Bratislava 18. februára 2023 (HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)
Junta, ktorá sa v roku 2020 podvodom zmocnila štátu, už veľkú časť svojej práce urobila. Čo ešte nestihla pokaziť, poškodiť, defraudovať? Čo ešte ostalo nedotknuté a čo z toho sa dá ešte do volieb zničiť?
Obsadili centrálne úrady. Obsadili súdy. Obsadili Špeciálnu prokuratúru. Prakticky zrušili právny štát. Zbastardili Ústavu. Podpísali vazalskú zmluvu s diablom. Zvýšili štátny dlh o desiatky miliárd. Zvýšili zadĺženie slovenských domácností. Počas korony ľudí klamali, opichali, šikanovali. Podporili v Bruseli všetky globalistické úchylnosti, aké boli na programe dňa. Významne prispeli k rozvratu zdravotníctva, debilizácii školstva.
Zaviedli protiruské sankcie a v rámci toho prerušili spoľahlivý prísun lacných energií. Dopustili zvýšenie ceny energií na mieru pre mnohých neúnosnú, čím mnohých podnikateľov a živnostníkov zruinovali. Poškodili tým konkurencieschopnosť Slovenska a zničili niektoré zdravé firmy, piliere slovenskej ekonomiky, ako napríklad Slovalco. Vy čitatelia budete vedieť tento spakruky načrtnutý zoznam doplniť ešte o mnoho položiek.
Azda najväčšiu škodu však napáchali na spoločenskom vedomí národa. Ak do ich príchodu k moci tu bola priekopa oddeľujúca od seba dva znepriatelené politické tábory, tak teraz je z tej priekopy už neprekonateľná priepasť a medzi ľuďmi je studená občianska vojna. Už nielen odcudzenie, ale doslova nepriateľstvo od seba oddeľuje susedov, kolegov, bývalých priateľov a dokonca členov rodín kvôli odlišným pohľadom na politiku. Vzájomné pochopenie a zmier je už takmer nemožnosťou.
Čo ešte nestihli?
No pravdupovediac, je toho ešte veľa, čo nestihli. Dosť sa flákali, namiesto práce sa venovali vzájomnému haštereniu a do volieb sa budú musieť trochu viac snažiť.
Štátu ešte patrí SPP. Štátu ešte patrí Slovenská elektrizačná prenosová sústava. Štátu ešte patrí významný podiel v Slovenských elektrárňach. Štátu ešte patria letiská, vrátane toho bratislavského. Štátu ešte stále patrí aj dosť ďalších zaujímavých objektov, podnikov a inštitúcií. Štátu ešte patrí množstvo pôdy, lesov, lúk, národných parkov.
Nestihli ešte vpustiť dostatok migrantov. Nestihli ešte podpísať Istanbulský dohovor. Nestihli ešte odovzdať cudzincom vzácne vodné zdroje. Nestihli ešte úplne zničiť čiastočnú sebestačnosť vidieka, ľudia ešte stále môžu chovať hospodárske zvieratá a pestovať plodiny. Nestihli ešte odovzdať všetky zbrane Ukrajine. Nestihli mobilizovať. Ešte stále môžeme platiť v hotovosti. Ešte by sa dal rozšíriť zoznam lokalít, kde by sa mohli udomácniť americkí vojaci.
Ešte stále ostali v niektorých pozíciách aj ľudia, ktorí svojej práci rozumejú. Ešte stále nezrušili alternatívne médiá, hoci už skúsili a temné mračná sa zbiehajú znovu. No a samozrejme, to hlavné, ešte nestihli zabasnúť opozíciu a všetkých, ktorí sa neboja hovoriť otvorene.
Kde tomu bude koniec?
Tí najosvietenejší euroatlantisti naznačujú čosi v tom zmysle, že ešte by sa dala otvorene vyhlásiť tá prebiehajúca vojna proti Rusku. Možno rátajú s tým, že bude možné potom urýchlene odletieť do Austrálie a dúfať, že tam nedorazí jadrová tsunami a mračná s rádioaktívnym dažďom. Takto to môže dopadnúť, keď niekto nedáva v škole pozor.
Hoci to znie už nudne a nerealisticky, ale ešte stále to všetko máme v rukách my občania. Blížia sa voľby. Kedy budú, vtedy budú, ale jedného dňa budú. Niektorí predpokladajú, že by zratúvanie hlasov mohlo byť niekým kreatívne upravené, lenže ak nás bude dosť veľa, tak ani „kreativita“ príliš nepomôže (s konšpirovaním to netreba preháňať).
K voľbám jednoducho treba prísť – prechádzka človeku môže len prospieť a táto by možno mohla prospieť aj celému slovenskému národu a nášmu štátu. Ujasnime si to už teraz, aby bol čas to vysvetliť aj blížnym, ktorí ešte spia.