Čaputová k Deklarácii o zvrchovanosti: “Suverenita štátu je dôležitá hodnota a môže byť v súlade s európskymi hodnotami” Heger hovorí o jednom z dôležitých politických krokov k vytvoreniu samostatnej SR

Bratislava 17. júla 2021 AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP/Foto:TASR-Michal Svítok, Lukáš Grinaj, Jakub Kotian, Jaroslav Novák, Slovenské hnutie obrody)

Deklarácia o zvrchovanosti SR bola dôsledkom predchádzajúceho vývoja, keď sa slovenská politická reprezentácia nedokázala dohodnúť s českou reprezentáciou na podobe štátoprávneho usporiadania republiky. Pri príležitosti 29. výročia prijatia tohto dokumentu to pre TASR uviedla prezidentka SR Zuzana Čaputová

“Vtedajšia národná rada preto deklarovala zvrchovanosť Slovenskej republiky ako základ suverénneho štátu slovenského národa. Treba tiež pripomenúť, že touto deklaráciou národná rada prijala aj záväzok rešpektovať práva každého jedného občana vrátane národnostných a etnických menšín a zaviazala sa dodržiavať demokratické a humanistické odkazy Európy,” spresnila s tým, že suverenita štátu je dôležitá hodnota a môže byť v súlade s európskymi hodnotami a s rešpektom k iným.

Sme rodina: Prijatie Deklarácie o zvrchovanosti SR je dôležitý medzník histórie

Hnutie Sme rodina považuje prijatie Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky za dôležitý medzník v histórii krajiny. Predstavuje prvý krok k samostatnosti Slovenska.

“Slováci prijatím tohto dokumentu vyjadrili jednoznačne svoj postoj, že sú za zvrchovanosť Slovenskej republiky. Je dôležité, aby sme si ako národ túto udalosť pripomínali, pretože v texte deklarácie je zhrnuté tisícročné úsilie o národnú slobodu, vďaka ktorej sa Slovensko posunulo tam, kde je momentálne,” doplnilo.

Svoje vyjadrenie pripojil aj predseda parlamentu a líder hnutia Boris Kollár

V texte Deklarácie Slovenskej národnej rady (SNR) o zvrchovanosti SR je zhrnuté naše tisícročné úsilie o národnú slobodu.

“Poslanci jej prijatím dali jasne najavo, že chcú dosiahnuť zásadnú politickú zmenu. Deklarovaním štátnej suverenity sa Slovensko vydalo na cestu samostatnosti a Slováci sa prijatím tohto historického dokumentu jednoznačne vyjadrili, že sú za zvrchovanosť Slovenskej republiky,” uviedol.

Šéf parlamentu tvrdí, že voľby v roku 1992 ukázali, že existuje široká vôľa slovenského obyvateľstva žiť v suverénnom a demokratickom štáte.

“Politické sily, ktoré sa v predchádzajúcom volebnom období stavali proti suverenite, odišli z politickej scény a bolo logické, že v najbližšie možnom termíne po voľbách – 17. júla 1992 – bola vyhlásená Deklarácia o suverenite SR,” zdôraznil na sociálnej sieti.

Kollár upozornil, že medzičasom SR vstúpila do viacerých integračných a obranných zoskupení, ktorým musela poskytnúť časť svojej suverenity. “Nesmieme však zabúdať na to, že primárnu suverenitu aj v integračných zoskupeniach má SR a že v niektorých otázkach sa SR nikdy nesmie vzdať svojej suverenity, ak sa chce slovenský národ a s ním žijúce národnostné menšiny zachovať ako samostatná národná entita,” podotkol s tým, že sa to týka suverénneho rozhodovania v otázkach etických, náboženských, kultúrnych, sociálnych, rodinných a mnohých ďalších.

OĽaNO: Štátnu zvrchovanosť považujeme za najdôležitejšiu hodnotu

Predseda poslaneckého klubu Michal Šipoš poukázal na to, že Slovensko dlhé roky doplácalo na rôznych falošných politikov, ktorí sa síce radi oháňali slovenskou vlajkou, ale ich skutočným záujmom bolo vysávanie štátnych peňazí.

