Môj profil 
Predplatné
Brenner vo svojom príspevku pre Psychology Today podotýka, že “keď sa cítime neschopní robiť niečo dobre, je oveľa ťažšie vidieť možnosti realistickej pozitívnej zmeny”. Jedným zo spôsobov, ako tomu môžeme predísť, je podľa neho “začať venovať pozornosť slovám, ktoré používame pri vnútornom uvažovaní a pri charakterizovaní seba a ostatných, keď prichádzame z tzv. nakazených miest”.
Tých slov či prívlastkov, na ktoré Brenner upozorňuje, je samozrejme oveľa viac, ale predstavuje aspoň niektoré, ktoré odporúča prestať používať, či eliminovať.
1. Lenivý: Toto slovo naznačuje, že človek má nedostatky v nejakom základnom a nefixovateľnom spôsobe, ktorý je predmetom pohŕdania a znechutenia, a tak často slúži na zakrytie vyplývajúcich nepríjemností. Brenner odporúča, že keď slovo “lenivý” príde na myseľ, treba sa na chvíľu zastaviť a dať si otázku, čo je ešte možné urobiť, zamerať sa na konkrétnu spätnú väzbu a ciele, ktoré je možné skutočne dosiahnuť, aby sa vedomie posilnilo a nie oslabilo.
2. Nudný: Namiesto zachádzania do nudy Brener odporúča pouvažovať nad tým, ako efektívne stráviť voľný čas a venovať sa aktivitám, ktoré nás zaujímajú.Stáva sa totiž, že nedokážeme premýšľať o ničom inom, ako sa nudiť, čo nám účinne zabráni dostať sa z nudy a pasivity.
3. Pokrytecký: Odsúdenie seba samého alebo iných ako pokrytcov je spôsob, ako riešiť ťažké alebo zdanlivo nemožné konflikty. Podľa Brennera sa treba pozrieť na viaceré stránky problémov a na ich súvis, kedy možno sa ukáže, že “skutočné pokrytectvo je oveľa zriedkavejšie”. Morálne hodnoty a etické rozhodnutia sa totiž značne menia od situácie k situácii.
4. Rozmaznaný: Obviňovanie z tejto vlastnosti pochádza podľa Brennera vždy z “hnevu a frustrácie” z vlastnej situácie, kedy sa stráca kritický pohľad. Za “rozmaznaného” označujeme toho, kto si “zvykol na to, že veci je možné ľahko dosiahnuť, pretože neexistuje prepojenie odmeny s náležitým úsilím”. Jedným z užitočných krokov, ako sa vyhnúť takémuto označovaniu, je zvážiť, čo je úprimná, autentická túžba po niečom alebo potreba skrytá v takomto správaní.
5. Hlúpy: Zvyčajne sa používa v súvislosti s označeniami “impulzívny, nepozorný, pochopiteľne neskúsený”. Ak niekto sám seba takto označí a vážne sa za seba hanbí, podľa Brennera ide o neschopnosť byť láskavý k sebe a k svojim omylom. Odporúča teda skôr použiť odľahčujúci humor, pretože “smiech môže značne znížiť hanbu”.
6. Sebecký: Použitie tohto slova badať pri vzájomnom uznávaní rovnováhy potrieb viacerých strán. Sami seba označujeme za sebeckých, keď máme oprávnené potreby, robíme násilie proti sebe a podrývame tak zdravé správanie sebaobhajoby, čím sa obviňujeme, že sme zlí, čo Brenner chápe ako “začarovaný kruh”.
Tieto uvedené vlastnosti a odporúčané postoje k nim sú príkladmi spôsobov, “ako sa vyhnúť riešeniu komplikovanejšieho problému, či už vo vzťahoch s inými ľuďmi, alebo vo vzťahu k sebe”, podotýka Brenner. “Všetci robia násilie voči vzťahom, oddeľujú nás od seba a vytvárajú škodlivé medzery v našom vzťahu.”
Súhrnne povedané, ak si používanie týchto slov na sebe všimneme, “je to dobrý čas spomaliť a zasiahnuť tlačidlo emočnej pauzy, čo je šanca šanca robiť lepšie rozhodnutia o sebe a o svojom okolí”, uzatvára Brenner.
.JPG)
