Vstup Švédska do Severoatlantickej zmluvnej aliancie (NATO) sa odkladala takmer dva roky. Pred vstupom nového člena do aliancie musia dať súhlas všetky existujúce krajiny NATO. Maďarsko je teraz jediným členom, ktorý nedal Švédsku zelenú – Turecko svoj odpor stiahlo.

Prečo chce Švédsko vstúpiť do NATO?

Švédsko sa už viac ako 200 rokov drží mimo vojenských aliancií. Dlho vylučovalo, že by sa chcelo pripojiť k členom NATO. Avšak po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022, takmer zo dňa na deň upustilo od svojej dlhodobej politiky nezapájania sa. Spolu so susedným Fínskom sa rozhodli požiadať o vstup do aliancie.

Švédsko aj Fínsko si už po skončení studenej vojny vytvorili silné väzby s NATO. Verejná mienka bola však až do vojny na Ukrajine rozhodne proti plnému členstvu.

Nepripojenie sa považovalo za najlepší spôsob, ako sa vyhnúť vytváraniu napätia s Ruskom. Rusko je totiž ich mocný sused v oblasti Baltského mora. Ruská agresia však spôsobila dramatický posun v oboch krajinách. Prieskumy verejnej mienky ukázali prudký nárast podpory členstva v NATO.

Politické strany vo Fínsku aj vo Švédsku sa rozhodli, že potrebujú bezpečnostné záruky, ktoré prináša len plné členstvo v aliancii vedenej USA.

Prečo to trvá tak dlho ?

Zatiaľ čo Fínsko sa stalo 31. členom NATO v apríli minulého roka, žiadosť Švédska zdržali Turecko a Maďarsko.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan si na to, aby Švédsko mohlo vstúpiť, stanovil rad podmienok. Medzi nimi napríklad tvrdší postoj voči skupinám, ktoré Turecko považuje za hrozbu pre svoju bezpečnosť. To sú kurdskí militanti a členovia siete, ktorú Turecko obviňuje z neúspešného prevratu v roku 2016.

Švédska vláda sa pokúsila upokojiť Erdogana zrušením zbrojného embarga voči Turecku. Prisľúbila tiež spolupráce v boji proti terorizmu. Avšak verejné demonštrácie vo Švédsku, ktoré organizovali prívrženci zakázanej Strany kurdských pracujúcich (PKK) a protimoslimskí aktivisti, ktorí pálili Korán, situáciu skomplikovali.

Zdalo sa, že tlak zo strany USA a ďalších spojencov NATO na Turecko, aby odstránilo svoje námietky voči členstvu Švédska, bude mať malý účinok. Až kým Erdogan na minuloročnom samite NATO nepovedal, že dokumenty pošle na schválenie parlamentu.

Táto otázka sa však v parlamente zdržala, až kým zákonodarcovia nakoniec v utorok o tejto otázke nehlasovali a neratifikovali prístupový protokol Švédska 287 hlasmi proti 55.

Poslednou prekážkou pre švédsku kandidatúru do NATO tak zostáva Maďarsko. Maďarsko spočiatku neuviedlo žiadny jasný dôvod svojho meškania. Premiér Viktor Orbán dlho trval na tom, že jeho krajina nebude poslednou, ktorá dá Švédsku súhlas. Tón voči Štokholmu sa však minulý rok pritvrdil. Maďarsko obvinilo švédskych politikov z toho, že o stave maďarskej demokracie hovoria “zjavné lži”.

Orbán, ktorý sa rozišiel so spojencami z NATO tým, že zaujal voči Kremľu priateľský postoj. V utorok uviedol, že pozval švédskeho premiéra Ulfa Kristerssona do Budapešti, aby s ním prediskutoval “budúcu spoluprácu v oblasti bezpečnosti a obrany ako spojenci a partneri”.

Pokiaľ nebude zvolané mimoriadne zasadnutie maďarského parlamentu, na ktorom by sa rokovalo o švédskej kandidatúre do NATO, jeho ďalšie plánované zasadnutie sa očakáva 26. februára.

Čo vstup Švédska znamená pre alianciu?

Začlenením Švédska by zostalo Baltské more obklopené krajinami NATO. To by posilnilo alianciu v strategicky dôležitom regióne. Baltské more je pre Rusko námorným prístupovým bodom k mestu Petrohrad a enkláve Kaliningrad.

Švédske ozbrojené sily, hoci sa od studenej vojny výrazne zmenšili, sú všeobecne považované za potenciálnu posilu kolektívnej obrany NATO v regióne.

Švédi majú moderné vzdušné sily a námorníctvo. Zaviazali sa zvýšiť výdavky na obranu, aby dosiahli cieľ NATO vo výške 2 % HDP.

Podobne ako Fíni, aj švédske sily sa už roky zúčastňujú na spoločných cvičeniach s NATO.

Ako zareagovalo Rusko ?

Nie je prekvapujúce, že Moskva reagovala na rozhodnutie Švédska a Fínska vzdať sa neangažovanosti a usilovať sa o členstvo v NATO negatívne. Rusko tiež varovalo pred bližšie nešpecifikovanými protiopatreniami.

Rusko uviedlo, že tento krok nepriaznivo ovplyvnil bezpečnostnú situáciu v severnej Európe. Tá bola podľa Ruska “jedným z najstabilnejších regiónov na svete”.

Fínska bezpečnostná služba v októbri uviedla, že vzťahy krajiny s Ruskom sa výrazne zhoršili.

Moskva teraz považuje svojho západného suseda za nepriateľskú krajinu.

Švédsko aj Fínsko varovali pred zvýšeným rizikom zasahovania Ruska a hybridných útokov.