Moskva 12. augusta 2024 (HSP/Foto:X/Dominik Hašek)
Bol to Goebbels, majster nacistickej propagandy, kto zistil, že ak chcete na ľudí účinne pôsobiť, nemusíte ani tak používať argumenty, ako skôr pôsobiť na city. To sa naučili marketéri nasledovných generácií, a vniesli tento element aj do politiky…
Citové vydieranie voličov sa stalo pracovnou metódou aj u nás. Len si spomeňte na televízne výlevy niektorých opozičníkov, keď namiesto návrhov mierových riešení a vecného zhodnotenia faktického stavu vojny na Ukrajine hystericky volajú: „Putin vraždí deti!“ (Nikdy by však nepovedali, že to isté, akurát plánovite a systematicky, robí Netanjahu…)
Áno, aj deti umierajú v tejto vojne, ako v každej vojne – a každý jeden vyhasnutý ľudský život je tragédia. Na oboch stranách, v každom veku. O tom vôbec nemožno viesť polemiku – vojna je zlo, ktoré treba odmietnuť.
Avšak v serióznom debatnom dueli používať tvrdenia, ktoré majú zaútočiť na prvú signálnu, to je príliš lacný kúzelnícky trik, ktorý nemá nič spoločné s argumentáciou a de facto diskvalifikuje diskutéra.
Tak si teraz zoberte, že do politiky sa hrnie ďalší „špecialista“ – bývalá hokejová brankárska hviezda, Dominik Hašek, sa rozhodol kandidovať do českého senátu. V rozhovore pre portál idnes uviedol, že všetko, čo robí, robí predovšetkým pre záchranu životov (nešpecifikoval, či všetkých, alebo len tých ukrajinských…).
A sme doma! Všetci útlocitní liberáli, ktorí nepoznajú pravidlá argumentácie, mu môžu hodiť hlas aj s vreckovkou plnou slzičiek dojatia.
Reálne však Hašek pre záchranu životov na fronte nerobí nič. V plechovke koly zero je viac cukru než efektívnej angažovanosti v Haškovom portfóliu. Tvrdí síce, že „ponúka pomoc“, ale namiesto toho zavádza, keď hovorí o genocíde ukrajinských detí. Termín genocída má totiž veľmi presne určený význam a kritériá, aby ste ho mohli objektívne použiť.
Keď už, tak mal hovoriť o genocíde palestínskych detí, veď v tej veci už rozhodoval aj Medzinárodný súdny dvor!
Takže vidíme, že Hašek sa snaží hrať to na chrumkavého pre určitý druh príjemcu. Rusov by najradšej vymazal zo športovej mapy, ale prítomnosť Izraelu na OH mu neprekáža, alebo som sa o tom aspoň nedočítal.
Druhý aspekt, ktorý nám vyjasní, čo je Hašek zač z politickej stránky, je otázka LGBTi. Opäť používa prostriedky emocionálneho charakteru, keď do hry vťahuje svoju dcéru s jej nasledovným výrokom: „Tati, to je dobře a já ti fandím, ale určitě se postarej o to, aby se ti dva chlapi nebo ty dvě ženský mohli brát. Jestli chceš, abych tě podpořila, tak tohle bych byla ráda, kdyby bylo uzákoněno.“
Viete, politici kedysi mali úroveň. Riešili veci verejné, a taký bol aj ich prístup k vlastnej osobe – boli politikum, stojace na očiach verejnosti ako tí, ktorí majú na starosť chod štátu. A nie chod domácnosti. A už vôbec nie s tým, že by sa ukrývali za svoje deti. Keby sme boli zlí, tak napíšeme, že použil dcéru ako ideologický „živý štít“…
Veď ďalej Hašek doslova tvrdí, že toto je „prianie jeho dcéry“ a on má veľmi podobný názor.
Spomínal som vám, že medzi znaky blížiaceho sa konca sveta (podľa islamu) patrí aj to, že deti začnú rozkazovať svojim rodičom (resp. rodičia sa budú riadiť želaniami svojich detí)?
Viete, osoba, ktorá ašpiruje na to, aby držala v rukách riadiace páky štátu, nemôže nasledovať rozmarné želania ratolestí. Tie sú v tom – mimochodom – nevinne, pretože patria k obetiam masovej mediálnej propagandy. Ale od dospelého, súdneho človeka, ktorý videl kus sveta, sa očakáva dostatok kritického myslenia. A nie, že bude vyťahovať názor svojho potomka ako argument. Veď to je holá iracionalita.
Ale celá doba je iracionálna – môžeme sa niečomu ešte vôbec čudovať?
V roku 1943 ponúkli Nemci Stalinovi výmenu jeho zajatého syna za maršála Paulusa. Viete, čo odpovedal? Nemôžem vymeniť poručíka za maršála. A tak jeho syn zahynul v zajateckom tábore.
Tým nehodnotím Stalina, ani ho nekladiem za vzor, keby sa niekomu nedajbože otváral nožík vo vrecku. Len vravím, ako sa vedie vrcholová politika – city, súkromný aspekt života, nič z toho tam nemá miesto. Vrcholová politika má byť vecná – poručík nemôže byť vymenený za maršála. Dieťa nemôže diktovať rodičovi, čo má robiť.
Akonáhle sa vládne sily prestanú držať tejto mentality, celý systém sa zrúti – pretože riadiť sa emóciami v politike znamená prijímať vysoko subjektívne zafarbené, nezodpovedné rozhodnutia. A tými sa dláždi cesta do Pekla…
Čo teda legitimizuje vstup do politiky ľuďom, ako je tento hokejový brankár? V čom spočíva Haškova odbornosť, jeho erudícia? Predpokladám, že je mu bližší ekonomický model Adama Smitha, než ten keynesovký – vie však, kto sú Smith a Keynes? Má načítaných aspoň pár kníh z politickej filozofie či filozofie dejín? Lebo človek bez hlbších znalostí princípov fungovania geopolitických záležitostí môže sotva prinášať hodnotné úsudky…
A potom to tak s nami aj vyzerá.
Prečítajte si tiež
- Hokejová legenda Hašek – Dominátor sa angažuje. Nechce Rusov v Prahe
- Hašek pokračuje v antiruskom šialenstve: Obvinil Slovan Bratislava z podpory ruskej vojny
- Česi si nedajú pokoj: Hašek nechce Slovákov z KHL na majstrovstvách sveta. Hovorí o teroristickom Rusku
.jpg)