“To viedlo k enormným škodám a obrovskému investičnému a modernizačnému dlhu takmer vo všetkých verejných službách. Hnutie OĽANO dostalo v posledných voľbách silný mandát práve na to, aby sme vrátili Slovensko späť jeho občanom,” povedal s dôvetkom, že pocit pravého vlastenectva spočíva aj v tom, že ľudia nadobudnú pocit, že žijú v spravodlivom štáte.

Poslanec Národnej rady (NR) SR a predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR Milan Vetrák (OĽANO) doplnil, že v tento deň si zároveň spomína na všetkých, ktorí v minulosti dobrovoľne alebo nútene opustili vlasť a v zahraničí naďalej venovali veľa úsilia tomu, aby sa zo Slovenska stal opäť samostatný, zvrchovaný a demokratický štát.

“Slovenská diaspóra v zahraničí významným spôsobom prispela k tomu, že sa Slovensko stalo zvrchovaným štátom a aj v zmysle Ústavy SR považujeme jej príslušníkov za integrálnu súčasť štátotvorného slovenského národa,” uzatvoril.

Premiér Eduard Heger považuje Deklaráciu za jeden z dôležitých politických krokov k vytvoreniu samostatnej Slovenskej republiky.

“Za dôležité považujem, že sa v nej Národná rada SR zaväzovala rešpektovať práva každého občana, národov, národnostných menšín a etnických skupín, demokratické a humanistické odkazy Európy a sveta. Žiaľ, nie vždy vládnuce politické reprezentácie postupovali v súlade s touto deklaráciou,” uviedol.

Premiér doplnil, že sa snaží viesť vládu v súlade s hodnotami, ku ktorým sa vtedajšia národná rada formou deklarácie prihlásila. Považuje ich za správne.

SaS: Prijatie Deklarácie o zvrchovanosti SR bol dôležitý krok k samostatnosti

Prijatie Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky bol podľa koaličnej strany Sloboda a Solidarita (SaS) dôležitý krok k samostatnosti.

Ako uviedol podpredseda Národnej rady (NR) SR Milan Laurenčík (SaS), túžba žiť samostatne sa premietla do textu, ktorý prijala Slovenská národná rada (SNR). “Táto deklarácia je pre nás záväzkom, aby sme sa správali zodpovedne, a tak riadili aj štát. Aj preto si musíme pripomínať tento dôležitý deň a tých, ktorí sa postavili za samostatnosť Slovenska,” uviedol s tým, že toto rozhodnutie sa ukázalo aj napriek ťažkostiam ako správne.

SNS: Myšlienky deklarácie zvrchovanosti SR ukazujú svoju nadčasovosť

V kontexte udalostí, ktoré sa v súčasnosti v Európskej únii (EÚ) dejú, sa ukazuje nadčasovosť myšlienky deklarácie zvrchovanosti Slovenskej republiky. Pri príležitosti 29. výročia tejto udalosti to pre TASR povedala hovorkyňa SNS Zuzana Škopcová.

Národniari pri tejto príležitosti poukázali na EÚ, ktorá podľa nich zlyháva napríklad v otázke migrácie. Jej pôsobenie v boji s novým koronavírusom označila ako bezduché.

“Namiesto toho, aby sa hľadali systémové riešenia, štáty zatvárajú hranice a v poslednom období sú tlačené na odkúpenie očkovacích látok, ktoré nakúpil Brusel, pričom sa popierajú základné hodnoty EÚ, sloboda rozhodovania jednotlivých štátov, zvrchovanosť jednotlivých štátov,” uviedla SNS s tým, že verí, že si Únia cestu z problémov nájde.

Slovensko si podľa mimoparlamentnej strany musí zachovať svoju suverenitu a zvrchovanosť, ale zároveň si ju aj musí pripomínať.

“Napätie, ktoré je v súčasnej dobe, však zväčšuje riziko rozpadu EÚ. Mali by sme si brať príklad z boja za svoju suverenitu z okolitých štátov, najmä Maďarska a Poľska,” dodali národniari.

