Soul 4. decembra 2024 (HSP/Foto:TASR/AP-Ahn Young-joon, Ryu Hyung-seok/Yonhap, Lee Jin-man, South Korea Unification Ministry via AP)
Zavedenie stanného práva
V Južnej Kórei sa v poslednom čase vyostrila konfrontácia medzi konzervatívnou vládnucou Stranou ľudovej moci (PPP), ktorú zastupuje prezident, a opozičnou Demokratickou stranou Kórey (DSK). Tá blokuje najmä prijatie zákona o budúcoročnom rozpočte v parlamente. Prezident Yoon Suk-Yeol zároveň údajne bráni nezávislému vyšetrovaniu škandálov, do ktorých je zapletená jeho manželka a najvyšší predstavitelia krajiny, čo vyvoláva ostrú kritiku politických oponentov.
Juhokórejský vodca Yoon v dôsledku tohto konfrontačného vývoja v utorok oznámil zavedenie stanného práva v krajine, uviedla tlačová agentúra Yonhap. Toto rozhodnutie bolo prijaté po mimoriadnej schôdzi, ktorú prezident usporiadal predvčerom v noci vo svojej kancelárii. Bolo prijaté po tom, ako opozičná Demokratická strana Kórey (DSK) presadila v parlamente návrh zákona o rozpočtových škrtoch a podala návrhy na obžalobu štátneho audítora a hlavného prokurátora. Pokiaľ ide o návrh zákona o rozpočtových škrtoch, Yoon sa domnieval, že tento sabotuje hlavné funkcie vlády vrátane boja proti drogovej kriminalite a opatrení v oblasti verejnej bezpečnosti. Krajina sa podľa neho stáva „rajom pre drogy“ a zažíva „krízu verejnej bezpečnosti“. Yoon obvinil DSK, že využíva rozpočtové zákony a návrhy na obžalobu ako politický nástroj na obranu pred stíhaním lídra DSK Lee Jae-myunga, ktorý čelí niekoľkým súdnym procesom. „Národné zhromaždenie sa stalo brlohom zločineckých skupín a snaží sa paralyzovať súdny a administratívny systém krajiny a zvrhnúť systém liberálnej demokracie prostredníctvom legislatívnej diktatúry,“ povedal prezident.
Podľa agentúry bola dôvodom tohto kroku hrozba ochromenia moci v súvislosti s pokusmi viesť proti nemu ústavnú žalobu (impeachment). V správe sa tiež uvádza, že opatrenie súvisí s bojom proti stúpencom KĽDR. Prezident doslova uviedol, že cieľom zavedenia stanného práva je „zlikvidovať proseverokórejské sily a udržať liberálny ústavný poriadok“. Obvinil opozíciu z protištátnych aktivít a prípravy vzbury. Yoon sľúbil rýchlu normalizáciu situácie a tvrdil, že vláda sa nevzdáva svojich záväzkov voči medzinárodnému spoločenstvu. Zdôraznil, že od jeho inaugurácie v máji 2022 bolo proti vládnym predstaviteľom podaných 22 návrhov na impeachment a opozícia podniká už desiaty takýto pokus od zvolania 22. Národného zhromaždenia v júni. Označil to za „bezprecedentnú“ situáciu v histórii krajiny aj vo svetovej politike, ktorá výrazne sťažuje fungovanie výkonnej moci. The Korea Times uvádza, že podľa Yoona bolo cieľom tohto rozhodnutia „obnoviť a chrániť“ krajinu. Obvinil národnú opozíciu, že sa snaží paralyzovať vládu a pripravuje povstanie. Hlavným dôvodom však zrejme bola snaha udržať sa za každú cenu pri moci.
Za nového veliteľa bol vymenovaný Park Ahn-soo, náčelník štábu armády Kórejskej republiky. Na dobu platnosti nariadenia zaviedol zákaz činnosti Národného zhromaždenia, politických strán, združení a zhromaždení. Všetky médiá a publikácie mali podliehať štátnej kontrole. Okrem toho bolo všetkým štrajkujúcim lekárom nariadené, aby sa do 48 hodín vrátili do práce. Tisíce zdravotníkov už niekoľko mesiacov štrajkujú v súvislosti s plánmi vlády zvýšiť počet študentov na lekárskych fakultách. Podľa pozorovateľov prezidentove kroky vracajú Južnú Kóreu do éry autoritárskych vodcov, ktorú krajina nezažila od 80. rokov minulého storočia.
