Dávate svoje batoľa pred televíziu? Toto by ste si mali prečítať

Bratislava 28. januára 2024 (HSP/ Drexel.edu/ Foto: Pixabay)

Dávate svoje batoľa pred televíziu? Nové údaje prezentované v Drexel.edu naznačujú, že by ste tým mohli poškodiť jeho schopnosť spracovať okolitý svet

Podľa údajov výskumníkov z Drexel’s College of Medicine, ktoré boli začiatkom januára zverejnené v časopise JAMA Pediatrics, sa u bábätiek a batoliat vystavených sledovaniu televízie alebo videa môže zvýšiť pravdepodobnosť netypického zmyslového správania. Odborníci medzi také správanie radia napríklad nezúčastnenosť a nezáujem o činnosti, vyhľadávanie intenzívnejšej stimulácie v prostredí alebo zahltenie vnemami, ako sú hlasné zvuky alebo jasné svetlá.

Skúmali TV a DVD

Podľa výskumníkov sa u detí, ktoré boli do svojich druhých narodenín vystavené väčšiemu sledovaniu televízie vyvinulo atypické správanie v oblasti spracovania vnemov – ako napríklad “vyhľadávanie vnemov” a ” uhýbanie pred týmito vnemami”, ako aj “nízka koncentrácia” – a teda deti boli menej citlivé alebo pomalšie reagovali na podnety, ako napríklad na oslovenie ich menom.

Schopnosti spracovania zmyslov odrážajú schopnosť tela efektívne a primerane reagovať na informácie a podnety prijímané jeho zmyslovými systémami. Napríklad na to, čo batoľa počuje, vidí, čoho sa dotýka a čo ochutnáva.

Dotazník ITSP

Tím získal údaje z rokov 2011 – 2014 o sledovaní televízie alebo DVD bábätkami a batoľatami vo veku 12 – 18 a 24 mesiacov z National Children’s Study, ktorej sa zúčastnilo 1 471 detí.

Výsledky zmyslového spracovania boli posudzované počas 33 mesiacov pomocou dotazníka Infant/Toddler Sensory Profile (ITSP). Dotazník vypĺňajú rodičia,vychovávatelia alebo opatrovatelia a jeho cieľom je poskytnúť informácie o tom, ako deti spracovávajú vnemy, teda to, čo vidia, počujú, cítia atď.

Pomocou jednotlivých stupníc ITSP sa skúmajú vzorce nízkej koncentrácie vyhľadávania zmyslov – ako je nadmerné dotýkanie sa alebo čuchanie predmetov; zmyslová citlivosť – ako je nadmerné rozrušenie alebo podráždenie svetlom a hlukom; a vyhýbanie sa zmyslom – aktívna snaha ovládať svoje prostredie, aby sa vyhli veciam, ako je čistenie zubov.

Deti sa zaraďujú do “typickej”, “vysokej” alebo “nízkej” skupiny na základe toho, ako často sa u nich prejavuje rôzne zmyslové správanie. Výsledky sa považovali za “typické”, ak boli v rámci jednej štandardnej odchýlky od priemeru normy stupníc ITSP.

Popredný neurológ varuje: Ak rodič chce aby dieťa bolo hlúpe, malo úzkosť, depresiu, stačí urobiť maličkosť

Interpretácia výsledkov ITSP

Merania vystavenia obrazovke v 12 mesiacoch boli založené na odpovediach rodičov/opatrovateľov na otázku: “Pozerá vaše dieťa televíziu a/alebo DVD? (áno/nie)” a v 18 a 24 mesiacoch na základe odpovedí na otázku: “Koľko hodín denne sledovalo vaše dieťa televíziu a/alebo DVD v priemere za posledných 30 dní?”

V 12 mesiacoch bolo akékoľvek vystavenie obrazovke v porovnaní so žiadnym sledovaním obrazovky spojené so 105 % vyššou pravdepodobnosťou prejavu “vysokého” zmyslového správania namiesto “typického” zmyslového správania spojeného s nízkou úrovňou koncentrácie počas 33 mesiacov .

U detí v skupine do 18 mesiacov bola každá ďalšia hodina denného času stráveného pri obrazovke spojená s 23 % vyššou pravdepodobnosťou prejavu “vysokého” zmyslového správania spojeného s neskorším vyhýbaním sa zmyslovým pocitom a nízkou koncentráciou.

V 24 mesiacoch bola každá ďalšia hodina denného času stráveného pri obrazovke spojená s 20 % zvýšenou pravdepodobnosťou “vysokého” vyhľadávania zmyslov, zmyslovej citlivosti a vyhýbania sa zmyslom počas 33 mesiacov.

