O tom, že tu už naozaj idú žarty bokom, svedčí aj to, že sa na nás obrátil nemenovaný vlastenec z dobre informovaných kruhov a oboznámil nás s obsahom navrhovaného textu zmluvy. Ten statočný človek s veľkým znepokojením vypichol niektoré body navrhovanej zmluvy. Nevieme potvrdiť autenticitu tohto textu, pretože Lajčakove ministerstvo dohodu pripravuje tajne a text nie je verejný, ale nemáme ani dôvod mu neveriť.
Dotyčný píše, že takáto bilaterálna zmluva v navrhovanom znení, vzhľadom na niektoré nejednoznačné formulácie, môže predstavovať riziko jej zneužitia a poškodenia Slovenskej republiky, nakoľko výrazne zvýhodňuje americkú stranu. Hovorí tiež, že niektoré jej formulácie by sa v budúcnosti mohli stať problémovými pri rozdielnej interpretácii jednotlivými zmluvnými stranami:
„Návrh dohody je v niektorých prípadoch v rozpore Ústavou SR – podľa článku III odsek 3 musí Slovenská republika uľahčiť ozbrojeným silám USA a zmluvným dodávateľom prístup aj na súkromný pozemok a objekty, podľa článku XIV môžu ozbrojené sily USA zriadiť aj jednotky vojenskej polície, ktoré môžu pôsobiť aj v obciach susediacich s vojenskými objektmi (!). Ďalej podľa článku XXIV odsek 2 nemajú mať miestni (slovenskí) zamestnanci ozbrojených síl USA právo na štrajk, čo je taktiež v rozpore s Ústavou SR.
Návrh dohody umožňuje ozbrojeným silám USA a ďalším určeným osobám nerušený vstup do Slovenskej republiky a do určených priestorov bez toho, aby naše orgány mali možnosť obmedziť ich vstup, resp. odchod z nášho územia. Slovenská republika nemá možnosť ovplyvniť množstvo osôb ani dobu ich pobytu, tieto osoby podliehajú právomoci orgánov USA aj v trestnoprávnej rovine.
Podľa článku IV môžu ozbrojené sily USA „dočasne“ skladovať vojenskú techniku, materiál a zásoby v dohodnutých objektoch, pričom majú voči Slovenskej republike len informačnú povinnosť s výlučnou kontrolou k prístupu k tomuto materiálu. Slovenská republika nemá možnosť (!) ovplyvniť množstvo, druh ani dobu uskladnenia materiálu.
Podľa článku V sa síce objekty (budovy, stavby a konštrukcie) po ukončení výstavby stávajú majetkom SR, ale ozbrojené sily USA sú oprávnené ich používať do doby, „kým ich potrebujú“.
Nejednoznačné sú aj podmienky financovania zo strany Slovenskej republiky, resp. kompenzácie voči USA pri vrátení objektov do užívania Slovenskej republike.
V prílohe dohody sú dohodnuté objekty a zóny (letecké základne Kuchyňa a Sliač), tieto objekty však možno rozšíriť na základe písomnej dohody, pričom postačuje dohoda medzi ministerstvami obrany USA a SR.
Minimálna doba platnosti zmluvy je 11 rokov (desať rokov je platnosť bez možnosti vypovedania, jeden rok je vypovedacia lehota.
Na základe tejto dohody Slovenská republika môže stratiť štatút suverénneho štátu, nakoľko v niektorých oblastiach SR stratí možnosť kontroly nad príslušníkmi ozbrojených síl iného štátu, ktorí nebudú podliehať jurisdikcii SR (polícia, prokuratúra, súdy), nebude môcť ovplyvniť vstup osôb a vecí, vrátane zbraňových systémov, zbraní a munície, na územie Slovenskej republiky. To sa vzťahuje okrem príslušníkov ozbrojených síl USA aj na ich rodinných príslušníkov, zamestnancov a iné osoby. Slovenská republika sa zaviaže na poskytovanie objektov pre ozbrojené sily USA, pričom nebude schopná ovplyvniť spôsob ich využitia ani aktivity v nich vykonávané.
Z pohľadu medzinárodných právnych štandardov je návrh dohody jednoznačne nevyvážený v prospech strany USA. Ani na slovenskom Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí nie je na návrh dohody jednotný názor.“ Toľko informácie od anonymného zdroja.
Zdá sa, že sme svedkami veľmi závažného pokusu obmedziť štátnu suverenitu Slovenska. A žiaľ, vyzerá to tak, že je stále reálna hrozba, že ktorýsi judáš, za sumu smiešnych, priam urážlivých 105 miliónov dolárov – čo je menej, než napríklad cena piatich tankov AMX-56 Leclerc alebo polovice stíhačky F22 – spraví zo Slovenska banánovú republiku, do ktorej si budú môcť Američania legálne chodiť kedy chcú a ako chcú a navláčiť sem takmer čokoľvek, čo budú chcieť. A okrem iného tak definitívne spraviť zo Slovenska zaručený cieľ odvetných jadrových útokov zo strany napadnutej tretej krajiny, v prípade pokusu šíriť demokraciu, humanizmus a ľudské práva smerom na východ a ukončiť tak jednu geologickú epochu na tejto planéte.
Ivan Lehotský