Denník N mieri do škôl s novým projektom. Ministerstvo si umýva ruky

Bratislava 7. augusta 2024 (HSP/Foto:screenshot)

Aktualizované 7. augusta 2024 11:20

Denník N pripravil ďalší tzv. „vzdelávací“ magazín, tentokrát k „80 rokov SNP“ a chce ho dostať zdarma do škôl

Už od roku 2017 “vzdeláva” naše deti s požehnaním Ministerstva školstva Denník N. „Pomáhame pedagógom a študentom rýchlejšie sa zorientovať v dôležitých témach a získať overené fakty z dôveryhodných zdrojov, spracované zrozumiteľnou formou“, uvádzajú autori projektu „Príručky Denníka N pre školy“ na webovej stránke.

Ako uvádza ďalej na stránke „Obsah autorsky zabezpečuje redakcia spolu s odborníkmi.“

Za 8 rokov „pomohli“ títo údajní odborníci „zorientovať“ učiteľov a študentov v týchto oblastiach:

Mnohé z týchto príručiek sa dajú zadarmo stiahnuť priamo z web stránky projektu.

Dnes si tí, čo majú na veci, čo sa okolo nás dejú ten „jediný správny názor“ si do hľadáčika zobrali najvýznamnejšiu udalosť v našich novodobých dejinách, Slovenské národné povstanie. O aký pohľad na SNP chce Denník N obzor našich ratolestí rozšíriť?

„Tento rok si pripomíname 80 rokov Slovenského národného povstania, ktoré nám na poslednú chvíľu zabezpečilo miesto medzi víťazmi vojny. Povstanie nebolo úspešné, ale bolo dôkazom, že nie celá krajina podporuje fašizmus. Odkaz SNP je dôležitý aj dnes, keď sa k moci znovu tlačia nacisti a extrémisti, a keď ho zneužívajú politici, ktorí ohrozujú slobodu a demokraciu na Slovensku.“, uvádza na stránke tohoto projektu, na ktorej sa uchádza o finančnú podporu.

V Magazíne dáva odpovede aj na tieto otázky:

„Kto bol kto v povstaní? A bolo SNP naozaj komunistickou akciou? Ako sa k povstaniu staval prezident fašistického Slovenského štátu Jozef Tiso? Akú rolu zohralo v bojoch celej druhej svetovej vojny? Akú rolu zohrali médiá a propaganda?“

Autori projektu tvrdia že v ére, keď žijeme obklopení dezinformáciami o Pandémii, či vojne na Ukrajine, chcú ponúknuť učiteľom a mladým ľuďom pravdivé zhrnutie historických faktov. Redaktori podľa autorov projektu si podporu zaslúžia, lebo sa „sa vzdelávaniu venujú systematicky a zúčastňujú sa besied na školách. Pričom, čo sa odkazujú na „Mediálna výchova: Príručky o dezinformáciách, kritickom myslení a fungovaní médií“ ako aj na „Čo som zažil na školách: závislých od TikToku, toxické reči o ženách, skutočnú aj vymyslenú kyberšikanu“, čo je článok redaktora Denníka N Vladimíra Šnídla. V článku z 27. júna 2024 autor opisuje svoje čerstvé skúsenosti z besied so žiakmi základných a stredných i vysokých škôl.

Hlavným editorom magazínu o povstaní pre školy je šéfredaktor Matúš Kostolný, texty pripravujú Roman Pataj, Andrej Bán, Dušan Mikušovič, Daniel Vražda, Tomáš Gális, Lucia Osvaldová a Oliver Rehák.

Akou akreditáciou MŠ vzdelávať naše deti pán redaktor Denníka N disponuje?

Autori predošlých vzdelávacích projektov

Do ostatného „čísla“ Magazínu N, ktorý sa venoval 20. výročiu od vstupu Slovenska do EÚ, svojimi „múdrami“ prispeli.

Je možné v ňom nájsť aj takúto faktografickú perlu o tom, kto môže za náš vstup do EÚ:

Hoci autor článku reportér Tomáš Čorej v perexe článku „Moment, keď sa spojili aj úhlavní nepriatelia uvádza „Pre vstup Slovenska do Európskej únie bolo kľúčové referendum v roku 2003. Za členstvo sa vtedy postavili aj súperi premiéra Mikuláša Dzurindu. Po 20 rokoch od vstupu spomínajú, ako vyzerali tie najdôležitejšie momenty“ a na rôznych miestach v článku cituje „hrdinov“ nášho vstupu, ktorými sú podľa autora ako Dzurinda a Mikloš, že bez pomoci Mečiara by to nedali, do 8mičky vyvolených  sa mu nevošiel.