Keďže juhokórejské zákony umožňujú zrušiť stanné právo, ak zaň hlasuje väčšina poslancov, jednotky juhokórejského veliteľstva pre stanné právo prenikli do hlavnej budovy parlamentu, zjavne v snahe zabrániť rokovaniu parlamentu a zastrašiť poslancov. Opozícia označila prezidentovo rozhodnutie za protiústavné. Demokratická strana Toburo sa preto rozhodla zvolať poslancov.
Protesty a vtrhnutie do parlamentu
Dav protestujúcich pred budovou Národného zhromaždenia sa rozrastal napriek nočnému času. V Soule bolo okolo polnoci, keď sa udalosti začali. Opozičný líder vyhlásil, že má v úmysle vzdorovať stannému právu, čo podporili aj jeho stúpenci. Ľudí zadržiavala poriadková polícia a autobusy zablokovali priechod k parlamentu. K vstupom do hlavného mesta bolo vidieť prichádzať ďalšie kolóny techniky. Do ulíc bolo privezené veľké množstvo vojenskej techniky a bolo vidieť prelietavať vrtuľník amerického letectva. V krajine sa nachádza približne 28 500 amerických vojakov.
Reakcia parlamentu
Podľa ústavy môže líder krajiny vyhlásiť stanné právo v prípade vojny, ozbrojeného konfliktu, výnimočného stavu alebo ak si to vyžaduje verejná bezpečnosť a poriadok. Umožňuje obmedziť niektoré slobody vrátane slobody tlače a zhromažďovania, ako aj právomoci vlády a súdov. Stanné právo však môže byť zrušené, ak o to požiada väčšina Národného zhromaždenia. DSK, ktorá má v parlamente 170 z 300 kresiel, má právomoc zrušiť stanné právo väčšinou hlasov. Krátko po Yoonovom prejave strana zvolala mimoriadne zasadnutie.
Napriek prieniku asi 280 príslušníkov ozbrojených jednotiek do budovy parlamentu poslanci hlasovali za zrušenie stanného práva. Na zasadnutí sa zúčastnilo 190 z 300 poslancov a rozhodnutie prijali jednomyseľne. Podľa juhokórejskej ústavy je hlava štátu povinná zrušiť svoje rozhodnutie, ak najvyšší zákonodarný orgán hlasoval väčšinou proti. „Ak prezident Yoon nevykoná uznesenie Národného zhromaždenia, bude sa to považovať za nezákonný a trestný čin,“ uviedol denník The Korea Herald.
Prezident rýchlo zaspätkoval
Keďže zákon vyžaduje, aby sa prezident podriadil hlasovaniu zhromaždenia, Yoon oznámil svoje rozhodnutie vyhovieť približne o 4. hodine ráno, čím sa šesťhodinová kríza skončila. Juhokórejské zákony totiž umožňujú zrušiť stanné právo, ak zaň hlasuje väčšina poslancov. Agentúra Yonhap citovala prezidenta Yoona: „Stiahol som armádu, ktorá sa podieľa na uplatňovaní stanného práva“. Yoon tiež povedal, že zrušenie stanného práva formálne potvrdí na zasadnutí vlády.
Opozičné strany predložili návrh zákona na zosadenie Yoona
Krátke vyhlásenie stanného práva prezidentom Yoonom ho uvrhlo do najvážnejšej krízy vedenia počas jeho funkčného obdobia, keďže opozičný blok presadzuje jeho odvolanie a obviňuje ho z vlastizrady. Šesť opozičných strán vrátane hlavnej opozičnej Demokratickej strany Kórey (DSK) v stredu spoločne predložilo Národnému zhromaždeniu návrh zákona na zosadenie Yoona. O návrhu zákona plánujú hlasovať už v piatok ráno.
Opozičný blok tvrdí, že stanné právo nespĺňa žiadnu z požadovaných podmienok na jeho vyhlásenie – napríklad udržiavanie verejného poriadku v čase vojny alebo iných mimoriadnych udalostí v krajine. Tvrdí, že vyhlásenie stanného práva by mohlo predstavovať porušenie ústavného poriadku, čo by mohlo slúžiť ako dôvod na impeachment.
