Abcházsko sa však náhle vzbúrilo. Čo sa deje?

V prvom rade treba povedať, že Abcházsko na rozdiel od Južného Osetska a „LDĽR“ nikdy nebolo plne pod kontrolou Ruskej federácie a vždy prejavovalo svoju štátnu „samostatnosť“.

Po tom, čo Abcházci s podporou Ruskej federácie a horských národov Kaukazu porazili Gruzíncov vo vojne začiatkom 90. rokov, boli síce úplne závislí od Ruska, pokiaľ ide o finančnú podporu a najmä v oblasti bezpečnosti, ale napriek tomu si vytvorili svoj „uzavretý“ systém moci na princípe „Texas majú rabovať Texasania“.

Preto sa spolu s predstaviteľmi miestnej arménskej komunity snažili kontrolovať všetky hlavné odvetvia abcházskej ekonomiky. A predovšetkým to hlavné – cestovný ruch.

Abcházci však nemali žiadne investície na rozvoj, a preto sektor cestovného ruchu a celá „republika“ pomaly chátrali.

Rusi už dávno navrhovali vyriešiť tento problém úplným otvorením trhu pre ruských investorov, ktorí by mohli investovať veľké sumy peňazí do letovísk a ďalších odvetví hospodárstva.

Abcházske „orgány“ sa však k tomu stavali odmietavo. A veci sa pohli dopredu až za súčasného „prezidenta“ Aslana Bžáního.

Bola podpísaná dohoda medzi Abcházskom a Ruskou federáciou o investíciách, ktorá zrušila obmedzenia vstupu ruských investorov do abcházskej ekonomiky.

To, prirodzene, vyvolalo nespokojnosť tých miestnych štruktúr, ktoré teraz kontrolujú cestovný ruch, keďže nemohli konkurovať veľkým ruským štruktúram.

Začali sa protesty, ku ktorým sa pridali mnohí Abcházci, ktorí sa obávali, že spolu s investíciami do ich malej „republiky“ sa začnú do ich malej „republiky“ masovo sťahovať aj Rusi, čo zničí relatívne uzavretý svet, v ktorom boli miestni obyvatelia zvyknutí žiť posledných 30 rokov.

V dôsledku toho bola dnes ratifikácia dohody abcházskym „parlamentom“ narušená a opozícia žiadala od prezidenta, aby odstúpil. Ten to zatiaľ odmietol, ale tlak na neho pokračuje.

Aké sily stoja za protestmi?

Zosadenie prezidenta v dôsledku nepokojov v Abcházsku je pomerne časté. Samotný Bžania sa dostal k moci v roku 2020, keď zosadil svojho predchodcu Raula Chadžimbu, ktorý sa zasa dostal k moci v roku 2014 po masových nepokojoch, ktoré viedli k zosadeniu Alexandra Ankvaba. V Abcházsku sa teda nedeje nič mimoriadne: súčasné udalosti sa z hľadiska žeravosti vášní nedajú porovnať napríklad s nepokojmi z roku 2004, ktoré inicioval spomínaný Chadžimba po svojej porážke v prezidentských voľbách, ktoré vyhral Sergej Bagapš. Vtedy sa to dokonca nezaobišlo bez obetí na životoch a celá záležitosť smerovala k plnohodnotnej občianskej vojne.

Bžania, ktorý odchádza do dôchodku, je zástancom hlbokej integrácie Abcházska s Ruskom, hoci so zachovaním „suverenity“ Abcházska. To znamená, že ani on nežiada pripojenie k Rusku.

Chadžinba je naopak abcházsky nacionalista a bol za to, aby Abcházsko zostalo „nezávislým štátom“, ale naďalej dostávalo dotácie a bezpečnostné záruky od Ruska.

Teraz protesty v Abcházsku vedú bývalí spolupracovníci Chadžinbu, ako napríklad Aslan Barcica, ktorý bol za Chadžinbovej vlády viceprezidentom a teraz stojí na čele strany Fórum ľudovej jednoty Abcházska, alebo líder „Abcházskeho ľudového hnutia“ Adgur Adzinba, ktorý bol za Chadžimbovej vlády ministrom hospodárstva a podpredsedom vlády, a preto sa súčasné udalosti dajú interpretovať ako pokus o pomstu „nacionalistov“ za porážku v roku 2020.

Zároveň sa objavuje pomerne veľa konšpiračných teórií, podľa ktorých sú súčasné nepokoje v Abcházsku inšpirované Tureckom, ktoré chce prevziať kontrolu nad „republikou“ od Ruska. V skutočnosti je síce Turecko domovom mnohých etnických Abcházcov, ktorí boli počas ruského impéria vysťahovaní zo svojej vlasti, ale Turecko nemá na procesy v Abcházsku žiadny reálny vplyv. Ankara vždy dôsledne stála na pozíciách podpory územnej celistvosti Gruzínska.

