Bratislava 2. marca 2023 (HSP/Foto:Facebook)
Pochody za mier a neutralitu Slovenska prebehli naprieč celým Slovenskom už vo viac ako dvadsiatich slovenských mestách a pridali sa aj ďalšie mestá, ktoré sa oficiálne nenachádzali na zozname. Tisíce Slovákov odpochodovalo desiatky kilometrov za mier. Občianska iniciatíva nabrala na sile a účasť v Bratislave sľubujú tisícky Slovákov. K Pochodom za mier a neutralitu Slovenska sa v Bratislave pripojí aj ďalšia iniciatíva- Matky za mier. Čo odkážu Slováci prezidentke i vláde?
Okrem toho, že dátum 3.3., je Svetovým dňom modlitieb, stane sa aj symbolom pochodu Slovákov na prezidentský palác. Okrem mierového zhromaždenia pred Prezidentským palácom o 17.00 hod sa zúčastnený dav má vydať aj na pochod k americkej (pravdepodobne aj ruskej a ukrajinskej) ambasáde.
K Pochodu za mier a neutralitu Slovenska, sa má pridať aj ďalšia iniciatíva – Matky za mier. Iniciatíva vznikla ako odpoveď na strach, hnev, neistotu a zároveň odhodlanie žien ochrániť to, čo najviac milujú: „Matky svojich synov, staré mamy svojich vnukov, ženy svojich mužov a sestry svojich bratov.” Matky za mier prinesú do Bratislavy posolstvo, ktoré spája mamy naprieč celým svetom.
„Žiadna mama si nepraje aby život jej dieťaťa vyhasol a už vôbec nie v nezmyslenej vojne, ktorú vedú politici,” uvádza organizátorka iniciatívy Matky za mier, K. Boková.
Posledné mesto, ktoré sa pred finálovým pochodom na Prezidentský palác pridalo k mierovému hnutiu, mimo oficiálneho zoznamu, bolo mesto Partizánske. Pochody za mier a neutralitu Slovenska vznikli, ako občianska iniciatíva. Vo výzve k pochodom za mier sa uvádza, že: „Rozhoduje o nás pár ľudí, ktorým nejde o ľudí ani o našu vlasť. Ich rozhodnutia nie sú našimi rozhodnutiami. Ich názory nie sú našimi názormi. Ich túžba po vojne nie je našou! MY CHCEME MIER!”, uvádza sa vo výzve občanov- Ľudia ľuďom, spolu za mier.
Vo výzve za mier a neutralitu Slovenska zároveň organizátori protestu odmietajú dodávky zbraní na Ukrajinu, ktoré podporujú vojnu. Odmietajú aj poskytovanie záruk za ukrajinský dlh Slovenskou republikou a zároveň žiadajú zastavenie „dotovanie vojny našimi peniazmi a zbraňami”.
„Zbrane podporujú vojnu, nesúhlasíme s prechodom vojenskej techniky cez naše územie, nesúhlasíme a ostro sa ohradzujeme proti agresívnym vyhláseniam našej vlády, MY chceme mier a vojenskú neutralitu! My odmietame zaťahovanie Slovenska do vojnového konfliktu! MY ĽUDIA hovoríme stačí, zastavte to!”, uvádza sa v závere výzvy.
V prípade vysokej účasti Slovákov na mierovom pochode v Bratislave by to mohlo predznamenávať, ako Slováci vnímajú zahraničnú politiku odvolanej vlády, ale i samotný postoj prezidentky k dodávkam zbraní na Ukrajinu. Ako „bezpečnostné riziko” ju označili mnohí občania na námestiach. Mierové „pnutie” v uliciach okrem už skôr spomínaných dôvodov, môže vyvolávať aj neskorší termín predčasných volieb. Frustrácia i hnev v národe trvá už mimoriadne dlho a to od prvého zberu podpisov na referendum, kedy bola v spoločnosti najvyššia miera nespokojnosti s pomermi v krajine. Keď sa prezidentka obrátila na Ústavný súd a ten následne zmietol referendum zo stola, mnohí občania poukazovali na snahu hlavy štátu nechať nespokojnosť Slovákov s pomermi v krajine postupne „vyhniť”. Iniciatíva za mier však potvrdila, že Slováci sa zmobilizovať vedia. Hlavne v čase, keď iskra vojny môže zasiahnuť aj ich vlastné životy a to neuváženými krokmi súčasnej vlády, ktorá už naozaj nikoho nereprezentuje.
0.0°C
.jpg)