Spoluautormi návrhu bolo šesť opozičných strán – DSK, Strana obnovy Kórey (RKP), Nová reformná strana, Progresívna strana, Strana základného príjmu a Sociálnodemokratická strana. Na predložení návrhu sa podieľalo všetkých 191 zákonodarcov zo šiestich opozičných strán.
Predstaviteľ DSK novinárom povedal, že sa očakáva, že návrh bude oficiálne predstavený počas plenárneho zasadnutia v skorých ranných hodinách vo štvrtok. Po predložení návrhu na obžalobu sa musí hlasovanie uskutočniť do 24 až 72 hodín, čo znamená, že hlasovanie by sa mohlo začať už v piatok ráno.
Celonárodné odsúdenie
Od Yoonovho nečakaného vyhlásenia stanného práva sa snaha o impeachment všeobecne očakávala. Prezidentovo jednostranné a právne pochybné vyhlásenie vyvolalo celonárodné odsúdenie nielen zo strany opozície, ale aj verejnosti. Výsledný šok a kontroverzia zrejme vydláždili cestu pre snahu o impeachment.
„Budeme sa usilovať o to, aby bol Yoon potrestaný za vlastizradu za protiústavné, nezákonné stanné právo,“ povedal hovorca DSK, poslanec Jo Seoung-lae. „Podáme sťažnosť proti Yoonovi, ministrovi obrany Kim Yong-hyunovi a ministrovi vnútra Lee Sang-minovi a budeme sa usilovať o ich obžalobu.“
Svoj hlas pozdvihol aj líder DSK, poslanec Lee Jae-myung, ktorý povedal, že verejnosť to už nemôže ďalej znášať ani odpúšťať. „Prezident je služobníkom ľudu. Môžete uveriť realite, v ktorej prezident mobilizuje jednotky vyzbrojené z daní platených ľuďmi, aby mierili zbraňami na ľudí, ktorým slúžia?“ povedal.
Hlasovanie o ústavnej žalobe
Na schválenie návrhu na obžalobu je potrebná účasť viac ako polovice členov zhromaždenia a súhlas najmenej dvoch tretín prítomných. To znamená, že ak sa hlasovania zúčastnia všetci členovia zhromaždenia, je potrebných viac ako 200 hlasov z 300. Okrem toho sa k opozícii musí pripojiť najmenej osem zákonodarcov z vládnucej Strany ľudovej moci (PPP), ktorí návrh podporia.
Ak bude návrh na impeachment prijatý, Yoonova právomoc bude okamžite pozastavená a úlohu úradujúceho prezidenta prevezme premiér Han Duck-soo. Výkon Yoonovej moci bude pozastavený, kým ústavný súd nerozhodne o obžalobe. Zatiaľ nie je jasné, koľko členov PPP návrh podporí. Zatiaľ čo šéf PPP Han Dong-hoon zaujal kritický postoj k vyhláseniu stanného práva, frakcia za Yoona v rámci strany zaujala opatrnejší prístup.
Medzitým všetci vysokopostavení prezidentskí asistenti vrátane náčelníka štábu Chung Jin-suka, šéfa politiky Sung Tae-yoona, poradcu pre národnú bezpečnosť Shina Won-shika a vysokých tajomníkov podali v stredu ráno Yoonovi svoje rezignácie. Väčšina z nich vraj o pláne vyhlásenia stanného práva až do jeho oznámenia nevedela.
