Čo tak humanitárne vybombardovať Moskvu? Zamýšľa sa bývalý poradca českého prezidenta

Praha 20. júla 2023 (HSP/Foto:Twitter@natemook)

Slovný ekvilibristický výraz „humanitárne bombardovanie” je dodnes pripisovaný českému prezidentovi Václavovi Havlovi, ktorý tak obhajoval bombardovanie Juhoslávie jednotkami NATO v roku 1999 počas vojny v Kosove. Najnovšie sa k tomuto „termínu” priklonil  exporadca českého prezidenta Klausa, Jiří Payne. Ten sa na sociálnej sieti zamyslel nad humanitárnym vybombardovaním Moskvy

Parlamentní listy prinášajú statusy bývalých českých politikov – Jiřího Payneho a Michaela Žantovského, ktorí na sociálnych sieťach navrhujú, aby Severoatlantická aliancia zasiahla do situácie na Ukrajine. Zatiaľ čo Žantovský navrhuje, aby NATO zaistilo situáciu v Čiernom mori kvôli vývozu ukrajinskej pšenice, Payne dokonca navrhuje „humanitárne bombardovanie” Moskvy.

Bývalý český europoslanec a poradca prezidenta Václava Klausa Jiří Payne na sociálnej sieti navrhuje bombardovanie Moskvy. „Znovu opakujem, že by sme mali viesť verejnú diskusiu o humanitárnom bombardovaní Moskvy. Nehovorím, že to máme hneď urobiť, ale mali by sme sa dohodnúť na podmienkach, za ktorých to urobíme,” navrhuje Payne.

Na zásah voči Rusku vyzval na sociálnej sieti aj bývalý vrcholný diplomat a poradca prezidenta Václava Havla Michael Žantovský. Podľa neho je načase, aby sa NATO vložilo do situácie na Ukrajine, konkrétne v oblasti Čierneho mora. „Rusko vypovedalo dohodu o vývoze ukrajinského obilia z čiernomorských prístavov. Potvrdzuje tým, že je medzinárodným agresorom, ktorý nerešpektuje slobodu námornej plavby v medzinárodných vodách. Možno je načase, aby ju v Čiernom mori začalo zabezpečovať NATO,” uviedol Žantovský, ktorý je aktuálne zahraničnopolitickým poradcom aj súčasného prezidenta Petra Pavla.

Termín humanitárne bombardovanie je pripisovaný českému prezidentovi Václavovi Havlovi, ktorý tak obhajoval bombardovanie Juhoslávie jednotkami NATO v roku 1999 počas vojny v Kosove. Havel použitie takého termínu však neskôr poprel, kritici postupu Severoatlantickej aliancie ho začali používať ako vyjadrenie nezmyselného konania NATO, ktoré bombardovaním srbských civilistov údajne chránilo obyvateľov Kosova. Neskôr bol termín používaný aj na iné vojenské intervencie zdôvodňované humanitárnymi dôvodmi.

Havel sa voči pripisovaniu autorstva pojmu „humanitárne bombardovanie” mal verejne ohradiť v roku 2004. Tento výraz vraj mal vzniknúť skratkou z článku, ktorý Havel 29. apríla 1999 napísal pre francúzske noviny Le Monde.

Výrok, ktorý cituje aj Wikipedia, znie: „Domnievam sa, že behom zásahu NATO v Kosove existuje jeden činiteľ, o ktorom nikto nemôže pochybovať: nálety, bomby nie sú vyvolané hmotným záujmom. Ich povaha je výlučne humanitárna. To, čo je tu v hre, sú princípy, ľudské práva, ktorým je daná taká priorita, že prekračuje aj štátnu suverenitu.”

Útok NATO na Juhosláviu sa odohral bez mandátu Organizácie spojených národov. Na prvých útokoch sa okrem Spojených štátov zúčastnili aj lietadlá Spojeného kráľovstva, Francúzska, Kanady a Španielska.

Kontroverzná vojenská operácia NATO niesla názov Allied Force (Spojenecká sila) a počas bombardovania zahynulo 2500 civilistov, z toho 89 detí.