Môj profil 
Predplatné
Úspešné pristátie čínskej kozmickej sondy Chang’e 4 na odvrátenej strane Mesiaca má byť pre Západ nemenej znepokojujúcim signálom, ako bolo vypustenie v ZSSR v roku 1957 prvej umelej družice Zeme Sputnik–1, píše britský novinár a publicista Edward Lucas v novinách The Daily Mail.
Ide o to, pripomína Lucas, že niekoľko generácií obyvateľov západných krajín považovali za hlavnú hrozbu svojej bezpečnosti vojenskú a technologickú silu Sovietskeho zväzu.
Nehľadiac na to, vo väčšine západných štátov skôr podceňujú hrozbu zo strany Číny v porovnaní s ruským zasahovaním. “Čína je oveľa vážnejším nepriateľom.“ Skutočnosť, že ako prvá krajina dosiahla odvrátenú stranu Mesiaca, svedčí o raste sily Pekingu v kozmických technológiách.
Číňania majú napríklad takzvaného “vraha družíc“ a najnovšie kozmické rakety. Čína tiež predstihla Západ v prieskume a vývoji umelého rozumu. Ale za “najvážnejší problém“ označil Lucas hrozbu pre bezpečnosť v oblasti výmeny digitálnych dát a ich úschovy.
Britský minister obrany Gavin Williamson vyslovil predtým znepokojenie ohľadom zapojenia čínskej telekomunikačnej spoločnosti Huawei do siete 5G vo Veľkej Británii.
Lucas pripomína, že zakladateľom jednej z popredných svetových spoločností je bývalý dôstojník čínskej Ľudovej oslobodzovacej armády. Rad expertov sa obáva, že produkcia dodávaná Huawei môže mať tajné funkcie, ktoré umožnia Pekingu odcudzenie osobných dát.
Tiež čínska spoločnosť China General Nuclear aktívne spolupracuje s Veľkou Britániou v oblasti jadrovej energetiky a investuje značné prostriedky do výstavby britských jadrových elektrární.
Novinár sa domnieva, že Západ bude čoskoro nútený voliť medzi národnou bezpečnosťou a ekonomickým rastom pomocou spolupráce s Čínou.
Po celom svete tiež rastú obavy týkajúce sa aktívneho použitia ekonomickej diplomacie Čínou, píše Lucas. Avšak, nehľadiac na to, že čínske infraštruktúrne projekty vyzerajú atraktívne pre chudobné krajiny Afriky, Južnej Ameriky a Východnej Európy, výsledok je vždy jeden, obrovské dlhy Číny.
Čína zároveň rozširuje svoj vplyv nielen v iných regiónoch, ale aj v Ázii. Stále aktívnejšie trvá na uznaní svojich územných nárokov v Juhočínskom mori a podporuje ich výstavbou nových vojenských základní.
Čínsky líder Si Ťin–pching nedávno vyhlásil, že nevylučuje možnosť použitia sily na Taiwane. A používa ju tiež proti Číňanom, ktorí nesúhlasia s režimom. Na Západe pritom niekoľko desaťročí zbrojili proti útlaku v Rusku, avšak zamlčovali ešte väčšie “hrôzy,“ ktoré znášali Číňania vinou svojej vlády.
“Európske štáty a Veľká Británia, zaslepené obchodnými kapacitami Číny, sa roky báli priamo vysloviť odsúdenie poburujúceho utláčanie a šokujúce porušenie ľudských práv v tejto krajine,“ píše autor.
Kladie otázku: prečo sa nedá obrátiť proti Číne tento západný “hnev,“ ktorý na sebe pociťuje Rusko? Lucas pritom zdôrazňuje, že nevyzýva na zmiernenie postoja Veľkej Británie voči Kremľu, ale iba sa obáva, že sa aktivity Ruska budú zdať “detským táraním“ na pozadí čínskeho ekonomického a technologického vplyvu.
“Je potrebné prinútiť vládu, aby konala dnes v mene ochrany našej budúcnosti, ale nemôžeme viniť nikoho, okrem seba samých, z dôverčivosti a chamtivosti, ktoré nás robí zraniteľnými pred útokmi,“ napísal na záver Edward Lucas vo svojom článku pre The Daily Mail.
.jpg)
