dlhého doletu na území Ruskej federácie. A vojenská situácia na fronte na Ukrajine nie je pre Rusko ani zďaleka kritická. Práve naopak – ruská armáda v súčasnosti postupuje.

Preto existuje „stredná“ verzia. Tá spočíva v tom, že Putinovým cieľom je „ukázať vážnosť zámerov“, aby sa téma hrozby jadrovej vojny dostala do popredia verejnej diskusie v západných krajinách s otázkou „sme pripravení na jadrovú vojnu kvôli Ukrajine? Sme pripravení na zničenie ľudskej civilizácie, pretože Ukrajina chce získať späť Melitopol a Mariupol?“. Moskva sa pravdepodobne domnieva, že odpoveď na tieto otázky bude pre Západ jednoznačne záporná. To prudko upraví mienku západnej spoločnosti a elít v prospech potreby kompromisov a globálnych dohôd s Ruskom o „novom svetovom poriadku“. Čo je, ako Putin opakovane dal najavo, jeho hlavným cieľom.

Zintenzívnená diskusia o hrozbe svetovej vojny môže ovplyvniť aj priebeh volieb v USA, kde ju už Trump aktívne využíva vo svojej kampani proti Harrisovej.

Aké kroky môže Putin podniknúť, aby ukázal „vážnosť zámerov“?

Už sme o nich písali. V krátkosti ich zopakujme.

Prvou možnosťou je priame ultimátum Západu so zoznamom požiadaviek, ktorých nesplnenie povedie k vojne medzi Alianciou a Ruskom. Alebo údery na krajiny NATO konvenčnými zbraňami s hrozbou jadrového úderu. V tomto prípade však musí byť Putin pripravený hrozbu uskutočniť v prípade odmietnutia požiadaviek, pretože nebude mať žiadny manévrovací priestor.

Druhá možnosť – údery proti Západu, ktoré nie sú priznané, alebo údery cudzími rukami. Napríklad sabotáže proti kritickej infraštruktúre (ropovody, elektrárne, podmorské komunikačné káble a pod.), kybernetické útoky, transfer zbraní Húsíom a pod. Táto verzia je v súčasnosti na Západe najpopulárnejšia pri hodnotení možnej reakcie Putina na údery „na diaľku“.

Treťou je zoznam nevojenských akcií, ktoré by však vyzerali ako príprava na jadrovú vojnu. Napríklad prerušiť všetky vzťahy s Britániou, ak táto bude súhlasiť s raketovými údermi. Alebo vyzvať ruských občanov, aby povinne opustili územie všetkých krajín NATO. Do tejto logiky zapadajú aj zmeny v jadrovej doktríne.

Ďalším radikálnym scenárom je jadrový úder na Ukrajinu. O čom sa hovorí už dlho. Vrátane Bidena. Našťastie však zatiaľ „atómovky“ neboli použité. Ukrajinská informačná oblasť sa zároveň k takejto perspektíve stavia veľmi ľahkovážne. Často sa možno stretnúť s názorom, že jadrový úder na Ukrajinu by nemal žiadny vplyv na priebeh vojny, ale poslal by Rusko do medzinárodnej izolácie a prinútil by Moskvu kapitulovať.

V skutočnosti je však jadrový úder pre Ukrajinu jedným z najhorších scenárov.

Nikto nemôže zaručiť, že reakcia svetového spoločenstva bude naozaj tvrdá. Je pravda, že v médiách sa objavili nepotvrdené správy, že USA pohrozili Moskve zničením jej flotily v prípade jadrového úderu na Ukrajinu. To (ako aj akýkoľvek iný variant vojenskej reakcie Západu) by však v podstate znamenalo vstup NATO do vojny s Ruskom a s pomerne vysokou pravdepodobnosťou by viedlo k použitiu jadrových zbraní zo strany Ruska (Rusko nebude schopné vzdorovať Aliancii konvenčnými zbraňami). Či NATO podstúpi takéto riziko v súvislosti s Ukrajinou, je otvorená otázka.