Ďalšie možné dôvody zavedenia stanného práva
„Juhokórejský prezident Yun Seok-yol zaviedol v krajine stanné právo, aby sa udržal pri moci, keďže čelí ústavnej žalobe. Môže tiež zinscenovať provokáciu na hraniciach so Severnou Kóreou a zatiahnuť do krízy ďalšie krajiny vrátane Ruska,“ povedal kórejský politický analytik Kim Yong Un. Prezident Yoon oznámil zavedenie stanného práva pod zámienkou hrozby zo strany severokórejských komunistických síl. „Zavedenie stanného práva v Južnej Kórei je pokusom prezidenta uskutočniť štátny prevrat, aby si zachránil kožu. Yoon má veľmi nízky rating a v spoločnosti rastie nespokojnosť s konaním nielen prezidenta, ale aj jeho manželky a celého jeho tímu. V tejto situácii existuje reálna hrozba, že parlament môže prezidenta obžalovať,“ povedal Kim Yong Un. Yoon viackrát povedal, že v krajine sú stúpenci myšlienky čučche, ktorí škodia štátu a majú v úmysle vyvolať zmätok. Čučche je ideológia definovaná severokórejským vodcom Kim Ir Senom o tom, že ľudové masy sú pánmi revolúcie a výstavby a majú silu to dotiahnuť do konca. Inými slovami je to ideológia o tom, že človek je pánom svojho osudu a má silu si svoj osud vybojovať. Zavedenie stanného práva bolo v prvom rade zamerané na zákaz masových akcií a podujatí v krajine. Ľuďom by bolo zakázané kritizovať úrady.
„Prezident však musí podľa ústavy na zavedenie stanného práva získať súhlas parlamentu. Na zdôvodnenie zavedenia stanného práva sa môže prezident uchýliť k zorganizovaniu provokácie na hraniciach so Severnou Kóreou a potom do toho zatiahnuť ďalšie krajiny vrátane Ruska, ktoré ratifikovalo Zmluvu o komplexnom strategickom partnerstve s KĽDR. Toto všetko zapadá do celkovej stratégie odchádzajúcej administratívy USA. Vidíme, že USA sa nedarí na Ukrajine – a Američania podporujú zhoršenie situácie v Sýrii. Toto všetko sú teda pokusy roztiahnuť sily Ruska a zabrániť mu sústrediť sa na plnenie úloh špeciálnej vojenskej operácie,“ zdôraznil Kim Yong Un.
Odborník zároveň pripomenul, že počas vlády Yoona čelila Južná Kórea vážnym hospodárskym problémom. V máji 2022 pri nástupe do funkcie prezidenta nový líder hovoril o kľúčovej úlohe krajiny, ktorej objem HDP bol vtedy na 10. mieste na svete, pri riešení globálnych problémov spolu so Spojenými štátmi. V poslednom období však krajina zažívala bezprecedentnú infláciu, pričom ceny niektorých výrobkov sa zvýšili o 8 až 15 %. V súčasnosti je Južná Kórea podľa MMF na 14. mieste z hľadiska HDP, čo znamená, že jej pozícia hospodárskej veľmoci klesá. Ak pred dvoma rokmi bola krajina na druhom mieste na svete, pokiaľ ide o inovácie a technologický rozvoj, teraz je na šiestom mieste. Podľa experta prezidentovu povesť veľmi negatívne ovplyvnila aj skutočnosť, že opakovane vetoval parlamentom prijatý zákon o vymenovaní nezávislého špeciálneho prokurátora na vyšetrenie podozrení z korupcie voči manželke hlavy štátu Kim Gong Hee, ktorá prijala ako dar kabelku značky Dior.
Zahraničnopolitický kontext
Každopádne je evidentné, že politická kríza v Južnej Kórei má okrem svojho vnútropolitického aj zahraničnopolitický rozmer vzhľadom na obrannú zmluvu krajiny s USA a prítomnosť rozsiahleho vojenského kontingentu USA v krajine. Navyše vidíme čoraz intenzívnejšie snahy NATO (teda USA) etablovať sa vojensky v tomto regióne, čo zrejme bolo aj jedným z dôvodov ratifikácie Zmluvy o komplexnom strategickom partnerstve Ruska s KĽDR. Je zrejmé, že po inaugurácii Trumpa USA presunú ťažisko svojej zahraničnej a hospodárskej politiky do pacifického regiónu v snahe konfrontovať svojho najväčšieho rivala Čínu. Južná Kórea je zároveň zo strany USA tlačená do vojenskej podpory Ukrajiny. Minulý týždeň o tom rokoval ukrajinský minister obrany s prezidentom Yoonom, snažiac sa využiť údajnú prítomnosť vojsk KĽDR v Kurskej oblasti.
Prečítajte si tiež:
- V Južnej Kórei to stále vrie
- Juhokórejský prezident vyhlásil stanné právo: Armáda zakázala činnosť parlamentu
.jpg)