V. Remišová vyzvala v deň Deklarácie o zvrchovanosti SR Slovákov na súdržnosť

Predsedníčka koaličnej strany Za ľudí Veronika Remišová (Za ľudí) vyzvala občanov Slovenska na súdržnosť a spoločnú zodpovednosť za krajinu.

“Po dlhých rokoch snáh na sebaurčenie sme ako občania Slovenska dosiahli zvrchovanosť a o svojich osudoch a smerovaní našej krajiny rozhodujeme len sami. Je len našou spoločnosťou zodpovednosťou, kam a ako rýchlo sa bude naša krajina uberať,” uviedla Remišová s dôvetkom, že silou a bohatstvom Slovenska sú práve ľudia.

Presvedčená je o tom, že cit a odhodlanie chrániť Slovensko ako demokratickú krajinu sú pevne zakorenené v každom občanovi aj v predstaviteľoch štátu. Doplnila, že sila Slovákov, ich odhodlanie a jednota má najväčší význam práve v ťažkých časoch.

Smer-SD: Prijatie deklarácie malo symbolický, ale výrazný politický rozmer

Prijatie Deklarácie o zvrchovanosti SR malo síce deklaratívny a symbolický, ale v čase vtedajších vrcholiacich rokovaní o novej podobe spolužitia Čechov a Slovákov výrazný politický rozmer. Uviedla to strana SMER-SD na sociálnej sieti s tým, že Slovenská národná rada (SNR) schválila deklaráciu veľkou väčšinou 113 hlasov z celkovo 147 prítomných poslancov.

Strana tvrdí, že tento pamätný deň patrí medzi najvýznamnejšie dni v histórii Slovenska aj preto, že deklaroval zrelosť budovať vlastný demokratický a právny štát.

“Žiaľ, po nástupe novej vlády pozorujeme demontáž toho, čo sa Slovensku podarilo vybudovať za dlhé desaťročia. V priamom prenose vidíme rozklad demokracie a podkopávanie základov právneho a sociálneho štátu,” zdôraznili sociálni demokrati.

Spolu: Pamätný deň nám pripomína, k čomu vedie populizmus

Pamätný deň Deklarácie o zvrchovanosti SR nám pripomína, k čomu vedie populizmus, pred ktorým sa musíme mať na pozore aj dnes. Pri príležitosti 29. výročia prijatia tohto dokumentu to pre TASR uviedli z mimoparlamentnej strany Spolu.

“Je pripomienkou toho, ako vládna moc bez súhlasu občanov Slovenska začala proces rozdelenia spoločného štátu s Čechmi,” zdôraznili.

Tvrdia, že aj keď sa vtedajší vrcholní predstavitelia oháňali vznešenými slovami o hrdom národe, neskoršie obdobie tzv. mečiarizmu ukázalo, že táto hrdosť bola falošná.

“Bola iba cieľom k získaniu moci a k osobnému obohateniu sa vtedajších vrcholných predstaviteľov vlády. Tento pamätný deň nám pripomína, k čomu vedie populizmus, pred ktorým sa musíme mať na pozore aj dnes. Zároveň nám naše členstvo v EÚ ukazuje, že dokážeme byť hrdým a sebavedomým národom aj bez zbytočného hecovania nacionalistických vášní,” doplnili.

Hlas-SD: Deklarácia o zvrchovanosti SR bola významným aktom

Deklarácia o zvrchovanosti SR bola významným aktom, ktorý zadefinoval právo slovenského národa na sebaurčenie a bol významným krokom k naplneniu vlastnej štátnosti. Na sociálnej sieti to uviedla opozičná strana Hlas-SD.

“Sme presvedčení, že tento dátum si treba pripomínať ako jeden z významných dní Slovenskej republiky a konať tak, aby život ľudí na Slovensku napĺňal ideály, s ktorými sme samostatnú Slovenskú republiku zakladali,” zdôraznili.