Odborník na naše novodobé dejiny s ambíciou vzdelávať naše deti Tomáš Čorej je reportérom zahraničnej redakcie, píše pre Denník N od roku 2018, aj je študentom na Bratislavskej medzinárodnej škole liberálnych štúdií (BISLA).

V ďalšom článku cituje reportér Pavol Štrba v perexe šéfa Kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku Robert Sermeka „Keď niekto hovorí o zrušení veta a o tom, ako to ohrozí našu suverenitu a naše národné záujmy, nie je to celkom tak“. Takto nejako zneli pred ostatnými eurovoľbami vyjadrenia progresívcov. Takto by podľa „odborníkov“ z Denníka N mali vnímať právo veta a našu suverenitu naše deti?

Odborník na EÚ Pavol Štrba, ktorý sa porozprával s Róbertom Sermekom, pracuje v zahraničnej redakcii Denníku N 1 rok. Predtým bol v SME, Aktualitách, spolupracoval s portálom Politico, britskou BBC či denníkom New York Times.

V ďalšom článku sa editor Rastislav Kačmar pri svojom tvrdení, že „Členstvo v EÚ považujeme za dobrú vec“ odvoláva na ostatný prieskum Eurobarometra.

Zaujímavosťou prieskumu je, že v tomto autorom analyzovanom prieskume z pomedzi hodnôt, ktoré by mala EÚ prioritne chrániť výrazne najviac hlasov dostala od obyvateľov EÚ „ochrana mieru“. Napriek tomu novozvolený EP prijal prvou svojou rezolúciou podporil pokračovanie vojny na Ukrajine a ostro odsúdil Orbánové mierové cesty do Ruska a Číny. Koho Európsky parlament zastupuje?

Tento ďalší odborník na vzdelávanie našich detí Rastislav Kačmar štyri roky pôsobil v mimovládke Euroatlantické centrum a v Denníku N pracuje ako online editor a reportér zahraničia. Venuje sa najmä USA a španielsky hovoriacim krajinám. Pripravuje Svetový newsfilter.

S ďalšími „múdrami“ prispel vydavateľ portálu Euroactiv Radovan Geist, ktorý sa snaží čitateľa presvedčiť, že aj napriek podpory vojny a žiadnej vyvinutej mierovej iniciatíve vo vojenskom konflikte na Ukrajine, je EÚ mierovým projektom. Tento prispel aj s článkom na tému „Ako sa šíria dezinformácie“, pričom podľa autora je práve dezinformáciami je náš postoj k EÚ ovplyvnený. „Európska únia zakáže používať slovo Vianoce. Krajiny, ktoré neprijímajú migrantov, nedostanú eurofondy. V mene ochrany životného prostredia nás Brusel prinúti jesť hmyz. A zakáže používať toaletný papier“, uvádza, aby zaujal nezmyselne v perexe.

Barbara Zmušková pridala článok u uznesení EP z dielne Progresívneho Slovenska o ohrození právneho štátu na Slovensku, ktoré vlastizradne predložili na rokovanie EP, kvôli krokom legitímnej vlády zákonom zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry a upraviť trestné kódexy.

Ďalšími autormi článkov sú: Zuzana Gábrižová (Euroactiv),  Ivan Krastev a Mark Leonard (Guardian), Šimona Tomková

Na konci príručky zistíme, kto pravdepodobne najvýznamnejšie podporil tento konkrétny projekt podporil.

Kto vzdelávací projekt Denníka N podporuje?

Nemenej dôležite ako, kto príručky, ktoré by mali doplniť vedomosti našich detí tými správnymi vedomosťami je vedieť, kto tieto vzdelanostné projekty financuje, aby sa mohli k našim ratolestiam a učiteľom dostať „zadarmo“.

„Denník N vydáva od roku 2017 edíciu vzdelávacích príručiek, od roku 2018 pod hlavičkou Združenia priateľov Denníka N o. z.“, pričom „Tlač je financovaná v grantovej spolupráci s partnermi, ale najmä s čitateľmi prostredníctvom crowdfundingových kampaní.“, ako je uvedené na stránkach projektu. Peter Pellegríni 12.11.2023 zaradil túto mimovládku medzi tie neušľachtilé.

Podľa portálu Finstat.sk, Združenie už niekoľko rokov po sebe hospodári so stratou:

Asi tí čitatelia prispievajú málo, keď toto „dobro“ pre naše vzdelávanie financujú veľké nadácie. Nadácia O2 v rámci boja proti hoaxom podporila z grantu „Vráťme rozum na internet 12 projektov sumou 60 000 EUR. Z toho:

Nadácia Pontis cez Fond SK-Nick podporil sumou 7 367,45 EUR vydanie príručky „Nástrahy internetu – vzdelávacia príručka pre školy“

Nadácii O2 vďačíme aj za príručku „Dezinformácie (Vzdelávacia príručka N Magazínu distribuovaná na základné a stredné školy a systematicky využívaná pri výukovom procese)“, ktorú nadácia podporila sumou 7 500 EUR. A 4 000 EUR sa dostalo Združeniu priateľov Denníka N za príručku „30 rokov Novembra“ z grantu „Sloboda nie je samozrejmosť“.

