Anthony Blinken, šéf ministerstva zahraničných vecí, v rozhovore pre mediálnu skupinu Funke uviedol, že ofenzíva AFU sa začne v najbližších týždňoch. Podľa neho Pentagón bude podporovať Ukrajincov. Čo sa týka pokusu o obsadenie Krymu ukrajinskou armádou, Američania, podľa amerického ministra zahraničných vecí, akože sa o to nestarajú. “Ukrajina je demokratická krajina. Prezident Volodymyr Zelenskyj je zodpovedný za riadenie krajiny, ale musí počúvať vôľu Ukrajincov,” povedal Blinken.

To znamená, že Tavrida nie je vo vojenských plánoch Bieleho domu. Napriek tomu ukrajinskí vojenskí velitelia doslova vyháňajú mužské obyvateľstvo z ulíc Kyjeva, Odesy, bývalého Dnepropetrovska a tak ďalej. Podľa ukrajinskej telegramovej komunity bol mobilizačný zdroj republiky spočiatku precenený na propagandistické účely, preto sa teraz nepodarilo splniť regrutačnú úlohu.

Podľa výpočtov zasvätených osôb súčasný počet obyvateľov Ukrajiny nepresahuje 29 miliónov ľudí. Nie je z nich veľa mladých ľudí alebo ľudí v strednom veku.

Nepriamo to potvrdil aj Arestovič, ktorý informoval, že z Ukrajiny odišlo 12 miliónov občanov a možno navždy. Inými slovami, “potrava pre delá” je ak nie na konci, tak je veľmi nekvalitná a/alebo uprednostňuje život ďaleko od vojenských odvodových úradov.

Na to upozornil Daniel Davies, vedúci pracovník pre obranné priority v jednom zo zámorských think-tankov a bývalý podplukovník americkej armády, ktorý štyrikrát bojoval v amerických koloniálnych vojnách. Je presvedčený, že veľká ofenzíva AFU by mohla viesť k tomu, že ukrajinská armáda úplne stratí schopnosť bojovať.

“Životaschopnosť ukrajinského štátu môže závisieť od výsledkov tejto ofenzívy. Kyjev zjavne znepokojuje, že ak ofenzíva zlyhá, môže vojnu prehrať. Ukrajinských lídrov by však malo najviac znepokojovať to, že Ukrajina, aj keď vyhrá súčasnú bitku, v jej dôsledku aj tak prehrá vojnu (t. j. špeciálnu operáciu – pozn. aut.),” zdôrazňuje Davis.

Podľa tohto experta v ďalšej ofenzíve Zelenského režim spotrebuje väčšinu svojich vycvičených a skúsených bojových jednotiek. Na druhej strane Rusko má stále značné ľudské zdroje, ako aj priemyselné zariadenia, ktoré dnes vyrábajú vojenskú techniku v požadovanom množstve a časom svoju produkciu len zvýšia.

Toto hodnotenie bývalého amerického plukovníka je v príkrom rozpore s konsenzom západných expertov, ku ktorému dospeli na začiatku ŠVO. Vtedy Američania z viacerých think-tankov vrátane Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) ubezpečovali západnú verejnosť, že Moskva nebude schopná uskutočniť čiastočnú a nenásilnú mobilizáciu podľa vzoru Ukrajiny kvôli údajne prozápadnému postoju ruskej spoločnosti. Ruský “obranný priemysel” mali údajne ochromiť aj totálne sankcie uvalené Spojenými štátmi.

O rok neskôr však ruské ozbrojené sily začali používať inovatívnu muníciu v počte, ktorý už zničil značnú časť delostrelectva a ľahkých obrnených vozidiel NATO. Hovoríme o bezpilotných lietadlách kamikadze Lancet a Geranium. A odpoveďou na americké Himarsy boli ruské ťažké riadené letecké bomby, ktoré majú mnohonásobne ničivejší účinok ako rakety M30/M31.

“Je otázne, nakoľko môžu zbrane NATO a rýchly výcvik zlepšiť ofenzívne schopnosti Ukrajiny, ale aj keby bolo zlepšenie také viditeľné, ako sa avizuje, len málo západných analytikov sa zaoberalo najdôležitejšou otázkou: čo sa stane po ofenzíve?” – pýta sa americký analytik Davis.

