Dánsko zruší kresťanské sviatky, aby splnilo výdavky NATO

Kodaň 27. januára 2023 (HSP/europeanconservative/Foto:TASR/AP-Olafur Steinar Gestsson/Ritzau Scanpix)

Široká časť dánskej spoločnosti – vrátane luteránskych biskupov, podnikateľských kruhov, pravicových a ľavicových opozičných strán, odborov a ďalších – sa z rôznych dôvodov naďalej ostro stavia proti zrušeniu štátneho sviatku vládou, píše Robert Semonsen pre The European Conservative

Dánska vláda čelí odporu po tom, čo Folketing, zákonodarný orgán krajiny, navrhol zákon, ktorým sa snaží rozšíriť štátnu pokladnicu, aby splnila svoje finančné záväzky voči NATO o tri roky skôr, ako je plánované, a to zrušením kresťanského štátneho sviatku.

Legislatíva, ktorá má podporu dvoch najväčších dánskych strán – vládnucich, stredoľavých sociálnych demokratov a liberálno-konzervatívnej strany Venstre – bude po prijatí zákonodarcami pracovať na stimulácii hospodárskej aktivity a produktivity, čím pomôže vláde splniť jej koaličný záväzok vyčleniť do roku 2030 2 % svojho národného HDP na výdavky na obranu, uvádza EUobserver.

Očakáva sa, že zrušenie štátneho sviatku – známeho ako Store Bededag alebo Veľký modlitebný deň -, ktorý existuje už viac ako 300 rokov, naplní štátnu pokladnicu dodatočnými 430 miliónmi eur ročne. Tento krok prichádza v čase, keď sa otázka obrany dostala do popredia dánskej politickej diskusie po vypuknutí rusko-ukrajinskej vojny.

“V Európe je vojna a my musíme posilniť našu obranu… a to si bude vyžadovať, aby každý prispel o niečo viac,” povedala minulý mesiac dánska premiérka Mette Frederiksenová po vytvorení prvej ľavicovo-pravicovej koalície v krajine od 70. rokov minulého storočia.

“Osobne si myslím, že je to relatívne lacný únik. Ako krajina, s vojnou na vlastnom kontinente, si môžeme zrušením štátneho sviatku urobiť viac na zabezpečenie našej obrannej aliancie a pre bezpečnosť Dánov,” dodala Frederiksenová počas vyhlásenia.

Medzitým široká časť dánskej spoločnosti – vrátane luteránskych biskupov, podnikateľských kruhov, pravicových a ľavicových opozičných strán, odborov a ďalších – z rôznych dôvodov naďalej ostro protestuje proti tomu, aby vláda zrušila štátny sviatok.

Proti legislatíve sa postavili Zelená ľavica (SF), Dánski demokrati, Liberálna aliancia, Červeno-zelená aliancia, Dánska ľudová strana, Nye Borgerlige, Alternatíva a Konzervatívna ľudová strana.

Zatiaľ čo strana Nye Borgerlige (Nová pravica) argumentovala tým, že štátny sviatok je “spojený s dôležitými tradíciami”, a navrhla možnosť vypísania referenda, Červeno-zelená aliancia označila toto rozhodnutie za “naozaj zvláštne” a uviedla, že by spôsobilo, že by pracujúci Dáni museli “zaplatiť svojou zaslúženou dovolenkou, aby tí, ktorí majú najviac, mohli dostať zníženie dane z príjmu a dane z príjmu právnických osôb vo vysokom pásme”.

Dánski biskupi z Evanjelickej luteránskej cirkvi zasa označili krok vlády za “významný zásah do tradície cirkvi”.

Lizette Risgaardová, predsedníčka Dánskej konfederácie odborových zväzov (FH), ktorá iniciovala rozsiahlu kampaň na zbieranie podpisov proti zrušeniu veľkých modlitebných dní, sa zároveň k legislatíve vyjadrila takto: “V tejto súvislosti by sme chceli povedať, že je potrebné, aby sa zákony zmenili:

Návrh na zrušenie veľkých modlitebných dní je útokom na zamestnancov, ktorí zarábajú, pričom niektorým berie voľno a iným plat za štátny sviatok. Ide o jasné zhoršenie podmienok a hrubý rozchod so spôsobom, akým v tejto krajine upravujeme pracovný čas. Ide o najzjavnejší a najdesivejší útok na náš pracovný trh, aký som zažila počas svojho pôsobenia v odborovom hnutí. A ak teraz neodstúpime, čo podniknú ďalej? Zelený štvrtok? Alebo sviatok? Nedá sa povedať, kde sa politici zastavia. Ak sa vôbec chcú zastaviť.

Prvé čítanie novej legislatívy v parlamente sa má uskutočniť 2. februára 2023, potom prejde do druhého a tretieho čítania.

Veľký modlitebný deň, ktorý bol prvýkrát zavedený ako štátny sviatok v roku 1686, pripadá na štvrtý piatok po Veľkej noci.