Opozícia zároveň nie je protirusky zameraná.

Ten istý Chadžimba bol horlivým obdivovateľom Vladimira Putina.

Konflikt medzi „proruskými“ a „nacionalistami“ teda nie je o orientácii na Rusko. Keďže Abcházsko nemá iné možnosti orientácie.

Veď samotnú existenciu tohto „štátu“ uznáva len Rusko, Venezuela, Nikaragua, Sýria a Nauru. Moskva plne zabezpečuje všetky vonkajšie komunikácie, finančnú pomoc a je garantom bezpečnosti Abcházska.

Predstavitelia abcházskych politických prúdov sa preto líšia len v názoroch na to, aké formy by mala mať ruská podpora.

Bžania uprednostňuje hospodársku integráciu a vstup ruského kapitálu do Abcházska.

„Nacionalisti“ na čele s Chadžinbom, Barcicom a Adgurom Adzinbom uprednostňujú ruské peniaze vo forme dotácií a grantov, ktorých rozdeľovanie bude už v ich kompetencii.

Teraz sme svedkami ďalšieho kola tohto boja. A zatiaľ sa zdá, že udalosti sa vyvíjajú podľa obvyklého scenára – masové protesty a zvrhnutie súčasného prezidenta s následným nástupom opozície k moci.

Na druhej strane však tentoraz môže Moskva zaujať tvrdší postoj a prinútiť Abcházcov, aby si uvedomili, že nebude rozdávať peniaze zadarmo. Iba výmenou za prístup investorov z Ruska do ekonomiky. Aj keď možno v kompromisnejšej podobe v porovnaní so súčasnou dohodou o investíciách.

Okrem toho je tu ešte jeden faktor, ktorý sa môže ukázať ako ešte dôležitejší. Ako sme už písali, po tom, ako sa gruzínska vládnuca strana Gruzínsky sen dištancovala od Západu a začala sa postupne obracať k Rusku, sa začali šíriť fámy, že Tbilisi a Moskva pripravujú megaprojekt na obnovenie územnej celistvosti Gruzínska, ktorému sa má vrátiť Abcházsko a Južné Osetsko ako veľmi široké autonómie.

Samotný projekt je vzhľadom na históriu vzťahov Gruzínska s Abcházskom, Južným Osetskom a Ruskom mimoriadne ťažko realizovateľný. A najdôležitejším problémom je Abcházsko, kde sú protigruzínske nálady veľmi silné. Okrem toho sa v prípade reintegrácie vyskytne obrovský súbor problémov súvisiacich s majetkovými právami státisícov Gruzíncov, ktorí utiekli z Abcházska po porážke vo vojne v 90. rokoch (pred vojnou tvorili Gruzínci podľa sčítania obyvateľstva z roku 1989 viac ako 45 % obyvateľov Abcházska).

Preto ak má Rusko v úmysle spustiť projekt reintegrácie Gruzínska pod svoju kontrolu, musí v prvom rade prevziať plnú kontrolu nad situáciou v Abcházsku. Čo, ako ukázali dnešné udalosti, nebude ľahké.

Nie je vylúčené, že okrem protestov proti ratifikácii dohody o investíciách sa „nacionalistické“ krídlo snaží dať Moskve najavo, že plány na návrat Abcházska do Gruzínska nebudú mať v „republike“ pochopenie a že „sa ani nepokúšajte nás presvedčiť“.

Vo všeobecnosti je situácia v Suchumi vyhrotená z mnohých dôvodov naraz a nie je veľmi jasné, ako Rusko túto otázku vyrieši. V prípade silného tlaku z Ruska sa totiž môže vytvoriť nový “horúci bod“, ktorý Kremeľ sotva potrebuje. Je preto možné, že tak, ako sa to stalo už mnohokrát v minulosti, sa bude snažiť zostať nad „politickým ostreľovaním medzi domácimi“ a potom vysvetlí tomu, kto sa v Abcházsku dostane k moci, že na výber vlastne ani veľmi nemá.

Je tiež možné, že otázka ratifikácie bude pozastavená až do prezidentských volieb (tie sa mali konať v marci, ale ak opozícia teraz získa prezidentovu demisiu, môžu sa konať ešte skôr).

Veľa však o možnom vývoji udalosti napovie blízka budúcnosť – či Bžania odíde predčasne a ako na dianie zareaguje Moskva.

Prečítajte si tiež:

• Veľký posun: Indonézia, Malajzia a Thajsko sa stali partnermi BRICS
• Scholz po mesiacoch telefonoval s Putinom. Prvé detaily (ne)prekvapia