Ďalším podporovateľom Združenia je Nadácia EPH. Nadácia podporila vydanie a distribúciu príručiek: „100 rokov ČSR“, „Prečo ostať žiť na Slovensku“, „Mýty o Európskej únii“, cieľom ktorej bolo zabezpečenie lepšej informovanosti študentov, učiteľov a ich rodín pred eurovoľbami 2019 a zvýšenie pravdepodobnosti ich informovaného rozhodovania, ako voličov.

Dennik N na školách už dlho trápi voličov súčasnej vládnej koalície. A napriek tomu, že voľby vyhrali ich zástupcovia, príručky sa na školy distribuujú aj naďalej. Tou najnovšou chce Denník N distribuovať zadarmo „pravdy“ o Slovenskom národnom povstaní. Dokedy sa na toto „dovzdelávanie“ budeme prizerať?

Ako vidí vzdelávanie mládeže prostredníctvom Denníka N Ministerstvo školstva?

Oslovili sme Odbor komunikácie a marketingu Ministerstva školstva , výskumu, vývoja a mládeže SR a požiadali o stanovisko ministerstva k tejto aktivite. Odpovede ministerstva prinášame v plnom znení.

Čo si myslíte o tom, že sa Denník N, súkromný denník, médium Progresívneho Slovenska, snaží takýto magazín dostať do škôl?

Je takýto magazín v súlade s učebnými plánmi MŠ?

Dnes je v kurze kriviť históriu, hlavne históriu 2. sv. vojny, aby sa oslabila úloha Ruska pri porážke fašizmu a oslobodení Európy od neho. Ako vníma tento trend?

Podľa informácií z propagačnej stránky Magazína N:

„Denník N vydáva od roku 2017 edíciu vzdelávacích príručiek, od roku 2018 pod hlavičkou Združenia priateľov Denníka N o. z.“

„Publikácie doteraz zdarma získalo 463 013 študentov a zasielame ich niekoľkokrát ročne na viac ako 580 škôl po celom Slovensku (údaj k marcu 2024). Dvojjazyčné N magazíny posielame školám s vyučovacím jazykom maďarským na Slovensku a aj školám v Maďarsku, ak o to prejavia záujem. Počet spolupracujúcich učiteľov sme už rozšírili na takmer 680.“ Ako sa ministerstvo stavia k tejto doplnkovej formy vzdelávania? Deje sa tak pod kontrolou ministerstva?

„Obsah autorsky zabezpečuje redakcia spolu s odborníkmi.“ Kto sú títo odborníci? Sú to odborníci, ktorí majú akreditáciu vzdelávať naše deti?

„Tlač je financovaná v grantovej spolupráci s partnermi, ale najmä s čitateľmi prostredníctvom crowdfundingových kampaní.“ Podporuje ministerstvo finančne (grantami) tento projekt?

„Sme v kontakte aj s metodicko-poradenskými centrami, občianskymi združeniami, knižnicami, skautskými oddielmi, aktívnymi jednotlivcami a pod.“, Spolupracujú s Magazínom N metodicko-poradenské centrá MŠ?

Keď sa v roku 2015 Slovenskí branci dobrovoľne snažili na školách zvyšovať povedomie vlastenectva, učili základy sebaobrany, narábať so strelnými zbraňami, ukazovali prvú pomoc, mali protidrogovú prednášku a ukážky zbraní a výstroja bol z toho veľký povyk, aj v Denníku N a jemu blízkych mimovládkach. Dnes sami aktivisti z Denníka N robia prednášky po školách, distribuujú vzdelávacie príručky. Je to podľa Vás v poriadku? Kto okrem ministerstva môže naše deti vzdelávať a kto nie? A prečo?

Ministerstvo zhrnulo odpovede na všetky položené do jednej vety:

„Distribúcia takýchto materiálov do škôl je v kompetencii jednotlivých riaditeľov škôl, ktorí majú možnosť rozhodovať o vhodnosti a využití materiálov v rámci vzdelávacieho procesu.“

Rodičia je to na vás, ak chcete, aby Vaše deti neboli vzdelávané Denníkom N, musíte pôsobiť na vedenie školy sami. Na druhej strane z vyjadrenia ministerstva školstva vyplýva, že sa do škôl môžu vrátiť Slovenskí branci.