PS: Takmer 30 rokov od deklarácie je vízia zvrchovanosti SR naplnená

Pre TASR to povedal nezaradený poslanec Národnej rady (NR) SR Tomáš Valášek z mimoparlamentnej stany Progresívne Slovensko (PS).

“Tou novou výzvou je ukázať, či vieme so štátnosťou naložiť zodpovedne,” dodáva Valášek.

Pýta sa, či aj budúce generácie budú mať šancu prosperovať, žiť v tolerantnej spoločnosti a v zelenej krajine, ktorá si ctí svoje prírodné zdroje.

“Lebo politická trieda až na pár výnimiek urobila tejto krajine v posledných rokoch ‘medvediu službu’ rozkrádáním, šírením nenávisti a drancovaním lesov. Slovensko má na viac,” spresnil s tým, že najlepšou cestou, ako si zvrchovanosť uctiť, je správať sa k tejto krajine a k jej ľuďom slušne, chápavo a zodpovedne.

Stanovisko Róberta Šveca, predsedu Slovenského Hnutia Obrody

Slovenky a Slováci! Dnes, pamätným dňom Slovenskej republiky, oslavujeme výročie prijatia Deklarácie SNR o zvrchovanosti Slovenskej republiky (17. júl 1992).

Ale ešte aj dnes, 29 rokov po, dostávajú v liberálnych médiách veľký priestor ľudia a ich hodnotoví pohrobkovia, ktorí začiatkom 90. rokoch 20. storočia bojovali proti obnoveniu slovenskej štátnosti, zotrvávali na pozíciách čechoslovakizmu a nekriticky velebili Václava Havla. Neprajníci slovenskej slobody aj dnes argumentujú tým, že prijatie deklarácie bola provokácia slovenských nacionalistov a šíria bludy o tom, že obnoveniu slovenskej štátnosti malo predchádzať referendum.

Ak by sme prijali takéto videnie sveta ľudí, ktorí hodnotovo poblúdili, tak potom by sme za provokáciu museli pokladať všetky emancipačné prejavy národov a spoločenstiev, vrátane prijatia Deklarácie nezávislosti USA.

Pokiaľ ide o referendum. Otázka znie, koľko štátov na svete vzniklo na základe referend a koľko štátov na svete vzniklo na základe rozhodnutia reprezentantov národa? A či sa zjednotilo Nemecko v roku 1871 na základe referenda alebo na základe rozhodnutia nemeckej elity? A či vznikla ČSR v roku 1918 na základe referenda alebo na základe rozhodnutia predstaviteľov Slovákov a Čechov? A posledný príklad. Rozpad bývalého Sovietskeho zväzu. Koľko štátov vzniklo na jeho troskách? A v koľkých týchto štátoch prebehlo celonárodné referendum o budúcnosti jednotlivých národov a v koľkých rozhodli politické elity o vzniku štátov “bez mandátu” od občanov?

Rozhľadený a inteligentný človek chápe súvislosti dejín. Jedno je isté. Ak by sme dnes nemali našu druhú Slovenskú republiku, dopadli by sme ako Moravania, Slezania a iní, ktorí sú dnes iba zemepisným pojmom bez svojho národného a štátneho ukotvenia.

Vážim si všetkých ľudí, umelcov, politikov, ako aj občianskych aktivistov, ktorí začiatkom 90. rokov 20. storočia bojovali za obnovenie slovenskej štátnosti. Ďakujem.

V sobotu uplynulo 29 rokov od prijatia Deklarácie Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti SR. Slovenský parlament dokument schválil 17. júla 1992, v čase, keď bola Slovenská republika ešte súčasťou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) a uskutočňovali sa rokovania českej a slovenskej reprezentácie o ďalšom usporiadaní zväzkov medzi Slovákmi a Čechmi. Prijatie deklarácie ako jednostranný krok Slovenska posunulo tento proces k dohode o rozdelení Česko-Slovenska.

Výročie prijatia Deklarácie o zvrchovanosti SR je na základe zákona Národnej rady (NR) SR z 20. októbra 1993 pamätným dňom SR.