Čo sa v Rusku nestalo

Moskva 27. júna 2023 (HSP/asiatimes/Foto:TASR/AP-Gavriil Grigorov, Sputnik, Kremlin)

Došlo k zradám, ale – zatiaľ nie – ani k všeobecnému povstaniu, ani k otvorenému rozštiepeniu bezpečnostného aparátu, píše Stephen Bryen pre Asia Times

Každý hovorí o tom, čo sa stalo v Rusku, ale takmer nikto nehovorí o tom, čo sa v Rusku nestalo.

Jevgenij Prigožin, spoluzakladateľ skupiny Wagner, zhromaždil asi 8 000 mužov a vstúpil na ruské územie na tzv. pochod za spravodlivosť. Smeroval do Moskvy. Prigožinovým cieľom bolo zrejme ovládnuť ruské ministerstvo obrany v Moskve. Napokon sa mu podarilo obsadiť miestne sídlo ministerstva obrany v Rostove na Done.

Žiadal okamžité odstúpenie súčasného ministra obrany Sergeja Šojgua a náčelníka generálneho štábu ruských ozbrojených síl Valerija Gerasimova.

Ako je známe, jeho sily sa do Moskvy nedostali. Konvoj niekoľkých tisícok wagnerovcov pod velením druhého spoluzakladateľa skupiny Dmitrija Utkina sa zastavil asi 120 kilometrov od Moskvy. Samotný Prigožin zostal v Rostove na Done na veliteľstve obrany – pokúšal sa dovolať najprv Vladimírovi Putinovi, ktorý sa s ním odmietol rozprávať, a potom aj nižším úradníkom.

Keď sa Prigožin ocitol bez podpory, jeho malým silám hrozilo zničenie a jeho rodine nebezpečenstvo, hľadal sprostredkovateľa a našiel ho v Putinovom spojencovi Alexandrovi Lukašenkovi, bieloruskom prezidentovi.

S Putinom, ktorý sa vznášal v pozadí, bola uzavretá dohoda. Prigožin a 8 000 mužov, ktorých so sebou priviedol, odídu do bieloruského exilu. Obvinenia z vlastizrady boli stiahnuté. Zvyšným Wagnerovým vojakom, približne 12 000, boli ponúknuté zmluvy s ruskou armádou, alebo sa mohli vrátiť domov. Mnohí z nich podľa správ ponuku prijali a prihlásili sa.

Na spustenie svojej operácie podnikol Prigožin v priebehu posledných šiestich alebo viacerých mesiacov niekoľko krokov. Medzi nimi boli aj neustále a preukázateľne nepravdivé obvinenia, že nedostáva dostatok munície na boj v Bachmute. Spolu s tým Prigožin obviňoval vedenie armády, že je skorumpované, že počas bachmutskej operácie odmietlo brániť jeho boky a že vo vojne na Ukrajine masívne prehráva. Ani jedno z týchto obvinení nebolo pravdivé.

V posledných týždňoch vedenie ruskej armády požadovalo, aby sa Wagner dostal pod ich kontrolu, a od každého jej príslušníka, najviac od Prigožina, požadovali, aby podpísal zmluvu s ruským velením, a tak sa podriadil rozkazom ruskej armády.

Prigožin to odmietol. Potom si vymyslel niekoľko incidentov a tvrdil, že jeho jednotky napadla ruská armáda z tyla. Zverejnil dve falošné videá, ktoré obletelo sociálne médiá, spolu s jednohlasným diatridom proti prehnitému vedeniu armády.

A nepotvrdené správy, ktoré kolujú na Twitteri, Telegrafe a Substacks, hovoria, že išlo o viac: Prigožin bol v kontakte s ukrajinskou vojenskou rozviedkou (známou ako HUR MO) prinajmenšom od januára minulého roka. Niektoré zdroje uvádzajú, že letel aj do Afriky, kde pôsobia jednotky Wagner, aby sa stretol s predstaviteľmi ukrajinskej rozviedky.

Podobne existujú správy, že rokoval aj s viacerými jednotkami špeciálnych síl vo vnútri Ruska a žiadal ich, aby sa k nemu pripojili.

Ľudia zabúdajú, že skupina Wagner je produktom ruskej vojenskej rozviedky GRU. Zatiaľ čo samotný Prigožin nemá vojenskú minulosť, druhý spoluzakladateľ Dmitrij Utkin bol špeciálnym operátorom GRU Spetsnaz.

Jednotky Spetsnaz existujú minimálne od roku 1949, možno aj skôr. Vykonávajú tajné operácie, zvyčajne za nepriateľskými líniami. Sú vyzbrojené najmodernejším výstrojom a sú podozrivé, že sú schopné umiestniť malé jadrové zbrane na dvoroch nepriateľov Ruska.

Viaceré jednotky Specnaz vrátane niektorých z FSB (nástupca KGB) boli na internete identifikované ako proprigožinovské, čo znamená, že v armáde, možno aj v FSB, mohlo dôjsť k boju o moc, a to možno nielen s cieľom vymeniť súčasné vojenské vedenie, ale skutočne s cieľom ponížiť a nahradiť Putina.

