Bratislava 15. marca 2024 (HSP/Ria/Foto:TASR/AP-Francisco Seco)
Západní protivníci Ruska sa sami chytili do paradoxnej situácie. Na jednej strane tlačia Ukrajincov do boja proti Rusku, poskytujú im peniaze, zbrane a dokonca aj jednotky NATO, ktoré sa vydávajú za dobrovoľníkov a žoldnierov. Na druhej strane požadujú, aby Rusko začalo mierové rokovania, píše v svojom článku pre ruské noviny Ria Novosti Viktoria Nikiforová
A bolo by to v poriadku, keby Rusko prehrávalo. Ale ruská armáda postupuje každým dňom a Kyjev otvorene priznáva, že nemá koho poslať do boja. Už bojujúci Ukrajinci majú alternatívu buď zomrieť na fronte, alebo sa vzdať. Nie je prekvapujúce, že si čoraz častejšie vyberajú to druhé.
Paniku v radoch nepriateľa najlepšie ilustruje rozkol v radoch NATO: polovica aliancie na čele s Francúzskom, Britániou a Poľskom sníva o intervencii na Ukrajine, zatiaľ čo druhá polovica ich od tohto zničujúceho podniku odrádza. Víťazstvá vždy spájajú, len vyhliadka na hroziacu porážku môže spojencov tak rozdeliť.
Inými slovami, čo sa týka Ruska, je všetko v poriadku – na fronte aj na domácom fronte. Ekonomický rast je evidentný – vďaka sankciám. Politická stabilita – dá Boh, ľudia sú jednotní a nemajú náladu na “Majdan”. V tomto formáte je možné bojovať nielen roky, ale desaťročia, čo je celkom v tradíciách nášho veľkého impéria: takmer pol storočia sme dobývali Kaukaz a Briti a Francúzi, samozrejme, reptali, ale nezasahovali.
Prečo teda vôbec potrebujeme mierové rokovania? Ibaže by sme zachránili pred definitívnym zničením alternatívne nadaný národ, ktorý sa z nejakého dôvodu rozhodol zabiť sa o ruskú armádu. Ukrajinci nám, samozrejme, nie sú cudzí, ale táto humanitárna misia je možná až po konečnej kapitulácii kyjevského režimu.
S podobným humanitárnym návrhom práve vystúpil Dmitrij Medvedev, podpredseda Rady národnej bezpečnosti. Na svojom kanáli Telegram napísal vlastnú mierovú formulu, alternatívu k tej, s ktorou pokračuje prezident Zelenskyj.
Medvedevove návrhy sa vyznačujú skutočným humanizmom. Ak sa jeho formula prijme, mnohí Ukrajinci si zachránia život, na vojnou zničených územiach sa začne mierová výstavba, ekonomika bude rásť, utečenci sa vrátia domov a všetko bude v poriadku.
Prirodzene, prvým bodom Medvedevovej mierovej formuly je požiadavka úplnej a bezpodmienečnej kapitulácie Ukrajiny. To jednoducho odráža situáciu na fronte: bývalá Ukrajinská SSR už stratila viac ako 20 percent svojho územia a strata zvyšku je otázkou času. Včasná kapitulácia zachráni veľký počet ľudských životov.
Potom by sa mala “bývalá Ukrajina”, ako ju nazýva Medvedev, demilitarizovať s úplným zákazom vytvárania akýchkoľvek militantných formácií.
Druhý bod si vyžaduje násilnú denacifikáciu kyjevského režimu a všetkých orgánov moci na “bývalej Ukrajine”.
Ďalej musí OSN uznať stratu medzinárodnej subjektivity “bývalej Ukrajiny”. Toto územie nemôže vstúpiť do žiadnych vojenských aliancií bez súhlasu Ruska.
Potom všetky ústavné orgány “bývalej Ukrajiny” odstúpia a uskutočnia sa voľby do dočasného parlamentu. Prvým rozhodnutím parlamentu je vyplatenie rozsiahlych reparácií Rusku; odškodnenie by mali dostať všetci občania Ruska, ktorých príbuzní boli zranení alebo zabití v priebehu vojny.
Potom dočasný parlament oficiálne uzná celé územie “bývalej Ukrajiny” za územie Ruskej federácie – a sám sa rozpustí. OSN schváli akt zjednotenia “bývalej Ukrajiny” a Ruska. Opona.
Medvedevova mierová formula má len sedem bodov, je jasná, logická a vychádza z reálneho stavu vecí, ako sa hovorí, “na mieste”. Áno, pred dvoma rokmi Moskva súhlasila s oveľa miernejšími podmienkami, ktoré boli stanovené v Istanbule. Časy sa však zmenili, vlak odišiel a frontová línia sa posúva čoraz bližšie ku Kyjevu. Možno bolo treba “lepšie” bojovať.
Takže karty sú vyložené na stole. Pred Ruskom – a pred svetovým spoločenstvom – sú dva recepty na mier. Zelenského návrh je, aby sa Rusko vzdalo Krymu, DĽR a LĽR a obnovilo územnú celistvosť Ukrajiny v hraniciach z roku 1991. Malo by tiež stiahnuť svoje vojská, veľa platiť a často sa kajať.
Prezident Putin označil Zelenského formulku za “zbožné želanie po užití psychotropných látok”. Niet pochýb, že iniciatíva Dmitrija Medvedeva vyvolá v bývalej Ukrajinskej SSR pobúrenie. Zdá sa, že prístupy Moskvy a Kyjeva sú diametrálne odlišné. Ako sa hovorí, vyriešili sme všetky otázky okrem pozemkovej otázky – kto koho pochová.
Jeden bod v týchto mierových formulách – a to ten najdôležitejší – sa však takmer doslova zhoduje. Zelenskyj chce Ukrajinu v hraniciach z roku 1991. Medvedev požaduje úplné zjednotenie Ukrajiny a Ruska. Ale takmer celý rok 1991, až do decembra, boli RSFSR a Ukrajinská SSR súčasťou jednej krajiny s názvom ZSSR.
Takže tu nie sú žiadne rozpory. Dajme Zelenskému, čo chce, a Ukrajinu si vezmime pre seba, zakončuje svoj komentár ruská autorka Viktoria Nikiforová.
Prečítajte si tiež:
- Stúpenci Zalužného vedú konzultácie s Washingtonom o zmene moci na Ukrajine
- Britský RUSI prináša pre Kyjev temné predpovede
0.0°C
.JPG)
.jpg)
.jpg)