Čína a ďalšie krajiny globálneho Juhu sa opakovane postavili proti použitiu jadrových zbraní. Aká však bude ich reakcia, ak ich Kremeľ použije, nie je s určitosťou známe. Prerušia všetky vzťahy s Ruskou federáciou, čo spôsobí kolaps ich hospodárstva? Alebo sa budú báť zatlačiť Putina do kúta, aby sami nedostali jadrový úder?

Na všetky tieto otázky neexistuje jednoznačná odpoveď.

A ak po prvom jadrovom údere svetové spoločenstvo nepodnikne odvetné opatrenia, ktoré by zničili Rusko, Ukrajina bude mať len dve možnosti.

Prvou je prestať klásť odpor a kapitulovať. A v tomto prípade nepôjde o akceptovanie straty časti územia zastavením vojny na frontovej línii („kórejský scenár“), ktorý sa na Ukrajine často nazýva „kapituláciou“, hoci „kórejský scenár“ nie je kapituláciou – krajina si zachováva suverenitu, armádu a kontrolu nad väčšinou svojho územia. A my budeme hovoriť o kapitulácii v pravom slova zmysle – s obsadením celého územia krajiny ruskou armádou, rozpustením AFU, vymenovaním nových lídrov Ukrajiny Moskvou atď. Tak ako to bolo s Japonskom v roku 1945 po jadrových úderoch na Hirošimu a Nagasaki.

Druhá možnosť – v prípade odmietnutia kapitulácie by mohlo dôjsť k novej sérii jadrových úderov na Ukrajinu. Ak Kremeľ po prvom údere nedostane tvrdú „odpoveď“ od medzinárodného spoločenstva, je nepravdepodobné, že by ho niečo zastavilo pred novými údermi, ktoré skôr či neskôr zbavia Ukrajinu možnosti pokračovať v odpore.

Ak bude „odpoveď“ sveta naozaj tvrdá, čo by Rusko priviedlo na pokraj porážky, mohlo by to viesť ku globálnej jadrovej vojne.

Všetky tieto scenáre sú také hrozné, že by sa o nich chcelo povedať len jedno – nemôže sa to stať, pretože to sa jednoducho nemôže stať. Po vpáde Ruskej federácie na Ukrajinu v roku 2022, v ktorej pravdepodobnosť veril len málokto, však tento vzorec už nefunguje. Ukázalo sa, že aj tie najstrašnejšie možnosti sú, žiaľ, reálne.

O to viac, že na Ukrajine, na Západe aj v Rusku sú pozície „strany vojny“ veľmi silné. V Kyjeve a vo Washingtone sa hovorí, že sa netreba báť zvyšovať stávky, pretože Rusko sa neodváži použiť jadrové zbrane a nakoniec sa „ukľudní“. V Moskve sa hovorí, že sa netreba báť použiť jadrové zbrane alebo vyhlásiť ultimátum s hrozbou ich použitia, pretože Západ sa neodváži tvrdo reagovať a nakoniec sa „ukľudní“. Nakoniec sa však kalkulácie vojnových strán na oboch stranách frontovej línie môžu ukázať ako mimoriadne chybné a situácia sa vymkne spod kontroly.

Existuje len jeden spôsob, ako zabrániť najhoršiemu vývoju udalostí – čo najskôr zastaviť vojnu na Ukrajine.

Západ by mal Zelenského presvedčiť k zmene kurzu

Západ by mal Zelenského presvedčiť, aby sa vzdal svojho cieľa vrátiť územia, ktoré Rusko zabralo vojensky, a priznať, že Ukrajina na to nemá silu ani prostriedky, uviedol The Economist.