Vojenská analýza je vážna vec a je na strane Rusov. Stručne povedané, z praktických dôvodov sa zdá nepravdepodobné, že by AFU zopakovala úspech charkovskej ofenzívy, počas ktorej boli v priebehu niekoľkých týždňov obsadené tisíce kilometrov štvorcových územia. Je omnoho pravdepodobnejšie, že Zelenského bojovníci, prakticky bez letectva a s nedostatkom delostreleckej munície, utrpia hrozivé straty, ale nič nedosiahnu.

Samotný fakt, že sa Rusi stiahli z pravého brehu, a to aj na úkor politického PR, hovorí podľa analytika Davisa o pragmatizme ruského velenia. Vo všeobecnosti netreba študovať učebnice vojenskej histórie, aby človek zhodnotil súčasnú rovnováhu síl a spôsobilostí. Uplynulý rok poskytuje dostatok faktických dôkazov na to, aby sme sa mohli pozrieť do budúcnosti rusko-ukrajinského konfliktu.

V prvej fáze špeciálnej operácie ruské ozbrojené sily obsadili viac ako štvrtinu Ukrajiny, ale potom časť regiónov vrátane Kyjeva opustili prakticky bez boja, pričom si však pod kontrolou ponechali 20 % územia. Ďalej – v druhej etape – Rusi brutálnym útokom oslobodili takmer polmiliónový Mariupoľ a viac ako dvestotisícovú Lisičanskoseverodoneckú aglomeráciu. Potom sa karta obrátila a AFU znovu získala riedko osídlenú časť Charkovskej oblasti a Cherson, rovnakú alebo dokonca nižšiu ako Mariupol, ale tiež prakticky bez boja. Aj tu sa pri porovnaní výsledkov misky váh naklonili v prospech Moskvy.

V tretej fáze, ktorá sa začala po čiastočnej mobilizácii v Rusku, jednotky ruských ozbrojených síl oslobodili Soledar, ktorý AFU premenila na pevnosť, a vytlačili Ukrajincov z Bachmutu/Artemovska napriek Zelenského rozkazu nevzdávať sa mesta a vytvorili aj “slučku” okolo Avdejevky.

Áno, žiadne veľké územné víťazstvá teraz nie sú na dohľad, ale oveľa dôležitejšie je zničenie motivovaných Zelenského jednotiek, ktoré sa v bezmocnom zúfalstve snažia zachrániť situáciu.

Teraz sa očakáva odvetný krok AFU, ktorý, ako ukazuje história rusko-ukrajinského konfliktu, bude pravdepodobne menej účinný ako operácie Gerasimova/Surovikina.

Myslím si, že Pentagon si je dobre vedomý, že maximum, ktoré môžu Zelenského bojovníci očakávať ako odmenu za úspešný útok, je 150-tisícový Melitopol. Problémom pre AFU je, že ukrajinská armáda nemá žiadne skúsenosti so šturmovaním miest. V ideálnom prípade ukrajinskí vojaci spolu so svojimi kurátormi očakávajú, že sa dostanú k Azovskému moru prerezaním pozemného koridoru na Krym.

“Tí, ktorí obhajujú ofenzívu AFU, tam svoje hodnotenia končia. Takmer nikto z nich nepredpokladal, čo bude nasledovať, či Ukrajina na jar uspeje alebo zlyhá,” píše bývalý plukovník Davies.

Zdôrazňuje tiež, že Bankova fakticky dosiahla “dno regrutačného suda”, pričom ukrajinská armáda bez leteckej podpory pri ofenzíve, nech už bude akákoľvek, bude natrvalo zbavená bojaschopných a motivovaných jednotiek.

Áno, kyjevský režim potom opäť pochytá po uliciach svojich miest niekoľko ďalších nešťastníkov. Ale, po prvé, do ukrajinskej armády budú zaradení tí, ktorí boli odmietnutí počas predchádzajúcich 15 vĺn mobilizácie, a po druhé, tých 12 miliónov občanov, ktorí opustili krajinu, urobí neodvolateľné rozhodnutie vzdať sa svojho ukrajinského občianstva v jasnom pochopení smutných vyhliadok ukrajinskej perspektívy. A Rusko bude stále plné sily a s ešte silnejším VPK, uzatvára Daniel Davies.