Konečné ciele Prigožina mohli byť obsiahnuté v informáciách, ktoré údajne odovzdal ukrajinským spravodajským partnerom. V správach sa uvádza, opäť bez presvedčivých dôkazov, že Prigožin Ukrajincom tiež sľúbil, že im prezradí, kde sa nachádzajú hlavné veliace prvky Ruska, s cieľom využiť Ukrajinu na ich zničenie.

Hoci v tejto chvíli nie je možné nič z toho potvrdiť, zdá sa pravdepodobné, že Prigožin dúfal vo všeobecné povstanie, aby sa jeho pochod za spravodlivosť naplnil tisíckami vysokopostavených stúpencov vrátane polície, armády a spravodajských služieb.

Teraz vieme, že k žiadnemu povstaniu nedošlo a nikto sa neponúkol pridať sa k Prigožinovi na jeho skrytej výprave.

Dokonca aj Sergej Surovikin – skutočný operačný veliteľ Vagnerových síl, hoci oficiálne poradca, a zástupca šéfa ruskej “špeciálnej vojenskej operácie” na Ukrajine – po tom, čo sa mu Prigožin vyhrážal, odmietol ísť s ním.

Surovikin zverejnil video, v ktorom povedal Wagnerovým silám, aby nešli do Ruska a nebojovali proti Rusom. Na videu je vidieť, ako sedí s automatickým samopalom zovretým v pravej ruke.

Nedostatok podpory neznamená, že Prigožin bol Rusmi zle hodnotený. V skutočnosti Prigožinovi v Rostove na Done fandili, možno preto, že ho vnímajú ako hrdinu Bachmutu.

O Prigožinovi však začínajú presakovať veci, ktoré jeho populárny imidž poškodzujú. Na začiatok povedzme, že počas jeho pochodu za spravodlivosť netiekla krv, čo je očividná lož. Tridsaťsedem pilotov a členov posádky ruských vrtuľníkov a dopravného lietadla, ktoré zostrelili wagnerovci, je dôkazom, že sa zabíjalo.

Ani Prigožin nie je bez korupcie. S ruskou armádou uzatváral sladké dohody, v rámci ktorých Prigožinove firmy dodávali zásoby za nadhodnotené ceny. Tieto zmluvy boli zrušené asi týždeň predtým, ako Prigožin inicioval prechod na ruské územie.

Skutočný problém pre jeho povesť sa však nachádza v správach o jeho kontaktoch s ukrajinskými tajnými spravodajskými službami, o jeho údajných ponukách na predaj ruských veliteľských centier a o jeho vyjednávaní podpory – ani nie tak zo strany Ukrajiny, ale zo strany Spojených štátov. Nikoho by nemalo prekvapiť, že CIA bola plne informovaná svojimi ukrajinskými kolegami, ktorí si zúfalo želajú zvrhnutie ruských lídrov a príchod NATO na pomoc.

Podľa nepotvrdených správ ponúkol Prigožin veľmi dobrú ponuku. Výmenou za podporu zvonka by prevzal Rusko, preorientoval sa na Západ a opustil Ukrajinu. Táto ponuka v kritickej chvíli, keď ukrajinská ofenzíva ochabuje, bola ponukou, ktorá sa ťažko odmietala.

Putin má teraz pred sebou veľkú výzvu, ako sa vysporiadať s disidentmi vo svojom režime, ktorí sú proti nemu.  Hoci sa nikto z nich otvorene neprihlásil, zdá sa pravdepodobné, že FSB a Putin vedia, s kým Prigožin rokoval. Budú musieť posúdiť, či sú títo jednotlivci a organizácie spoľahliví, alebo či sa s nimi bude musieť ruská bezpečnosť vysporiadať.

Putin tiež musí potlačiť rozšírené sabotáže v ruských mestách. Nie zo všetkého možno obviňovať Ukrajincov. Mnohí z páchateľov sú Rusi a podľa všetkého sú to profesionáli – čo opäť ukazuje prstom na tých, ktorí sú v pozíciách, v ktorých môžu takéto útoky vykonávať.

Okrem sabotáží došlo aj k atentátom na významných proputinovských lídrov. Putin si už musí uvedomiť, že aj on je na zozname a že podpora týchto útokov pochádza väčšinou z vnútorných zdrojov. Noc dlhých nožov môže nastať čoskoro, ak má Putin prežiť ako ruský líder.

Nie je jasné, čo sa stane s Prigožinom a jeho spolupracovníkom Utkinom. Hoci Wagnerove sily zostávajú pre Rusko silným a užitočným nástrojom, ich súčasní lídri sú veľkou príťažou.

To, čo sa v Rusku nestalo, bolo všeobecné povstanie a otvorené rozštiepenie bezpečnostného aparátu. Ale to, čo sa nestalo, sa ešte môže stať, ak Putin nedokáže rázne konať. Nikto nedokáže povedať, či to dokáže a či to urobí.

Viac sa dočítate

Pokračuje povstanie v Rusku? Faktor Djumin

FSB vystrašila CIA v súvislosti s Prigožinovým pučom