Na Slovensku prieskum prebiehal od 7. do 24. februára sa na vzorke 1008 respondentov formou osobných rozhovorov. Treba dodať, že to bolo ešte pred voľbami prezidenta, ktoré viaceré témy viac otvorili, no výsledky sú isto zaujímavé i pre nadchádzajúce európske volebné kampane a debaty.

Záujem o júnové európske voľby prejavilo 60% opýtaných z celej EÚ a 43% zo Slovenska. V porovnaní s prieskumom z jesene 2023 ide v rámci celej Únie o nárast o 3 percentuálne body a na Slovensku až o 12 percent.

Až 62% obyvateľov SR uviedlo, že sa pravdepodobne na európskych voľbách zúčastní. Správa uvádza, že v porovnaní s predvolebným Eurobarometrom z jari 2019 ide na Slovensku o nárast až o 15 percentuálnych bodov, čo možno považovať za prekvapivé i povzbudivé.

Treba jedným dychom dodať, že ohľadne reálnej účasti nemožno byť prehnanými optimistami, aby nedošlo ku vytriezveniu v deň D. Toto číslo je zrejme výrazne nadhodnotené. Veď len konečná účasť v 2.kole prezidenta bola 61,1%.  Zdá sa, že Slováci v prieskum verejnej mienky chceli vyzerať dobre a európsky. Aj vy ste si všimli, že často neradi hovoria „nie“ a  niečo jednoducho odkývu? No keď príde na lámanie chleba, tak „skutek utek“. Rád sa v tomto nechám prekvapiť, no určite nezaspime na vavrínoch.

Až  80% respondentov zo Slovenska považuje hlasovanie v európskych voľbách pri súčasnej medzinárodnej situácii za ešte dôležitejšie. Rozdielne názory v miere angažovania sa vo vojne na Ukrajine a možného nasadenia niektorých európskych armád túto dôležitosť isto len zvýrazňujú.

V porovnaní s ostatnými štátmi EÚ si Slováci zas až tak neprajú (EÚ 56%, SR 44%), aby práve Európsky parlament zohrával ešte väčšiu úlohu ako doposiaľ.

Priority Slovákov: ekonomika, poľnohospodárstvo, obrana a bezpečnosť i budúcnosť EÚ

Jedna z otázok skúmala, ktorým témam by s politici mali vo svojich diskusiách v kampaniach zaoberať. Favoritom pre najviac Slovákov je podpora ekonomiky a vytváranie nových pracovných príležitostí (39%). Rozvoj ekonomiky a podpora zamestnanosti bola jedným z hlavných motorov vstupu SR do EÚ. Toto chápanie EÚ v Slovákoch isto ostáva ako prioritné dlhodobo. Absolútne najmenej ich v diskusiách politikov zaujíma rodová rovnosť, inklúzia a rozmanitosť (6%), čo sú piliere LGBT hnutia. Že by v tom v väčšina Slovákov mala jasno, alebo si skôr myslia, že sa to „nepatrí“ prepierať na verejnosti? Paradoxné však je, že práve cez tieto témy môžu liberálno-progresívne prúdy nanucovať cez Európsky parlament iné videnie sveta, než na aké sme boli zvyknutý a ktoré fungovalo.

Prieskum tiež ukázal, že pre Slovákom v porovnaní ostatnými štátmi EÚ nezáleží až tak na témach ako sú klimatické zmeny (EU 27%, SR 15%) a migrácia a azyly (EÚ 24%, SR 13%).

Naopak, v porovnaní s ďalšími Európanmi, Slovákom podstatne viac ležia na srdci témy ako sú poľnohospodárska politika (EÚ 23%, SR 37%), budúcnosť Európy (EÚ 26%, SR 37%) i obrana a bezpečnosť v EÚ (EÚ 31%, SR 37%),

Podľa správy sa význam, ktorý občania EÚ pripisujú práve obrane a bezpečnosti EÚ, v priebehu aktuálneho funkčného obdobia Európskeho parlamentu zvýšil. Je to zrejmé i v súvislosti s udalosťami na Ukrajine a táto téma oslovuje najmä v Dánsku (56%), Fínsku (55%) a Litve (53%).

Hodnotami, ktoré chrániť sú mier, ľudské práva a sloboda pohybu

Slováci si, želajú aby nový Európsky parlament najbližších 5 rokov najviac prioritne obhajoval hodnotu mieru (49%), ochrany ľudských práv vo svete a v EÚ (29%) a slobody pohybu (26%), ktorú napokon oceňujú výrazne vyššie ako ostatné národy (12%). I keď je spomienka na nemožnosť slobody cestovať v dobe „pred“ je pre generáciu mileniálov nepredstaviteľná, v mnohých Slovákoch táto národná pamäť ostáva a to je dobre.

Najväčší rozdiel v záujme je v obhajovaní hodnoty demokracie, kde na rozdiel od európskych 33% túto prioritu vidí iba 18% našich rodákov. To nás môže viesť ku zamysleniu, že Slováci nechápu tému presadzovania demokracie až tak dôležitú a dalo by sa z toho dedukovať, že sa sami cítia žiť v demokratickej krajine. Možnosť organizovať povedať si čo chcete (v rámci únosnej miery) a možnosť organizovať protesty či verejné demonštrácie sú toho isto dôkazom.

Slovákov najmenej z ponúkaných možností zaujíma obhajoba rovnosti medzi mužmi a ženami (8%) a právo na azyl pri prenasledovaní (5%). Obhajobu slobody náboženstva a viery vidí ako prioritu 10%.

Kompletný prehľad výsledkov prieskumu Eurobarometer je k dispozícii na tejto internetovej stránke. Pokojne pošlite výsledky prieskumu svojim priateľom, známym, spoludiskutérom či azda aj vašim favoritom vo voľbách, no napokon nezabúdajme, že prieskumy účasti sú len prieskumy a samotné voľby budú realitou.

Prečítajte si tiež:

• Politika EÚ zlyhala. A to na všetkých frontoch. Teraz je to oficiálne
• Nominant Ursuly von der Leyenovej odstupuje