Bratislava 17. februára (TASR/HSP/Foto:TASR)
V publikácii Pamätníky a pomníky sú najzaujímavejšie a najvýznamnejšie pamätníky a pomníky mapujúce život na našom území od najstarších čias až po dnešok
Slovensko je bohaté na pamätné miesta, ktoré sú svedectvom dejinných udalostí na jeho území a pôsobenia významných domácich i zahraničných osobností v rôznych oblastiach. Prehľad o nich dáva nová kniha Pamätníky a pomníky. Napísal ju Ján Lacika a v bratislavskom vydavateľstve Dajama vyšla v edícii Kultúrne Krásy Slovenska.
“V publikácii sú najzaujímavejšie a najvýznamnejšie pamätníky a pomníky mapujúce život na našom území od najstarších čias až po dnešok. Je to prehľad architektonických diel a skulptúr i tak trochu prechádzka v čase. Jej cieľom je poskytnúť čitateľom predstavu o oslavnom či pietnom fenoméne na Slovensku,” uviedol pre TASR editor knihy Daniel Kollár.
Vďaka nedávnym archeologickým nálezom máme najstaršie pamätníky aj z pravekého obdobia. Nimi sú rondely a iné nálezy pri Bučanoch, v Kyjaticiach, Dedinke a Nitrianskom Hrádku, ktorý si medzi odborníkmi vyslúžil prezývku slovenská Trója.
Zo stredoveku je najstarším pamätníkom nápis z roku 179 vytesaný na hradnej skale v Trenčíne o pobyte rímskych légií. Z obdobia Veľkej Moravy sú to najmä súsošia sv. Cyrila a Metoda, ktorých minuloročné jubileum sme si pripomínali mnohými podujatiami. Tisícročnú súčasť Slovenska v Uhorsku pripomínajú pamätníky viacerých panovníkov. Čitateľ sa tiež dozvie, v ktorých troch mestách a prečo má sochu populárna cisárovná Sissi.
Jednu kapitolu tvoria pamätníky slovenskej národnej histórie. Pomník na hrobe básnika Jána Hollého v Dobrej Vode z roku 1854 bol dlho jediným pamätníkom Slovákov postavený národnému dejateľovi. Až v spoločnom štáte Čechov a Slovákov vznikli mnohé umelecky hodnotné diela na počesť osobností bernolákovskej, štúrovskej a memorandovej generácie. Novodobé dejiny Slovákov priniesli ďalšie postavy politického života, ktorým takto vzdali hold za prácu pre národ. Takými boli napríklad Andrej Hlinka, Martin Rázus, Alexander Dubček či Milan Rastislav Štefánik.
Podľa Kollára je politik, vedec, generál a cestovateľ Štefánik najčastejšie zobrazovanou osobnosťou v sochách, bustách, pamätných tabuliach, reliéfoch i dvoch mohylách. “Je to jeden z najvýznamnejších synov slovenského národa. Bol oslavovaný aj zatracovaný a tak museli jeho pamätníky na určité obdobie zmiznúť, ale po novembri 1989 putovali z depozitov znovu do parkov a na námestia. Takže máme aj kapitolu stratené pamätníky,” zdôvodnil Kollár.
V knihe nechýbajú pamätníky pripomínajúce obdobie prvej a druhej svetovej vojny i SNP. Po zmene režimu v roku 1989 začali pribúdať aj pamätníky pripomínajúce krutosti páchané na občanoch počas holokaustu či represie komunistickej moci. Vo výbere sú aj sochy a busty venované objaviteľom a ďalším vedcom, literátom, výtvarníkom, hudobníkom a iným umelcom. Čitateľ sa presvedčí, že máme aj pamätníky zaujímavých ľudí, hromadné pamätníky osobností, aj v ktorých mestách sú aké raritné pamätníky. Medzi nimi je pamätník starých mládencov.
mž
0.0°C
.jpg)
.jpg)
