Bratislava 28. júna 2023 (HSP/Foto: TASR-Dano Veselský)
Po “blamáži” s predsedom Alojzom Hlinom, ktorý nakoniec skončil v náručí Sasky, to na chvíľu vyzeralo, že KDH sa konsoliduje, robí si vo vnútri strany nejaké generálne upratovanie v hodnotách a ich prezentácii navonok. Vôľa neopakovať volebný neúspech je značná. Experimenty KDH však neprospievajú, zapríčiňujú odlev z jadra voličov
Jadro voličov je tá skupina ľudí, ktorá bude svoju stranu voliť bez ohľadu na predvolebné škandály a politické búrky, pretože podľa ich názoru sú hodnoty strany presne tie, ktoré by aj oni radi presadili vo verejnom priestore. Pre kresťanskú stranu je z tohto hľadiska koketovanie s liberálmi doslova samovražedné, odkopáva spod vlastných základov tie najsilnejšie skaly. Zdalo by sa, že experiment s Alojzom Hlinom by mal byť dostatočným zdrojom poučenia. Ale vyzerá to, že je aj niečo silnejšie, než kresťanské hodnoty.
Čo teda je KDH ochotné postaviť nad kresťanstvo, ktoré nesie aj v názve? Podržte sa: Je to nenávisť k Smeru. Na kandidátku KDH sa totiž dostal Ivan Bošňák. Toho poznáme z jeho vysoko odbornej práce v združení Dáta bez pátosu. Bošňákove analýzy dát boli vždy jasné, presvedčivé a prehľadné a z hľadiska informácií prinášali pridanú hodnotu. V čom však vždy zlyhával, boli politické interpretácie jeho odborných výsledkov. Naposledy keď z klamstva obvinil Roberta Fica. Lenže Bošňák nie je len proti Smeru. Jeho postoje dobre ilustruje status, ktorý zverejnil v druhej polovici mája.
V ňom kritizoval aktuálneho ministra Ivana Šimka, ktorý sa vždy ku kresťanstvu hlásil, a ktorý dokonca istý čas bol aj jeho podpredsedom. Šimko sa podieľal na vzniku nového politického subjektu, v ktorého názve sa slovo kresťanský objavilo tiež – Slovenská demokratická a kresťanská únia. Jej vznik bol účelový a Šimko sa do KDH opäť vrátil. Šimko si proste nevedel predstaviť svoj politický život bez toho, aby do neho nevnášal kresťanské hodnoty. Nerobil to nasilu a prudérne. Prihovoril sa ľuďom aj niekoľko dní po menovaní prezidentkinej vlády krátkym textom, v ktorom postavil vedľa seba solidaritu a lásku k blížnemu, a ktorý zakončil pozdravom: Požehnaný týždeň, priatelia!
Bošňákovi to však stačilo, aby ho svojim statusom napadol. Nepáčilo sa mu, že minister vnútra na svojom súkromnom (!) profile píše o kresťanskej láske k blížnemu, nepáčil sa mu ani kresťanský pozdrav na konci Šimkovho textu. Okomentoval ho takto: “Ten “požehnaný týždeň” a “kresťanská hodnota” v poste – komunikácii občanom? Alebo si máme zvykať na: Shalom, Allah Akbar, Na stráž, Pekný Biely deň, Česť práci a podobne v posolstvách od ministrov? Prípadne aj na tlačovke-jej konci? Podľa toho, kto má akú “vieru”? Nepchajte, prosím, svoje “preferencie” a orientácie NIKAM v čase práce pre štát a za naše €€€.” Z týchto slov je zrejmé, že Bošňákovi zmienky o kresťanských hodnotách u štátnych funkcionároch vadia. Podľa neho by asi mali úplne zabudnúť na korene západnej civilizácie, čím sa priradil k liberálom, s konzervativizmom to iste nemá nič spoločné. Tento komentár nie je prvým a jediným príkladom jeho liberalizmu.
Toto všetko však nebráni tomu, aby Bošňák kandidoval do NR SR na kandidátke KDH. KDH sa púšťa do ďalšieho politického experimentu, ktorý takmer iste vytrhne ďalšiu skalu z jeho základov, z jeho voličského jadra. V mene čoho? V mene kresťanských hodnôt? Nie. V mene čistej nenávisti k Smeru. Alebo Majerského v nasledujúcom volebnom období tiež uvidíme na kandidátke nejakej liberálnej strany a on si vlastne zatiaľ len plní svoju úlohu rozvracať konzervatívne krídlo politiky?