Podľa publikácie Ukrajina potrebuje „niečo oveľa ambicióznejšie“ ako Zelenského „plán víťazstva“ – „naliehavú zmenu kurzu“. Pretože obranné línie Ukrajiny „by sa mohli zrútiť skôr, ako“ sa vyčerpajú vojenské zdroje Ruska. Keďže energetický systém je už z veľkej časti zničený, únava Západu rastie a ukrajinská spoločnosť čoraz menej verí vo vyhliadky na úplné víťazstvo.

„Ukrajina musí naliehavo zmeniť kurz. Ľudia v krajine sú unavení z vojny. Rastie priepasť medzi úplným víťazstvom, ktoré mnohí Ukrajinci tvrdia, že chcú, a ich ochotou alebo schopnosťou zaň bojovať. Únava sa prejavuje aj v zahraničí. Ak bude Zelenskyj naďalej ignorovať realitu tým, že bude trvať na tom, že ukrajinská armáda môže získať späť všetky územia, ktoré od roku 2014 obsadilolo Rusko, odcudzí si priaznivcov Ukrajiny a ešte viac rozdelí ukrajinskú spoločnosť. Bez ohľadu na to, či Trump v novembri vyhrá alebo nie, jedinou nádejou na udržanie americkej a európskej podpory a zjednotenie Ukrajincov je nový prístup, ktorý sa začína tým, že lídri úprimne povedia, čo víťazstvo znamená. Ukrajinskí partneri musia Zelenského presvedčiť, že podpora Západu zostáva najdôležitejšou cenou v tejto vojne. Akokoľvek chce Zelenskyj vyhnať Rusko z celej Ukrajiny vrátane Krymu, nemá na to ani mužov, ani zbrane. Ani on, ani Západ by nemali uznať nárok Ruska na toto územie; namiesto toho by si mali ponechať znovuzjednotenie ako budúcu snahu,“ píše sa v publikácii.

Ako nový, realistickejší cieľ Ukrajiny vo vojne publikácia navrhuje udržanie frontovej línie a perspektívu, že sa Ukrajina „stane prosperujúcou, prozápadnou demokraciou“. Čo by znamenalo víťazstvo.

„Na oplátku za to, že pán Zelenskyj akceptuje túto pochmúrnu pravdu, musia západní lídri urobiť jeho hlavný cieľ vojny vierohodným tým, že poskytnú Ukrajine vojenský potenciál a bezpečnostné záruky, ktoré potrebuje. Ak Ukrajina dokáže dôveryhodne odoprieť Rusku akúkoľvek perspektívu ďalšieho postupu na bojisku, môže demonštrovať zbytočnosť ďalších veľkých ofenzív. Bez ohľadu na to, či bude podpísaná formálna mierová dohoda, je to jediný spôsob, ako ukončiť boje a zabezpečiť bezpečnosť, na ktorej bude v konečnom dôsledku spočívať prosperita a demokracia na Ukrajine,“ uviedol Economist.

The Economist tiež nalieha na USA, aby poskytli Ukrajine perspektívu vstupu do NATO, ale bez území zabratých Ruskom a s prísľubom, že v čase mieru nebudú rozmiestnené cudzie vojská.

Okrem toho sa publikácia domnieva, že „nefunkčná Ukrajina by sa sama mohla stať nebezpečným susedom“ pre Západ.

„Korupcia a nacionalizmus sú už na vzostupe. Ak sa Ukrajinci budú cítiť zradení, Putin by mohol zradikalizovať bojom zocelených vojakov proti Západu a NATO. Niečo podobné sa mu podarilo v Donbase, kde po roku 2014 premenil časť rusky hovoriacich Ukrajincov na partizánov pripravených ísť do vojny proti svojim krajanom,“ píše sa v publikácii.

Prečítajte si tiež:

• Rusku urobilo zmeny v jadrovej doktríne. Putin uviedol, kedy Rusko použije jadrové zbrane
• Prezident reaguje na Zelenského: Orgány by mali zvýšiť pohotovosť. Musia byť pripravené na jadrový incident na Ukrajine