Bratislava 4. júna 2021 (HSP/Sputnik/Foto:TASR-Jaroslav Novák)
Strana Za ľudí vstupovala na slovenskú politickú scénu s tými najvyššími ambíciami. Ako strana, ktorú zakladal bývalý prezident republiky, mala premiérske ambície. Prieskumy síce nič také nesignalizovali, ale aj tak sa občas preferencie strany ľahko dotkli dvojciferného výsledku. Nakoniec však vieme, že realita bola podstatne tristnejšia
Po sérii krajne kompromitujúcich videí, ktoré lídra strany Andreja Kisku usvedčovali z pozemkových podvodov, skončila strana tesne pod hranicou šiestich percent, presne 5,77 percenta. Keď líder a zakladateľ strany pochopil, že s takýmto výsledkom nemôže pomýšľať na žiaden ako-tak dôstojný post v politike, prišiel s „legendou“, že kvôli zdravotným problémom z politiky odchádza. Strana sa tak stala bezprizornou a tmel v podobe Andreja Kisku, ktorý spolu držal rôznorodé osoby a osobnosti, prestal fungovať. Nakoniec, rok po tom, ako Andrej Kiska odovzdal stranu Veronike Remišovej, v rozhovore pre Denník N verejne priznal, že zdravotné problémy boli len zámienkou. Ak by ho výsledok volieb oprávňoval na post premiéra, v politike by ostal.
Každopádne, strana tesne po voľbách ostala bez najvýraznejšej postavy a hľadalo sa čo ďalej. A práve personálna nominácia Veroniky Remišovej, ktorú podporoval a presadzoval práve Andrej Kiska, sa ukázala ako jeho najväčší personálny omyl. Strana Za ľudí je vlastne voľným zhlukom osôb a osobností, ktoré sa profilovali na širokej škále od umiernených konzervatívcov až po liberálnych progresívcov a pokope držala len vďaka svorníku v osobe exprezidenta. V čase, keď bol na čele Andrej Kiska, ostatní členovia vedenia strany Veroniku Remišovú tolerovali ako podpredsedníčku, fatálna chyba však nastala, keď za výdatnej pomoci odstupujúceho Andreja Kisku prevzala stranu do svojich rúk. Od začiatku za ňou stála len menšina poslancov, ktorí mali navyše pozíciu náhradníkov. Ak by to vtedy vnútrostranícka opozícia, teda poslanci, ktorí podporovali na post predsedu Miroslava Kollára, hrala natvrdo, Veronika Remišová by si síce post predsedníčky udržala, ale stratila by väčšinu poslaneckého klubu. Veľkorysosť svojich názorových oponentov si však Veronika Remišová vysvetľovala ako ich slabosť.
Hodina pravdy v prípade strany Za ľudí nastala pri nedávnej vládnej kríze. Vtedy sa nad všetku pochybnosť ukázalo, že v krízových časoch osobnostne zlyháva. Veronika Remišová napriek jasným stanoviskám orgánov strany nevystupovala vôbec principiálne. Neustále lavírovala, viackrát potopila svojho strategického spojenca Richarda Sulíka, ba dokonca napriek jasným a jednoznačným rozhodnutiam predsedníctva strany Za ľudí vážne a na vlastnú päsť uvažovala o vyriešení koaličnej krízy aj vo formáte trojkoalície. Práve na takéto taktizovane reagovala v čase zenitu vládnej krízy poslankyňa strany SaS, keď verejne vyhlásila, že neverí, že by Veronika Remišová dokonala „kolosálnu“ zradu na svojom strategickom spojencovi strane SaS. Kríza sa nakoniec skončila tak, ako si to predstavovala väčšina predsedníctva, ale dôvera vo Veroniku Remišovú bola zásadným spôsobom poškodená.
Práve v čase koaličnej krízy sa jasne ukázal zásadný rozdiel medzi principiálnym postojom ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej, ktorá v snahe vytvoriť zásadný nátlak na premiéra Igora Matoviča ponúkla svoju demisiu. Tento krok Márie Kolíkovej bol naoko spontánny, v skutočnosti však znamenal prerod Márie Kolíkovej z expertky v politike na političku. Vzala tak strategickú iniciatívu do svojich rúk a mienila „kapitalizovať“ svoj novozískaný politický kapitál a nepriamo vyzvala Veroniku Remišovú na súťaž o vedenie v strane Za ľudí.