Výskumníci v dotazníkoch upravili vek, skutočnosť, či sa dieťa narodilo predčasne, vzdelanie rodiča/opatrovateľa, rasu/etnickú príslušnosť a ďalšie faktory, ako napríklad to, ako často sa dieťa venuje hre alebo prechádzkam s opatrovateľom/rodičom.

Znepokojivé výsledky

Zistenia sa pridávajú k rastúcemu zoznamu znepokojujúcich zdravotných a vývojových dôsledkov spojených s časom stráveným pri obrazovke u dojčiat a batoliat.

Medzi ne patria oneskorenie reči, poruchy autistického spektra, problémy so správaním, problémy so spánkom, problémov s pozornosťou a oneskorené reagovannie pri riešení problémov.

„Táto súvislosť by mohla mať dôležité dôsledky pre poruchy pozornosti s hyperaktivitou a autizmus, keďže v týchto skupinách obyvateľstva je oveľa častejšie atypické zmyslové spracovanie,“ uviedla hlavná autorka Karen Hefflerová, doktorka medicíny, docentka psychiatrie na Drexelovej lekárskej fakulte.

„Opakujúce sa správanie, ktoré sa vyskytuje napríklad pri poruchách autistického spektra, je vysoko prepojené s atypickým vnímaním. Budúca práca môže určiť, či čas strávený pri obrazovke v ranom veku môže podnecovať zmyslovú hyperkonektivitu mozgu pozorovanú pri poruchách autistického spektra, ako napríklad zvýšené reakcie mozgu na zmyslovú stimuláciu,“ uviedla Dr. Hefflerová.

Atypické zmyslové spracovanie u detí s poruchou autistického spektra (PAS) a ADHD sa prejavuje celým radom škodlivého správania. U detí s poruchou autizmu sa väčšie vyhľadávanie alebo vyhýbanie sa zmyslovým vnemom, zvýšená zmyslová citlivosť a nízka registrácia spájajú s podráždenosťou, hyperaktivitou, problémami s jedlom a spánkom, ako aj so sociálnymi problémami. U detí s ADHD sa atypické zmyslové spracovanie spája s problémami s výkonnými funkciami, úzkosťou a zníženou kvalitou života.

„Vzhľadom na túto súvislosť medzi vysokým časom stráveným pri obrazovke a rastúcim zoznamom vývinových a behaviorálnych problémov môže byť pre batoľatá, u ktorých sa prejavujú tieto príznaky, prospešné absolvovať obdobie redukcie času stráveného pri obrazovke spolu s postupmi senzorického spracovania, ktoré poskytujú ergoterapeuti,“ povedala Hefflerová.

Koľko času sa odporúča ?

Americká pediatrická akadémia (AAP) neodporúča tráviť čas pri obrazovke deťom mladším ako 18-24 mesiacov. AAP odporúča časové obmedzenie používania digitálnych médií pre deti vo veku 2 až 5 rokov na zvyčajne najviac 1 hodinu denne.

AAP považuje naživo prebiehajúci videohovor za vhodný, pretože interakcia, ktorá prebieha, môže byť prínosom.

„Školenie a vzdelávanie rodičov sú kľúčom k minimalizácii alebo, dúfajme, dokonca k zamedzeniu času stráveného pri obrazovke u detí mladších ako dva roky,“ povedal hlavný autor štúdie, David Bennett, PhD, profesor psychiatrie na Drexel’s College of Medicine.

Napriek týmto dôkazom sa mnohé batoľatá pozerajú na obrazovky častejšie. Podľa výskumného listu z roku 2019 v časopise JAMA Pediatrics sa deti vo veku do 2 rokov v Spojených štátoch denne venovali obrazovkám v priemere 3 hodiny a 3 minúty. Pre porovnanie, v roku 1997 to bolo 1 hodina a 19 minút denne. Podľa štúdie z júla 2015 v časopise Journal of Nutrition and Behavior niektorí rodičia uvádzajú ako dôvod trávenia času pri obrazovke fyzické, pracovné alebo emocionálne vyčerpanie(rodičov) a nemožnosť nájsť cenovo dostupné alternatívy.

Hoci sa aktuálny článok zameral výlučne na sledovanie televízie alebo DVD a nie na sociálne médiá sledované na smartfónoch alebo tabletoch, poskytuje jedny z prvých údajov, ktoré spájajú vystavenie digitálnym médiám v ranom veku s neskorším atypickým zmyslovým spracovaním vo viacerých oblastiach správania.

Autori uviedli, že je potrebný ďalší výskum, aby sa lepšie pochopili mechanizmy, ktoré vedú k spojeniu medzi časom stráveným pri obrazovke v ranom veku a atypickým zmyslovým spracovaním.