Na rozdiel od ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej je súčasná pozícia predsedníčky strany Veroniky Remišovej značne oslabená. V poslaneckom klube ju podporujú len traja poslanci z desiatich, päť krajských organizácii žiada mimoriadny snem a pred hrubým mocenským zásahom do zloženia predsedníctva strany bol pomer síl medzi Veronikou Remišovou a frakciou Márie Kolíkovej desať k jedenástim v prospech Márie Kolíkovej, respektíve v prospech zvolania mimoriadneho snemu. Problém je v tom, že poznajúc tieto pomery, Veronika Remišová o tejto otázke nedala na predsedníctve nikdy hlasovať a tento pomer síl v strane sa jasne vyjavil iba pri „indikatívnom“, teda neoficiálnom hlasovaní.
V snahe zachovať si akú-takú tvár, prišla Veronika Remišová s ideou spoločného kompromisného kandidáta, pravdepodobne v osobe Juraja Šeligu, s tým, že nebude brániť uskutočneniu snemu, ak sa členovia predsedníctva dohodnú, že nikto z nich nebude kandidovať. V tom prípade prisľúbila, že by sa ani ona neuchádzala o post predsedníčky strany. Tento návrh bol však väčšinou predsedníctva odmietnutý, a tak Veronika Remišová použila „atómovú zbraň“, ktorú jej umožňujú stanovy a odvolala generálneho sekretára strany Romana Krpelana, ktorý je členom predsedníctva ex offo, rovnako ako riaditeľa kancelárie strany Tomáša Lehotského. Ten síce získal miesto v predsedníctve na sneme, ale ak by bol menovaný novým šéfom kancelárie, získa ho automaticky tiež. Týmito hrubými mocenskými krokmi by Veronika Remišová zmenila pomer v predsedníctve z 10:11 v svoj neprospech na 10:12 v svoj prospech.
Je jasné, že takéto hrubé a výsostne účelové zneužívanie stanov nemohlo ostať bez odozvy. Na protest proti tomu odišla skupinka piatich členov predsedníctva okolo Márie Kolíkovej, ktorých nasledovala dvojica poslancov Juraj Šeliga a Jana Žitňanská. Ich vyjadrenia boli jednoznačné. Obe skupinky sa pritom zjednotili na tom, že trvajú na zvolaní mimoriadneho snemu. Do riešenia tejto krízy chceli obe skupiny zapojiť aj „otca zakladateľa“ Andreja Kisku. Veronika Remišová ho aj osobne navštívila, svoj cieľ však nedosiahla. Andrej Kiska poslal členom strany list, v ktorom podporil zvolanie snemu, a zároveň apeloval na to, aby sa pred snemom nerobili žiadne personálne zmeny v predsedníctve.
Dnes sa tak strana Za ľudí nachádza v hlbokom vnútornom rozvrate. Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková avizovala, že mieni koaličných lídrov informovať o pomeroch v strane Za ľudí a bude žiadať, aby aj frakcie, teda päť či sedem poslancov, mali svoje miesto v koaličnej rade. Znamená to, že polčas rozpadu Za ľudí už jednoznačne začal. Ak si uvedomíme, že aj v stave, keď vnútorné spory v tejto strane neboli navonok viditeľné, preferencie sa vytrvalo pohybovali pod päťpercentnou hranicou, tak v prípade, že dôjde k rozdeleniu, šanca strany obhájiť svoj parlamentný status sa limitne blíži k nule. Je však možné, že časom Remišovej fragment strany zakotví u Igora Matoviča v OĽaNO a, naopak, Progresívne Slovensko získa zopár politických akvizícii z Kolíkovej frakcie. Každopádne sa zdá, že osud Za ľudí, ako strany na jedno použitie, je už spečatený.
Roman Michelko
0.0°C
.jpg)
.jpg)
